Diazbros

O bohatom dedičstve a svadbe do ktorej má čo povedať otec, herec, dvaja (občasní) priatelia a všetko končí katastrofou v divadle. Na niektorých gagoch sa stále dá zasmiať.

Nezmyselná hystéria vytvorená na základe dvoch siluet v stodole, ktoré boli označené za zlodejov. Keď som videl otca ako kričí na šatník v domnení, že je tam zlodej a zo šatníka sa ozývala jeho dcéra, ktorá si myslela, že zlodej je pred šatníkom, nedávalo to žiadnu logiku. Ako môžu na seba kričať a nespoznať sa? Ale v tomto filme sa nedbá na logiku (tak ako aj v mnohých iných groteskách z tohto obdobia) a preto to diváka iba mätie. Ale ako karikatúra neschopných policajtov s vidlami, lopatami a jedným neposlušným autom to bolo dobré.

Film si robí srandu z hercov, producentov, scenáristov, avantgardy,.... a hádam aj celého filmového priemyslu, ale hlavne sám zo seba. Pracuje s gýčom a vôbec sa tým netají. Naopak, ešte to aj zvýrazňuje. Herci hrajú afektovane a sú preto sympatickí. Celé je to hrozne vtipné a navyše som sa dozvedel čo majú spoločné My Fair Lady a Frankestein. Paris - When It Sizzles je film plný serendipít.

Schizofrenický starček, ktorý súťaží so svojím druhým Ja o svoje vlastné zuby :D Skvelá pointa.

Film je zábavný, zaujímavý, dokáže pobaviť diváka, vysvetliť čo je to karma a ukáže, že osud nechodí po horách, ale po ľuďoch. Drobné príbehy utvárajú mozaiku, ktorú je zaujímavé sledovať, no nedodáva dostatok priestoru postavám. Tie oplývajú zvyčajne iba jednou alebo dvoma vlastnosťami, ktoré sú zveličené. Každá postava sa na chvíľu stane nositeľom deja, (niektoré opakovane, niektoré iba raz) aby sa na konci ich osudy spojili. Chlapec, ktorý na začiatku spustil sled udalostí, dej filmu aj ukončuje, nemôžem však tvrdiť že dej zostáva uzavretý. Koncu podľa mňa stále niečo chýba, preto iba 4*.

Slabé štyri hviezdičky za dobrý scenár, komickosť, ale slabú filozofickú stránku a koncept. Realita je prosto konfrontovaná s ideálnym svetom. Zato však veľmi kontrastne. Dej filmu je zasadený do obdobia hospodárskej krízy, čím sa realita ukazuje ešte tvrdšia. A Hollywood v tejto dobe idealizoval filmy, hercov a herečky viac ako kedykoľvek predtým. Hlavnej hrdinke Cecílie sa v práci moc nedarí a doma ju tiež nečaká nijaké potešenie. Únik pred realitou nachádza vo filmoch a ich prikrášlenom svete. Keď je však priamo postavená pred voľbu medzi ideálnym avšak fiktívnym mužom a reálnym mužom, vyberá si realitu. Aj napriek tomu, že ňou zostala už veľakrát sklamaná, realita je pre ňu nevyhnutná. Paradoxne, naďalej uteká pred skutočným svetom do sveta fiktívneho.