jhrasko

Obsedantno kompulzívna one man show.

Posunulo sa Slovensko od vydania Švantnerovej knihy niekam?

Až na tie bláznivo "retrospekívne" prestrihy, ktoré považujem za zbytočný a psychedelický rozmar, je to krásna Šulíkova pocta najväčšej ikone SVK herectva. Strohá, nie glorifikujúca, akurátna.

Vlastne je to totálna pain in the ass sledovať eskapády hlavnej postavy a jej rodiny, ktorá nevie čo s ňou, čo so sebou. Ale zároveň, sledované s pochopením, lebo viem, čo bipolárna porucha obnáša. Čiže filmársky za 2, subjektívne za * * *.

Ukrutná zhovadilosť, namachrovaná narcistická póza. Okukané všetky možné snímky, bez kúska originality a autorskej invencie. Opulentnosť Saltburnu akoby nám mala zalepiť oči pred neuveriteľnou prázdnotou. Zlý a zbytočný film, rovno do koša. "Times New Roman"= wtf? Metafora? Nadsázka? Ach jaj, nevídané. Veľké FUJ.

"Kašlem na Vašu starostlivosť. Človek je len telo a v tom ostatnom sa aj tak nevyznáte. Chcem zomrieť, chcem byť mŕtvy, práve to chcem, nechcem žiť...."

Toto je a bude moja vianočná láska nebeská. Kúzlo filmového okamihu pretknuté so životom, žiaden falošný konštrukt, prosto čístá človečina a čistá filmárčina znalca duší, pána Payena. Akokoľvek bizarne jeho priezvisko znie, toto je radosť, no pain at all.

Normálna írska pošahaná rodinka.

Malo to obrovský potenciál, lenže: lenže námet je silnejší ako scenár. Čochvíľa som si myslel, že sa to uberie iným smerom, nápaditejším, rafinovanejším, originálnejším. Ale prišla silná scéna a po nej opäť nič, len také nijaké, akoby matné zábery bez invencie a fantázie. Pritom práve o fantázii a láske a fantázii v láske snáď nám chceli autori niečo viac povedať alebo nie? A i o tom, že láska je alchýmia. Tak ostáva "len" konštatovanie, že Jessie Buckley je láska a Riz Ahmed s očami plachej srnky k sebe síce pasujú, ale podľa autorov je to presne naopak. Čistých 50 percent.

Nicole Holofcener a jej ďalší zrelý pohľad na vzťahy, drobné i väčšie radosti i trápenia, na každodennú rovnováhu i nerovnováhu života, o hľadaní a nachádzaní, úspešnom i tom menej úspešnom, balansu a spokojnosti v nás. Skvele odsledované, pravdivé, i krásne filmové. Občas strácajúce rytmus tak, ako vzťahy i život sám. Julia LD výborná, Tobias M.subjektívne ešte zaujímavejší a Owen T.znova a znova potvrdzujúci, že je jedným z najviac talentov svojej generácie. Žiaden cukrík, prosto už pán herec. "But this is my world. My small, narcissistic world. And you know, I am hurt..."