Experiment

Jeden z najzaujímavejších počinov čo som za posledné rok dva, videl. V poslednom čase oceňujem, plnokrát na filme (alebo hocijakom inom umeleckom diele) viac tú atmosféru a tie pocity, čo to vo mne vyvolá, ako kvalitu prevedenia. Keď sa teraz pozriem spätne, tak som si náramne užil ten premenný pocit, sľubného začiatku, neskoršieho sklamanie (že co to kurva?) a následného chápania o čo tu vlastne ide. Ku koncu vlaku som bol priam nadšený a s so strachom aby to teraz neposrali, som očakával posledný vagón. Žiadne sklamanie nebolo, veľa zaujímavých podnetov a celkové zakončenie a zaobalenie príbehu vo mne odstránilo skoro všetky predošlé nedokonalosti deju. V tejto dobe, keď sa filmy robia ako na bežiacom páse podla predom určených schémat, mi dobre padol takýto úlet. A velké plus za morálnu nedokonalosť hlavných postáv.

Vitajte v Írsku. V krajine prekrásnych lesov, jasnovideckých halucinogénnych hubičiek (Pozor, pozor, účinkuje do piatich sekúnd a stavy prichádzajú v pravidelných intervaloch ešte minimálne ďalších 48 hodín), zvrátených úchylákov, naivných ludí a bla bla bla. Mohol by som pokračovať. Vysvetlí mi už niekto, prečo sa v tejto dobe, ešte konajú takéto omyly?

Ako čo najstručnejšie opísať túto smrtelnú agóniu? Asi nie je dobré, keď človek zaspáva (nie metaforicky) pri filme ako je transformeters 3. Neviem, či to bolo účinkami, každému známej rastliny, alebo absenciou akéjkoľvek logiky vo filme. Každopádne, jeden z najhorších filmových zážitkov.