Orthank

Najväčší omyl všetkých pokračovaní za posledných najmenej desať rokov,ktorého vznik oľutoval snáď i druhý osvetľovač tretieho štábu.Tak zúfalo nezvládnuté akčné scény a zahodený potenciál niektorých postáv sa jednoducho neodpúšťa.To,že sa Cohenovi nepodarí navodiť Somersovskú atmosféru mi bolo jasné už po obsadení Leta Liho, čoby hlavného záporaka a príbehu zasadeného do starovekej Číny.No sklamať už i tak nízke očakávania nedokáže len tak hocikto.Pozrime! Tu sa to skutočne niekomu podarilo.Trápne dialógy,zmätený a vykonštruovaný dej a zopár rádoby bojových (a najmä infantilne bojových) scén to naozaj nevytiahne z biedy.Pretože, kde nič nie je, ani smrť neberie.A veru nezoberie,ibaže by chcela všetkých tých prehrávajúcich hercov a tuctového scenáristu pokosiť za to,akú zbytočnosť na divákoch napáchali.Jet Li je len bábika ,predvádzajúca presne nastavený scenár,a jeho záverečné súboje sú bez čo i len iskierky života.Brendan Fraser robí čo môže ,ale keď v úlohe jeho ženy vidíte niekoho kto sa má silou-mocou podobať na Rachel Weisz , tak vašu migrénu nezastaví už ani zopár vydarených hlášok z úst Johna Hannaha v úlohe Johnnatana. Nebránim sa pocitu,že producenti chceli opäť raz nahrabať z niečoho, čo už dávno vyschlo, ako plytká studňa uprostred púšte.....

Priznávam trochu slabšie ako Rattouille ,o štipku menej vtipnejšie ako Ratatouille ,no napriek tomu stále kvalitné a najvymakaniejšie animované predstavenie aké bolo možné vidieť na plátnach v roku 2008. Pixarovská hravosť skĺbená s už tradične dokonalou animáciou berú dych a aj napriek úmyselnej nemej prvej polhodinke sa divák nasmeje do sýtosti.....Dielko hodné vysokého hodnotenia a hodné našej úcty jeho tvorcom.Trefné odkazy na sci-fi klasiky, nápaditý svet budúcnosti, a zasa raz originálne podanie všemožných a hlavne zakaždým roztomilých robotov .Toto je proste Pixar....no neskočíte mu na to??:-)

Napriek sladko-kyslým rečiam kritikov a rozpoluplným recenziám,sa musím priznať, že mňa tento rodinný a zasa detinský animák dostal na kolená.Viem.Dej zanedbateľne uveriteľný a gýčovitý ,avšak zakaždým vyzbrojený nejakým tým kvalitným gagom na konci každej scény. Zopár ich bolo kŕčovitých a zopár ich vyšumelo do vetra,no nástup tučniakov všetko mení. Najväčším paradoxom je práve tak často vyčítané spoliehanie sa na ťahúňov tučniakov.Mne to prišlo veľmi pekne vyvážené, a aj keď im bolo udelené veľké africké priestranstvo,nikdy si pozornosť divákov nestrhávali len pre seba.V dôsledku mi teda z Madagaskaru 2 vychádza síce nie úplne úchvatná animovaná bomba typu WAll-I,a len kvôli tuctovému príbehu,ktorý má dnes takmer každý animák, prípadne detským skoro vtipným situáciám, nemôžem len tak zahodiť fakt ,že som sa v kine dobre bavil.Možno som niekde vo vnútri ešte aj v 21 rokoch dieťa,ale povedzte kto skutočne nie je. A keby aj áno ,tak pre to "urehotanie sa" nad všestranným využitím opíc (treba vidieť:-), to s tým dieťaťom skutočne risknem.Nehovoriac o tom,že celá tá šialenosť je miestami dokonca i lepšie než prvý diel,a to už myslím, stojí za pozretie...

