Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Sci-Fi
  • Dobrodružný

Recenzie (375)

plagát

Nákaza (2011) 

Ak sa chcete vyhnúť otrepanému katastrofickému námetu, cesta minimalistického prístupu s plejádou hereckých hviezd je tou správnou cestou. Týmto mixom vznikol aj v prípade Nákazy jedinečný stav, kedy dej jednoducho nemá hrdinu. Hrdinom aj obeťou zároveň je totiž ľudstvo samotné. V prvej pol hodinke som len pozeral ako nám režisér predstavuje (a odpravuje:) jednu povedomejšiu tvár za druhou, pričom ani jedna si dej neukradla pre seba. Každá postava ho posúva len o krôčik ďalej v zmysle šírenia ničivého vírusu. Dokonca aj samotná kamera pôsobí maximálne nezainteresovane. Ako pozorovateľ, ktorý je skutočne malý krôčik od dokumentaristického investigativizmu. Nuž a mne ako divákovi nezostáva vtedy nič iné, len sa "správať" podľa nastavených pravidiel. Na druhej strane, pochmúrna hudba funguje v neutešenom svete neistoty fantasticky aj napriek jednému-jedinému použitému motívu. Svojím spôsobom sa jedná o najrelevantnejší prístup ku katastrofickému námetu vôbec, no na strane druhej vás príbeh nemá za čo chytiť. Čas akosi rýchlo uplynie a v deji sa odohrajú všetky potrebné situácie vrátane tej najpodstatnejšej a potom to celé jednoducho skončí. Nič tuctové sa nedeje. Žiadne veľkohubé prehlásenia, žiadne citové vydieranie, žiadne posolstvo - "Chválabohu" alebo veľká škoda?...Netuším. Mierne narážky na nekalé praktiky farmaceutických spoločností totiž rozprášila príliš verná objektivita scenára. Tým sa dostal iba k akejsi švajčiarskej neutralite, po ktorej mám síce dobrý pocit z kvalitne natočeného snímku avšak s nulovým vnútorným zážitkom.

plagát

Kde bolo, tam bolo (2011) (seriál) 

"Podivuhodný nápad".... Prvá myšlienka, ktorá ma napadla po úvodnej epizóde. Once Upon a Time je výsledok snaženia tvorcov a producentov v konkurenčnom boji, ktorého príčinou je kombinácia diváckej rozmaznanosti a ignorantstva voči fantazijným príbehom. Jednoducho návod ako natočiť niečo originálne a mysteriózne v jednom tak, aby na nás súčasne pozerali ukecané mamičky, štrikujúce babičky, nespratní teenageri ale aj tvrdí chlapi. V tomto prípade to funguje geniálne a zatiaľ tomu nieto čo vytknúť. Dej sa ešte len rysuje, preto rozoberať myšlienku pointy a podobných samozrejmostí je ešte zavčasu. Pekné paralely medzi rozprávkovým a tým skutočným svetom sú najsilnejšou zbraňou tohoto čarovného príbehu. Rovnako je jasný nosný dej. Ako sa ho však séria bude držať dokonca, je ešte otázne. Dúfam, že nie striktne, inak by sme už teraz vedeli ako to všetko dopadne... Predsalen sa jedna o rozprávkový svet, nie?

plagát

American Horror Story - Murder House (2011) (séria) 

