Smok

Sentimentálny, nostalgický, rozvážny a nikam sa neponáhľajúci film, ktorý si len tak plynie a divákovi nechá dosť času, vychutnať si protivojnový, humanistický pohľad na vec a pohľad do detského sveta stromov, prianí, hier, ale aj drsnej reality. Elijah bol sympaťák od mlada, to neni o čom a vo dvojke s Kevinom im to šlo vynikajúco. Spokojnosť.

Komédia ako taká nie je vyložene zlá, ale nevýraznejších členov kapely má hádam už len Desmod.

Ehm, trošku mi ušlo, čo nám chcel básnik povedať?

Moju jednu hviezdu z veľkej časti vybojoval zmutovaný nadrozmerný megaškrečok atakujúci spoločnosť svojimi splodinami :D Ovšem na druhej strane je tiež pravda, že do kina by som na túto vec určite nešiel.

Tak som sa po predchádzajúcich výčitkách na stranu tvorcov a počet pokračovaní nakoniec dokázal povzniesť nad vec s argumentom, že aj mnohé svetoznáme kapely hrajú dlhé roky tú istú hudbu a predsa si ich albumy kupujú milióny ľudí a sú stále žiadaní. (Karla Gotta som nemyslel). Čiže polemiku o správnosti existencie ďalších dielov nechám tak a sústredím sa na kvalitu filmu: Takže ani v sérii Saw sa nič na zabehnutom scenári sa nemení ani pri šiestom dieli, mašina ide ďalej a šestka nám hlavne ukáže návod, ako sa vysporiadať s krkavými zamestnancami zdravotnej poisťovne. Nemôžem sa ale zbaviť pocitu, že keď už chceme pomaranč vyžmýkať, tak treba aj poriadne zatlačiť...

Nerozumiem tomu, čo je toto za počin. Nejaká amatérčina, ktorá mi vzbudzovala rozpačitý úsmev na tvári od začiatku do konca. Do konca až tak celkom nie, lebo po nástupe gangsterskej dvojky policajtov som mal už naozaj všetkého dosť a tento hnus som vypol. Však aj ja som len človek. Keby bol film myslený ako paródia na akčné filmy, dajme tomu dám jednu hviezdu. Snímke, ktorá sa však berie vážne a je pritom točená tým najpodivnejším štýlom s hereckými výkonmi a dialógmi ako vystrihnutými z lacného maďarského porna, strašnou réžiou a nelogickým strihom, takému niečomu je aj odpad! pochvalou. Rýchlo zmazať z harddisku a aj z mojej pamäte.

Žánrové zaradenie thriller (napínavý film) bude zrejme odvodené od anglického slova thrill - napätie, vzrušenie, vzrušiť. V preklade ovšem nájdeme aj slová "napnúť" a "vzrušovať sa". K tým by som sa priklonil viac, lebo napínalo ma počas celého filmu (ale od hnusu), ale vzrušovať sa nad tým určite nebudem.

Kedysi som čítal, ako sa naši nezávislí novinári sťažovali, že náš pán premiér ich nemá rád a robí im všelijaké prieky, nevyberane ich oslovuje a má pripomienky k ich objektivite. Chlapci, hlavy hore, mrknite si túto drámičku, pokým vás nikto nezatvára, všetko je ok a môžme si povedať, v akej demokratickej (poniektorí aj sociálnej) krajine si žijeme. Po zistení, že môže byť aj horšie sa človeku hneď lepšie dýcha :)

Veľmi podarený režisérsky počin Stevea Oedekerka podľa vzorca: dobrý scenár + slušné prevedenie + extra porcia humoru = sqelá nadpriemerná zábava a dobrý pocit po dopozeraní. Tak to má byť.

Emily Hampshire tu síce moc vody nenamútila, však ani nemala moc kedy, keď ju autorka scenára poslala nekompromisne hneď v úvode do hliny. Na základe jej tragickej smrti ale nechala roztočiť kolo pani Weaverovú. A že jej to teda šlo! Jej postavu som celkom hltal, aj keď na autistku bola nejak moc sebestačná, ale nebudem zbytočne rýpať... Keďže nezaostával ani Rickman a pani Mossová, tak s touto anglicko-kanadskou, autisticko-snehovou cukrovinkou spokojnosť.