What the F*ck is It.....ano,správne vidíte.Najpoužívanejšia veta filmu dokonale definuje tento nepochopiteľný guláš niečoho, čo sa dá slovne podať jedine výrazom škriekajúceho paviána.Bratia Coenovci po chladnej Oscarovo ladenej snímke Táto zem nie je pre starých, opäť zabrúsili do niečoho odľahčenejšieho.Tentoraz však vznikol naozaj jeden veľmi odľahčený a nedotiahnutý zmätok síce úžasne poprepletaných,zato však plne absurdných situácií,na ktorých boli zaujímavé snáď len herecké výkony Georga Cloonyho, Brada Pitta, geniálne "pošahanej" Frances McDormand, prípadne hláškujúceho Johna Malkovicha. Nejaká ta šialená situačná anekdota a perfektné až divadelne humorné podanie komunikácie dvoch agentov CIA plus spomínané hviezdičky v hlavných úlohách zastavili túto "skorokomédiu" na nemilosrdne priemerných troch hviezdičkách.Inak je to len obyčajná bezduchá rutina, ktorú by neznámi tvorcovia a hlavní predstavitelia odsúdili na zánik ešte pred uvedením do kín....Až ma zaráža,prečo sa Po prečítaní spaľte objavilo na listine uchádzačov o Zlatý glóbus.Pozoruhodné,čo za fenomenálnu absurdnosť sa v prípade jedného úspechu dokáže natočiť, a bez ostychu poslať do sveta.A to už nehovorím o závere,ktorý z toho všetkého bohužiaľ vychádza najhoršie, pretože absolútne nič nerieši a film akoby končil niekde uprostred a pýtal si :"Čo bude ďalej?" A tak vy,čoby diváci si budete pripadať, ako návštevníci zoologickej záhrady, pozerajúci na chvíľkový akt prírody bez výraznejšej zainteresovanosti.Tak ako film začne vpadnutím do deja, podobne nepochopiteľne z neho i vyskočí, až vám paralela vnútorných pocitov so zmätenými vyšetrovateľmi CIA zostane v pamäti,ako jediná humorná myšlienka celého filmu.Nuž, čakal som viacej....Dúfam, páni Coenovci, že toto nebol nejaký sh*t zámer,ale len malé f*cking nedorozumenie....:-)

Hneď na úvod.....Revolutionary Road skutočne nie je revolučný film.Je presne tým filmom,aký chce vidieť mnoho filmových fajnšmejkrov ,a zároveň asi ani jeden životom skúsený človek.Smútok depresia a zloba sú tie najvýraznejšie prvky, definujúce Mendesov už teraz nezabudnuteľný snímok,a vám sa doslova vrýva pod kožu ako vytrvalá pijavica,ktorá vás chce pripraviť i tú poslednú kvapku teplej krvy.Núdzový východ je skrz-naskrz partnerská dráma.Príbeh bez výraznejšieho kvetnatého deja opisucúci "len" jeden osud dvoch radobyspokojných manželov,na pozadí svojej doby,a je presne tým núdzovým východom aký v dnešnej dobe hľadá nespočetne mnoho párov,aby si uvedomili čo všetko sa môže stať ak vám v živote chýba iskierka zmeny,iskierka spolupatričnosti a nádeje,na úrovni vyumelkovaného a zdanlivo bezchybného vzťahu.Pre mňa je Núdzový východ niečo, čo som snáď ešte ani nevidel(!), a i keď je to snímok takmer bez výraznejšieho diania, ani sekundu sa mu nepodarilo navodiť na mojej tvári čo i len náznak nudy.Nuda žiadna, zato však celá priehršť "depky" mrazivosti a ľútosti nad ľuďmi, prehrávajúcich v podobných životných situáciách.A keď na scénu nastúpi psychicky nestabilný ,no z duše úprimný priateľkin syn John,ukazujúci manželom tu pravú tvár ich ťažkostí,dostane sa vám celý film až úplne na kosť,a vy si budete z celého srdca priať, aby podobná kríza nezaklopala i na vaše pokojné bytie. Celý "dej" ťahajú (a to doslova) dvaja hlavní predstavitelia Winslet a DiCaprio ,ktorý na dvoch hodinách dokázali rozohrať tak neskutočnú hereckú symfóniu,že vo filme nahradili všetko to, čo by za iných okolností bolo potreba.Až tu som si skutočne uvedomil,aký etalón by sa dal použiť na kvalitný herecký výkon-presne vtedy, keď April použije svoj zúfalý "núdzový východ" nenávratne preč,som pocítil,že mi na plátne odrazu chýba.A aj napriek tomu, že som sa spočiatku z rozdávania Glóbusov čudoval,teraz uznávam, že Zlatá matička Zem za naj herečku v dráme je v tých správnych rukách. Nezabudnuteľné spoločné konfrontácie April a Franka sú scenáristicky vyšperkované a zahalené pravou nefalšovanou dusnou hudobnou hmlou a najmä režisérsky bravúrne podané (verím,že Sam Mendes bude hereckému duu doživotne vďačný:-).Núdzový východ je niečo, čo sa slovami ťažko opisuje ,a preto ho treba vidieť a vcítiť sa do tohto drsne emotívneho malého-veľkého osudového príbehu dvoch ľudí,určeného hlavne pre všetkých tapajúcich partnerov,pre všetkých túžiacich po zmene a novom živote,aby sa v ňom napokon nestratili.....

