Lendak

"I used to be a brother... and now I´m not."______ Šokujúci príbeh jednej z najslávnejších wrestlingových rodín, a jej cesta na dno. Príbeh, ktorý dokáže dať človeku viac, než čaká. Príbeh, ktorý prvú polovicu pôsobí ako feel good rodinná dramedy, sa kvôli nečakanému zvratu zmení na neskutočnú emočnú horskú dráhu, ktorá trvá až do samotného konca. Traja bratia, ktorí boli na absolútnom vrchole. Ale nad touto slávou stojí tmavý oblak ich otca, ktorý sa s nimi jednoducho nesral. Z tohto mraku neskôr vystrelí blesk, ktorý spôsobí dominový efekt tragédií a nešťastí a človek postupne viac a viac začína veriť tomu, že rodina Von Erichovcov je prekliata. Sean Durkin doslova, a nečakane, vrhne diváka do tejto nekonečnej špirály smútku a všetko to prežíva s hlavným hrdinom, na ktorom je jasne vidno, že už ho to nebaví. Na konci mi film aj potvrdil svoj názov, a oným slávnym chvatom mi vyrval srdce z hrude a predo mnou ho zničil.

Vidím tie výrazy režisérov, ktorých celoživotný cieľ je dostať toho zlatého pajáca a celú dobu tvoria nudné, strašne vážne drámy bez nejakej výpovednej hodnoty, keď len tak zrazu A24 ovládlo Oscary s touto ťažko opísateľnou meta chujovinou, ktorá je ale v jadre len obyčajný príbeh o jednej disfunkčnej rodine. Moje predtuchy sa ale naplnili, a aj keď je Everything Everywhere All at Once perfektným stretom art filmu a blockbusterov, nesúhlasím s názorom, že to je jeden z najlepších film všetkých čias a väčšinu ocenení si podľa mňa nezaslúži. A pritom obsahuje prakticky všetko, čo od perfektného filmu očakávam. Skvelé postavy, ešte lepší herci, hravá réžia a scenár. Ale práve u tej réžie mi niekedy príde, že to nemajú úplne pod kontrolou a film až veľmi skáče medzi témami a žánrami, že človeka z toho začne bolieť hlava. To stále ale nemení názor, že súboj o análny kolík je jedna z najvtipnejších scén, ktoré som kedy videl.

A Oscara v kategórii najlepší pôvodný scenár získava film Holdovers od režiséra Alexandra Paynea!  (tak nič no...)Táto konverzačná spoveď troch zlomených duší dokázala ľudí odrovnať a pritom stačilo k tomu tak málo. Citlivo rozpisaný a premyslený scenár, kde každá jedná scéna posúva dej a postavy ďalej. Celok tak pôsobí plynulo bez nejakej vaty. Niekto tu písal, že toto sú akoby novodobé Pelíšky. Nie úplne príbehom, ale tónom a atmosférou a bezpochyby to má potenciál sa stať vianočnou klasikou.

Nádherný pohľad do ústrania jednej mafiánskej rodiny, ktorý Scorsese servíruje s takou ľahkosťou a nadhľadom, že človeka pri sledovaní popadajú myšlienky, že či by aj oni by mohli byť súčasťou takéhoto gangu...

Pri adaptovaní mojej detskej lásky toho bolo dosť veľa čo pokaziť. Nakoniec to nieje iba čistá kópia, ale dokáže aj priniesť nový pohľad alebo myšlienky. Vizuálne to je neskutočne podmanivé a tých 20 mega na epizódu je vidieť v každom jednom zábere. Vidno, že tvorcovia poznajú predlohu a majú ku nej vytvorený určitý vzťah, oproti Šalamúnovi, a všetky zmeny, ktoré tu prebehli, robili s láskou a rešpektom ku pôvodnému seriálu. Valná väčšina zmien mi vôbec nevadili, niektoré aj chápem lebo adaptovať 20 epizód do ôsmych nie je jednoduché, takže niektoré dejové linky museli byť spojené do jednej. Napríklad v Omašu sa okrem Bumiho objaví aj Jet a jeho partia a dokonca aj ten vynálezca (neviem si spomenúť na jeho meno). Zase ale tu sú časti, ktoré buď potrebovali viac času, alebo neboli poriadne dotiahnuté ako napríklad Hei Bai. Čo ma ale prekvapilo, že niekoľko postáv tu dostalo viac priestoru, ako napríklad Koh, z ktorého som bol dosratý rovnako ako pred desiatimi rokmi, alebo Gyatzo a jeho vzťah s Aangom. Najväčší problém už bol spomenutý (veľmi urýchlený dej) ale mám ešte jeden problém. Týka sa postáv. Valná väčšina postáv tu je skvelá (Aang, Zuko, môj milovaný Iroh!), ale je ich tu pár, ku ktorým mám pár pripomienok. Hlavne ku Katare, ktorej herečka mi vôbec nesadla a celú dobu pôsobí, akoby tam ani nechcela byť. Sokka, aj keď je vlastne jedna z najlepších postáv, ktoré sa im podarilo adaptovať, postráda ten svoj typický zmysel pre humor a odľahčenie. Casting je ale asi najväčšie prekvapenie a až na pár výnimok (Katara, Azula, Yue) je celý casting na jedničku, ktorému ale kráľuje Suki, ktorá akoby z oka vypadla svojej animovanej verzii. Suma sumárum je toto poctivá adaptácia jednoho z najlepších seriálov, ktoré kedy videli svetlo sveta a aj cez niektoré chyby som viac než spokojný. Hlavne kvôli tomu, že sa nesnaží kopírovať originál, ale bol zvolený dospelejší a temnejší tón. Prosím nech tu je druhá séria čo najskôr!! 🙏🙏🙏