Prázdne miesto v televíznej tvorbe je zaplnené. Parádna pocta poctivému hororovému remeslu ma grády, podarených a zväčša neznámych hereckých predstaviteľov, nádhernú rozťahanú atmosféru a super úvodnú znelku, ktorú už od druhej epizódy radšej pretáčam. Mierne nezrovnalosti v logike, lepšie povedané v dejovej stavbe, pôsobia však trošku rušivo. Urobiť z tajomného príbehu seriál je niekedy pekná záludnosť. Tvorcovia pre lepšiu údernosť kombinujú ako sa dá a bežnému divákovi sa len veľmi ťažko orientuje v celej synopse. Splietajú viaceré ostro rozdielne vedúce myšlienky, akoby absolútne netušili aké bude vlastne rozuzlenie prevej sezóny. Typický problém amerických sérií na pokračovanie, ktoré ešte netušia, či im bude dovolené pokračovať. Postavy sú takmer všetky nepríjemné a len veľmi ťažko sa s nimi stotožňuje. Či je to výhoda alebo nie, zatiaľ nedokážem povedať. Pred koncom prvej sezóny sa však šikovne prejavuje postava Bena Harmona, vďaka ktorému sa dá konečne o niečo oprieť. Inak atmosfériacká pecka aká na TV obrazovkách dozaista chýbala.

plagát

Terra Nova (2011) (seriál) 

Ambiciózna pripomienka na Jurský park je pre TV prostredie spracované viac než slušne, no už takmer pred koncom sezóny mám čoraz intenzívnejší pocit, že tvorcovia varia z vody. Dej nemá jasné kontúry a zjavne sa spolieha na záverečné "šokujúce" rozuzlenie. Pár krásnych obrázkov, na ktorých vidieť digitál ako hrom síce zaujme, no miestami sa človek doslova nudí. Pritom sa jedná o potenciál nabitý nápadmi, v ktorom sa navyše tvorcovia šikovne vykrútili z háklivého časového paradoxu. Čistá cesta, ktorú si tak trošku zašpinili samotní scenáristi. V každom prípade ešte sa nechám prekvapiť...

plagát

Strom života (2011) 

Úžasná pocta prírode človeku, životu, Bohu... jednoducho všetkému bytiu v nekompromisne odlišných filmárskych postupoch. Nádherné na pozeranie a vzhľadom na nezávislú produkciu aj drahé na efekty, no inak ľahko zaraditeľné do záložky : "Film, na ktorý si o týždeň ani len nespomeniete". Teda ak ho vôbec dopozeráte. Jedná sa totiž o náročnejšie a pre tuctovejšieho diváka skôr nudné more pekných obrázkov, strnulých dialógov a najmä monológov, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel. Samozrejme pre vnímavých a náročných divákov sa môže jednať napríklad o jedno príjemne strávené voľné popoludnie v ktorom sa mihnú minimalistický Brad Pitt a vďakak scenáru nevýrazný Sean Penn.

plagát

Tintinove dobrodružstvá (2011) 

Zemecskis si určite práve teraz niekde v zabudnutom kúte Hollywoodu trhá vlasy za svoju neschopnosť. Niekoľko rokov sa snaží dotiahnuť technológiu Motion Capture do dokonalosti, keď tu odrazu príde strýko Steve a šmahom ruky jeho snahu predbehne míľovými krokmi. Trikoví mágovia z ILM si bez akýchkoľvek pochybností zaslúžia technického Oscara. Animácia berie dych a spolu s rozlietanou kamerou a akčným uragánom v kinosále, inteligentne pokukáva po Indym, ktorému je Tintin v podstate mladším digitálnym bratrancom. Spielberg pracuje s maximálnym nadšením, to je vidieť z každého záberu, no mierne iritujúce scenáristické prehánky a najmä ukecaný Tintin hádžu jeho dobrodružnému intelektu polená pod nohy. Príliš sa tlačí na pochopenie pre najmenších a okráda sa o údernejšie momenty prekvapenia. Nech je to už ale akokoľvek, v 3D sa jedná o neskutočnú pecku, ktorá necháva konkurenciu ďaleko za sebou a vám pomôže zabudnúť na niektoré nevydarené momenty. 90%...

plagát

Vo štvorici po opici 2 (2011) 