Neexistuje nič horšie, ako trápne natočený krvák.Žaludočné problémy sa síce dostavili ,avšak tento raz nie z nechutností vo filme, ale z filmu samotného.Horor zabudnuteľný,so všetkým čo k nemu patrí......treba dodávať niečo viac??:-)

Niektorí ľudia sa narodia ,aby sedeli u rieky. Do niektorých strelí blesk. Niektorý majú hudobný sluch. Niektorí sú umelci a niektorí plávajú.Niektorí toho vedia veľa o gombíkoch.Niektorí vedia Sheakspeara,niektorí sú matkami.A niektorí ľudia...tancujú...Tak presne týmito slovami končí jeden neobyčajný príbeh jedného neobyčajného človeka Benjamina Buttona.Spomínané vety sú síce až v samotnom závere, no presne vystihujú pocity,filozofiu a smerovanie filmu samotného.Eric Roth napísal veľmi neosobný a pritom tak osudový príbeh, že na jeho konci mi bolo skutočne ľúto, že to musí skončiť. Scenárista sa puntičkársky vyhral s každou jednou vetou a tak jeho uvažovanie nad smrťou, životom ,mladosťou a starobou, náhodou a osudom (kauzálne podanie Daisynej nehody je tou najúžasnejšou scénou filmu) má v sebe hlbokú podstatu,a donúti zamyslieť sa nad všetkým čo nás v živote čaká a čím si každý z nás musí preskákať.Režisér tomuto všetkému pridáva správny kabát osudovosti,perfektnú strihovú skladbu a gradovanie deja, a preto i napriek vyčerpávajúcim 150 minútam film nezačne nudiť.Vždy keď treba posunie príbeh do ďalšieho obdobia Benjaminovho kuriózneho života. Dve a pol hodiny je skutočne postačujúci čas na slušné vykreslenie osudovosti a míňanie sa dejín,tak aby divák na konci pocítil ten pocit súcitu s hlavným hrdinom.Škoda len, že očakávaný pocit sa dostaví až v posledných 15 minútach filmu a tak zvyšok len rozohráva na prvý pohľad bezvýznamný a zároveň zaujímavý príbeh,ktorý však so mnou emocionálne takmer nepohol. Samozrejme. Toto všetko je potrebné pre precítenie záveru, kde sa už mladý Benjamin blíži k svojmu skonu,kedy si uvedomíte kurióznosť situácie,v ktorej staručká manželka Daisy (Cate Blanchett) drží na rukách svojho manžela a otca dospelej dcéry zabaleného v perinkách.Priznám sa, že Podivuhodný prípad Benjamina Buttona mi celučký čas nápadne evokoval známeho Foresta Gumpa, a niektoré historické "vpichy" priam dovádzali k úsmevu.Nuž a o hereckom výkone Brada Pitta by bolo ťažké uvažovať, pretože je tak nejak skrytý za všetkými tými relatívne rýchlo plynúcimi udalosťami príbehu,pričom sa dostáva do situácie núteného prehovoru toho,čo mu káže scenár.Dej si v celej dĺžke nedovolí dokonca ani príliš odbočiek (až na nejaké tie "Fincherizmy") a sleduje len život jedného zvláštneho muža. Áno! Celé to nápadne pripomína Foresta Gumpa. David Fincher odvádza skutočne úžasnú prácu a scenárista naozaj dobrý dej,len po skončení som si uvedomil ,že tomu dačo chýbalo,a ani za všetky peniaze sveta nedokážem prísť na to, čo to vlastne je.Presne taký je Prípad Benjamina Buttona...podivuhodný.