Tam kde iní budú iní krútiť hlavou a hovoriť, že Poor Things je iba morbídna komédia plná sexu, ktorá nikam nevedie tak ja, a pravdepodobne aj plno ostatných, budú žasnúť nad týmto príbehom o veľmi neobyčajnej žene a jej ceste za sebapoznaním. Emma Stone sa pre mňa stala veľkou súperkou pre Lily Gladstone v boji o Oscara. Svojím, sprvu, veľmi (až priam teatrálnym) výkonom, hlavne v prvej polovici, a naopak ku koncu svojím dosť komorným výkonom mi dokázala, že patrí medzi najlepšie mladé hollywoodske herečky. Ostatní nijak nezaostávajú, ale nedokázali ani zďaleka priblížiť ku Emme. Toto je moja prvá skúsenosť s Lanthimosom, takže som nebol až tak pripravený na jeho režijný a rozprávačský štýl. Ale toto ma dostalo do kolien. Spolu s úvodnou čiernobielou časťou je pasáž na lodi absolútny vrchol filmu. Táto perverzná cesta po Stredozemnom mori je bez diskusie jeden z, minimálne autorsky, najzaujímavejších filmov za posledné roky, ktorý v niektorých momentoch (nie pre mňa) presahuje hranice vkusu. Ako kačkopsa, alebo psokačku som rozhodne nečakal.

Pôvodne mi bola nejaká Duna u riti. Ale po tom, čo film získaval viac a viac chvál a osláv, tak som sa nakoniec rozhodol, že do toho kina pôjdem. ALE kvôli vtedajšej situácii som to nakoniec nestihol. Potom som ho videl na streamingu. Hovoril som si že si ho pozriem, ale nakoniec z toho nič. Potom som si len tak pozeral katalóg miestneho kina a videl som, že dávajú obnovenú premiéru. Nebolo o ničom diskutovať a išiel som a Pane Bože, jaký som vďačný!! Tam, kde masovky budú umierať nudou, ja striekam blahom nad tým prenádherným vizuálom doplnený o dychberúcu Zimmerovu hudbu (ktorého barz nemusím, okrem Interstellaru a Levieho Kráľa) a to všetko pod taktovkou Denisa Villenueva, ktorý spolu s Cameronom a Nolanom (ktorého tiež veľmi nemusím), sú pravdepodobne poslední, ktorí sa snažia doručiť poriadny kinozážitok v tom pravom zmysle slova. Môj názor asi nebude mať rovnakú váhu ako u iných, keďže niesom zoznámený s predlohou. Viem, že toto je iba prvá polka knihy a tu sa skôr zameriavajú na svet a mytológiu, čo ale môže odradiť masovky. Ale nedali to tu určite len tak a pravdepodobne nebude potom čas na vysvetľovanie a proste to dali sem. Moja dedukcia. Ale i tak je scenár skvelý a koniec pôsobí naozaj ako koniec. Prirovnal by som to ku LOTRovi. Na to, že film stojí "iba" 165 melónov, je tu neskutočné množstvo známych mien, ktoré ani nemá cenu počítať. Všetci, a aj keď iba na pár minút, dávajú všetko do svojich postáv, hlavne Brolin a Chalamet. No musím povedať, cez počiatočné obavy, že toto bol nezabudnuteľný filmový zážitok a oficiálne sa Druhá Časť stáva jedným z najočakávanejších filmov roku. 9 a pol piesočných červov z 10.

Mijazakiho japonský Indiana Jones, doplnený o jeho obsesiu lietaním. Detskou fantáziou, ktorou Mijazaki sám a jeho filmy aj po toľkých rokoch disponujú, je niečo neskutočné a ja s chuťou sa pri sledovaní jeho filmov vraciam do svojich detských časov.

Prekvapivo dosť temná a brutálna "rozprávka", ktorá postupne menej a menej pripomína rozprávku a skôr sa to mení na temné fantasy o tom, že ľudia sú nádor, ktorý treba vyhubiť.

Tento film mi dokázal vyvolať toľké spomienky na detstvo ako máloktorý. Na to, že oného prerasteného plyšáka vidíme málo, furt vždy keď sa objavil, mi dokázal vyvolať široký úsmev na tvári. Ten, čo hovorí, že by ho nechcel mať ako vlastného suseda je čistý klamár.