Pat_rick_fan

V každom zábere cítiť čistú, nefalšovanú krásu bez filtrov a umeliny. Príroda, prostredie, láska, všetko pôsobí tak nadčasovo, večne a pri tom autenticky k 80. rokom. Dvaja ľudia, ktorí na iba jedno leto splynú do jednoty, ktorú si ponesú v sebe navždy a záverečná reč otca, ktorá bez pátosu a citového vydierania vyznie presne tak, ako to človek pozná na vlastnej koži, bez ohľadu na pohlavie či orientáciu. Top 2017. TOP Kategória Romantické filmy.

Nečakane najväčšia kinopecka roku 2019 vzišla z Južnej Kórei. Nie, rozhodne som netušil kam to celé zájde, úzkosť narastala každou sekundou a každá zložka fungovala na výbornú. Bong Joon-ho, klobúk dolu. Top 2019.

Pri prvej projekcií som sa sústredil na ten šialený koniec. Pri druhej si zase dosýta užíval Tarantinovu filmárčinu. Vizuálne jeho najkrajší, silne nostalgický film. Edit: po nedávnom K(t)arantino maratóne napokon aj môj najobľúbenejší od tohto pána. Top 2019.

TOP Kategória Romantické filmy.

Rozprávkový eskapizmus jedného snílka, ktorý asi naplno funguje len pre podobných snílkov. V čase videnia v kine zároveň veľmi povznášajúca a inšpiratívna jazda. Film so starou dušou v mladom tele. Z kina som odchádzal s krásou v srdci, takže jeden z mojich naj romantických filmov. Damien, ďakujem. Top 2016. TOP Kategória Romantické filmy.

Duna vo mne duní a zrejme ešte dlho bude dávno po nezabudnuteľnej IMAX premiére. Hneď na úvod musím poznamenať, že neznalosť originálneho románu z roku 1965 aspoň u mňa vôbec nebol problém, mal som len základný prehľad o spôsobe fungovania Herbertom vytvoreného, Villeneuvom krásne zobrazeného (a Lynchom trochu sprzneného) sveta a na filmový zážitok roka mi to bohato stačilo. Rozumiem výčitkám k absencií nejakých hlbších emócií a vzťahov, najmä tam, kde je na to potenciál a herecká chémia (duo Chalamet - Momoa), pochopil som to ale tak, že tú žiadanú osudovosť tu má symbolizovať ten samotný svet a jeho mocenské, zamotané a neľútostné fungovanie a poriadok. Preto chápem prečo dal Denis toľko námahy a srdca do jeho kvalitnej výstavby. Jeho láska k predlohe a zároveň vnímanie príbehu je cítiť v každom aspekte. Rozumie postavám, ich údelom aj vnútorným bojom, rovnako tak ako herci, ktorí ich predstavujú. Celý casting vynikajúci, nikto nezaostáva a veruže zvesti neklamali, jemne vyčnieva Rebecca Ferguson, vďaka ktorej je charizmatická Lady Jessica razom iná a silnejšia postava ako vo verzii z 1984 (pochopiteľne neviem porovnať s knihou). Akcia primerane k vyzneniu filmu absolútne OK, kostýmy pre mňa prekvapivo príjemne civilné (vec vkusu, i guess), výtvarná stránka a výprava NÁDHERNÁ, dokonale čistá a ucelená. Aká to radosť vidieť po masovej prekolorizovanej produkcií istého štúdia. Status "artový blockbuster" znie cool a zrejme aj pravdivo, ale netreba sa zľaknúť že ide o nejaký hipsta trendy friendly počin, pózerinu by tu jeden hľadal ťažko. Zimmer snáď nevie spraviť zlý soundtrack, ale ešte nikdy som ho nezažil aby natoľko organicky súznel s filmom. Svet Duny je fascinujúci, ponurý, ťaživý, krutý a v podstate "smutný", o to silnejšie zarezonujú všetky tie myšlienky, intrigy a v konečnom dôsledku aj "emócie" alebo hm.. ideály(?), ktoré sa tu v subtílnej a maximálne nepatetickej forme dajú objaviť ako melanž v hlbokej púšti Arrakisu.  P.S.: David Lynch je ako režisér super, ale sorry not sorry, po tomto diele vyznieva jeho Duna ako paródia, i keď kultová. Top 2021.