Možno niečo napíšem,keď sa mi podarí zavrieť ústa...... Ano,už by to možno šlo.....:-)Tak nejak som sa pokúšal niekde na CSFD vycucať z tej ponuky hodnotení 6 hviezdičiek, ale ani pod hrozbou ľahkej brokovnice samotnému computru sa mi to nepodarilo.....:-)Viem, možno trochu preafektované , no presne vystihujúce moje pocity po dopozeraní. Pevne verím, že Gran Torino sa stane tou natradičnejšou z tradičných tvrdých amerických old school klasík,na ktoré sa dnes už len spomína.Práve vďaka Eastwoodovi môžme ešte stále zažiť tie nepatrné záchvevy akéhosi pocitu zadosťučinenia,keď sa ten správny, starý, pre rodinu už nepotrebný a vždy na správnom mieste prítomný chlap Walter postaví za hŕstku správnych ľudí.Nie je to western (to je snáď jasné) a nie je to ani akčný film, no tento snímok skrýva v sebe toľko energie a emócií, že by vyšiel na niekoľko drsných filmov a ešte by mu čo to zostalo.Tento rok uzrelo svetlo sveta už veľa kvalitných a intelektuálnych po činov, no Gran Torino nie je film ani príliš intelektuálny ani príliš dramatický, a aj napriek tomu dojme i toho najväčšieho cynika . Aj keď sa jedná o akýsi "veteránsky" film o pouličných gangoch, režisér sa prezieravo vyhol všetkým klišé na aké si len dokážem spomenúť. Pravdou je, že i Gran Torino má v sebe istý schématizmus, no scenáristicky veľmi vkusne vykľučkovaný a uhraný tak nejak do autu. Geniálny a neuveriteľne charizmatický Clint Eastwood si ukradol celý film pre seba a roztočil to na plné obrátky. Nie akciou, ale ukážkovou dramatickou výstavbou, akou sa nemôže popýšiť ,dovolím si tvrdiť, ani jeden z tohtoročných kandidátov na akékoľvek ocenenia.Tradične očakávaný herecký výkon, drsné, svojím spôsobom, vtipné hlášky a neopakovateľné čaro old school ameriky, v ktorej (ne)chce jeden starý neoblomný veterán splatiť všetky drobné dlhy ľuďom okolo seba, a najmä jeden veľký sám sebe: Nájsť odpustenie vo svojom vlastnom vnútri, a zmieriť sa s tým, čo kedysi vykonal, aj keby ho to malo stáť život...