Ako každé pokračovanie - všetkého viac. tentoraz to ale páni tvorcovia trochu prepískali. Okrem toho, že v podstate prehnali prvý diel cez kopír a hojne z neho čerpali barličky, pritlačili na pílu čo sa týka nevkusu a zvrhlosti, ktorá minule tak šikovne balansovala na stále znesiteľnej hranici. Priame obrazy ázijských prirodzení a transvesti zvrhlostí si mohli zúčastnení odpustiť. Myslím, že už samotná zauzlenie bolo vymyslené šikovne, nebolo treba ísť hlbšie do nechutnosti. Výhrou je nápad a šikovne vymyslené peripetie našej zábavnej trojice, ktorý dokáže fungovať aj na druhýkrát a pravdepodobne bude fungovať aj v ďalšom pokračovaní. Len preto 60% .

plagát

Moja krásna učiteľka (2011) 

Snaha poňať romantickú komédiu originálne sa tentokrát nevyplatila. Čo z toho, že medzi Hanksom a Roberts to iskrí kde sa len dá, keď im scenáristi nedovolili vyblázniť sa. Nafukovanie do samého záveru búra klasické konvencie romantiky, a keď sa konečne rozbehne očakávaná línia film odrazu skončí. Nedokázal som sa naladiť ani na striedmy a inteligentný humor, ani na tragikomickú životnú púť hlavného hrdinu. Moja krásna učiteľka proste zostala na pol cesty medzi týmito dvoma mantinelmi. Nútená originalita a pokukovanie po Forestovi Gumpovi sa niekedy nevypláca, a to aj vtedy, keď máte za sebou silné herecké mená a ich kvalitné výkony. Pre intelektuálov na nedeľné popoludnie ako oddychovka postačí, no ostatných skôr unudí k smrti.

plagát

Green Lantern (2011) 

Vizuálna inšpirácia neónovým Tronom bije do očí, megaakcia s parádnymi trikmi pôsobí štandardne blockbusterovo, záver tradične odkazujúci do ďalších pokračovaní a popkornová triková zábava je dokonale dotiahnutá do konca. Čo viac treba k podobnému komixovému letnému megahitu? Má všetko čo potrebuje podobný "žáner" a ešte zopár vtipných vychytávok navyše. Humorné odľahčenie nie je tak vydarené ako v prípade Thora, ale aj vtipné "WTF" odhalenie identity záhadného zeleného hrdinu jeho potenciálnou priateľkou, robí veľa. Príjemne oddychové, mierovo zelené a herecky vydarené x-té papierové divadielko, kde nejde samozrejme o dej, ale o super akciu. Mimochodom, pozerať v HD s poriadnym zvukom.

plagát

Gattaca (1997) 

Originálny nápad v minimalostickom nízkorozpočtovom podaní, kde niečo veľké neustále visí v pozadí až do konca, má slušný spád, zaujímavú lovestory, a podarenú "light" akciu. Prvky detektívky fungujú mierne kostrbato, no scenárista dokázal vykľučkovať z takmer každej situácie. Samozrejme istá vykonštruovanosť a veľké spoliehanie sa na náhody a nelogizmy sú v prípade tak špecifického deja akceptovateľné, no aj napriek tomu je toto najväčšou slabinou filmu. Ľudia dokážu "vypestovať" dokonalého človeka, čarujú z genetikou, a pritom nedokážu zachrániť ochrnutého človeka? Trochu zvláštne, nemyslíte? Herecké výkony na najvyššej úrovni, ale zatieňujú takmer všetko zlé, takže som sa napokon zmieril so všetkým negatívnym a nechal sa ovládať iným prístupom. Režisér sa navyše snaží filozofovať a vo väčšine prípadov sa mu darí klásť zaujímavé otázky. Niekedy síce pôsobia ťažkopádne a nedotiahnuto, ale človek s dobrou predstavivosťou dokáže medzi riadkami prečítať veľa zaujímavého. Zručne natočený originálny nápad, s dobrým hereckým osadenstvom zaujme, ale neohúri. A to napokon nestačí na plný počet.