Najlepší vojnový film kinematografie.

Film, ktorý sa zapáči každej ľudskej bytosti, bude zrejme dobrý. Film, ktorý divákov rozdelí, či už na tých, ktorým sa zapáči či nadchne, znechutí a nahnevá, alebo vytvorí polemiku, ako to nakoniec bolo, čo sa naozaj stalo a či to nebol iba sen, je film vynikajúci. Vtedy v Amerike je nielen vynikajúci, je to film s veľkým F. Leone bol síce kráľom westernov, ale jeho magnum opus je podľa mňa paradoxne epická gangsterka. Kolosálny príbeh priateľstva, čo sa neozaoberá len fungovaním mafie, ale predstavuje predovšetkým náhľad do útrob ľudskej duše, v tých zlých aj dobrých odtieňoch. Krásne nechrolonogický príbeh partie mladých chlapcov, neskôr mužov, servírujúci priateľstvo, súdržnosť, túženie ale aj zradu, krutosť a bolesť. Primárne "chlapské" kino, ktorého výnimočnosť, aj v rámci Leonovej filmografie, vychádza z delikátnoho pridania ženského elementu, predovšetkým skrze postavu Deborah, prinášajúc vznešenosť, romantiku, citlivosť a krásu. (Podobne fantasticky funguje postava Laurieho v "ženskom" príbehu Malé Ženy). Práve na vzájomnom nepochopení mužského a ženského princípu a myslenia sa darí stavať veľkú časť trpkého osudu ústredného tria. Film teda nijako neobhajuje myzogýniu či násilie, ale ju vykresľuje ako jav správania vychádzajúci z oného nepochopenia. Režisér sa nám nesnaží vtieravo predávať postavy za sympatické, ani ich nesúdi. Umelecky konštatuje. Počiatočné odmietnutie amerických divákov aj kritikov zostrihanej verzie je dnes už historický fakt,  potvrdzujúci fakt, že kulty sa rodia postupne po rokoch a nie hneď (aj keď, pravda, v Európe sa zrodil hneď v čase premiéry :) ). Fascinuje ma, že aj po pozretí podobného Scorseseho Irishmana mi príde Amerika výtvarne, výpravne, režijne aj emočne o tri ligy silnejšia. Zaujímavosti: Takmer 20 minútový standing ovation v Cannes, v časoch, kedy to ešte nebola tradícia. Cahiers du Cinema Top 10 za rok 1984. Žiadna nominácia na Oscara, zato 5 nominácií na BAFTA, vrátane tú za réžiu.

Že je Chazelle zázračný multitalent, to viem. Že je to romantický snílek, to už viem tiež. Ale že je to drzý rebel, ktorý si nehanebne slobodne natočí poctu aj hrubý výsmech tomu, čo najviac miluje, tak to som teda netušil. Babylon je chaos, v ktorom som sa ani na sekundu nestratil. Odišiel som očarený viac ako pri La La Lande, vyšťavený viac ako po Whiplashi a môžem len odporučiť a vystríhať zároveň. Že je to kritický aj divácky prepadák v Amerike a hit a miláčik vo Francúzsku (ale asi celkovo v Európe, viď tunajšie vysoké hodnotenia) zrejme predpovedá zrodenie budúceho kultu jedného režijného génia, ktorý si už na začiatku kariéry dokázal to, po čom prahnú mnohí celý život (najmladší Oscar Director), takže nám teraz naservíroval od srdca vytvorenú tragickú párty, ktorá sa vlastne nikdy neskončí.  Nechce sa zapáčiť nikomu a aj tak ju budú mnohí milovať. A ja ako správny wannabe cinefil dúfam, že nech neprestane. Jedno nechápem, že premiéra neprebehla niekde na festivale. Rozumiem, že Damien nepotrebuje byť statusový, ale toto tu byť na Cannes, Trojuholník nemá na Palmu nárok.