Raemon prezývaný The Ram je profesionálny wrestler a pri každom jednom pohybe a nadýchnutí o tom nikto ani len na okamih nezapochybuje.Zapochybujete však nad myšlienkou, že práve v tomto filme malo ísť o niečo veľké a silné.Opak je pravdou.Minimalistický a priam pseudo-dokumentárny štýl Darena Aronofského si ide vlastnou cestou.Cestou, ktorej síce "neporozumie" tak úplne každý divák, no i napriek tomu si ich veľa získa.Či je to už Darenov osobitý pohľad na postavy a ich vykreslenie,kedy iba naznačuje potenciálne dejové linky a uprostred rozvíjania ich nehanebne vymaže z mysle diváka, alebo jeho typické tiché pasáže v záberoch, ktoré takmer neustále v jednom dlhom zábere prenasledujú (a to doslova) Mickeyho Rourka, stále vám vŕta hlavou prečo vás to tak neskutočne zaujalo.Presne toto je Aronofsky,a presne toto je jeho štýl.Vôbec nevadí, že sa jedná len o čistý príbeh jedného vyslúžilého wrestlera, ktorý po odoznelej kariére a zničenom tele hľadá svoje miesto v spoločnosti a nechce zostať sám.Stále je to film kvalitný a to aj napriek tomu, že nezanechá žiadnu citovú stopu vo vnútri človeka.Nedá mi nepovedať,že snímku chýba tak trochu budovanie osudovosti a dramatizácia (linka zbližovania so zabudnutou dcérou je asi jediná emociálne vybudovaná pasáž ) nehovoriac o takmer zanedbateľnom vývoji postáv,čo s veľkou istotou spôsobilo jeho zaniknuteľnosť oproti iným tohtoročným oceňovaným snímkom. Daren ma vycibrený pohľad na vec,geniálne podanie uhlov kamery a jeho pasáže bez hudby vypovedajú viac než celý film dohromady, no chýba tomu všetkému šťava,ktorá by celý dej "nakopla" tým správnym smerom. Requiem za sen bol nezabudnuteľný , Pí maximálne nevšedné a Fontána tak trochu nezrozumiteľná a rozpačitá,ale The Wrestler pôsobí presne ako jeho hlavný predstaviteľ,hľadá si stále svoje miesto.Jednoducho žiaden výraznejší dej. A presne takto na mňa pôsobí i samotný režisér.Akoby si stále hľadal to, čo by ho mohlo dostať na výslnie.Jeho talent je až príliš dobrý na to,aby len tak niekde zanikol.Záleží už iba na ňom,či sa chytí konečne niečoho konkrétnejšieho a presne adresovaného niekomu-komukoľvek (nie len neurčitú koláž osudových príbehov) a so svojím individuálnym pohľadom dosiahne toho, čomu sa hovorí "genialita vo filme"....

Tak tentokrát to bude za veľmi pohodové 4 červené pán Rietchie. Podfu(c)k bol nezabudnuteľný ,Zbaľ prachy a vypadni sa k dokonalosti už len blížili a na Rocknrollu zostala podľa princípu padajúceho ho*na už len tá logicky horšia možnosť.Áno, je to stále dobrá Ritchieho sólovka a stále dobre rozohraná gangsterská partička - pre tentokrát obletujúca nekalé obchodovanie s pozemkami- no už akosi dochádza dych a film stráca tempo na aké sme boli zvyknutí doteraz. Na jednú vec- čo sa týka orientácie v deji-nemožno namietať.V deji sa rozhodne nikto nestratí,a pritom je rovnako šibalsky prekľučkovaný ako tie predchádzajúce.Stále je to príbeh kde všetci vedia o všetkých a pritom nikto o nikom.Stále to je svet tam dole a pritom na tých najvyšších sférach spoločnosti a špinavých hier,a vy ako divák tomu dokonale uveríte.Prečo však také jemné rozhorčenie?Na to je jednoznačná odpoveď......Vysoko nastavená latka predchádzajúcich Rietchieho skvostov si ma prosto rozmaznala,a je jednoducho ťažké pokoriť niečo čo sa pokoriť už asi nikdy nebude dať.Len dúfam,ak sa režisér bude stále rád vracať k téme tak drsnej a toľkokrát videnej,že si udrží stále svoju vysokú úroveň ako práve vysokokvalitná,no napriek tomu na jedno pozretie odsúdená Rocknrolla....