Posledné recenzie (208)
Kaskadér (2024)
David Leitch bol kaskadér a takýmto zábavným spôsobom im vzdáva poctu. Sú to tí týpci, čo robia dosť práce a potom sú sotva spomenutí na konci záverečnych titulkov. Miestami prehnané s jednoduchým príbehom, ale obalené do bezchybných akčných scén, nenásilného humoru a prekvapivo aj kvalitnej romanci, pretože chémia medzi Ryanom a Emily funguje ako sa patrí, sú to sympaťáci. Leitch je divoch z zároveň hračička, kvalitný režisér, patrí takmer do tej najvyššej ligy a zakladá pomaly svoj vlastný žáner, opakovane ukazuje, že s ním v budúcnosti treba počítať. Po Bullet train ďalší zárez do akčnej humornej bláznoviny, tento raz i s romantickou vložkou. Za mňa palec jednoznačne nahor.
My deti zo stanice Zoo (1981)
Nechápem ako mi mohol takýto kultový film tak dlho utekať, dozvedel som sa o ňom čisto náhodou a po zhliadnutí sa nestačím diviť akú kvalitu dokázali Nemci vytvoriť na začiatku 80. rokov. Doba priala disku, novým drogám, mladí chceli niekam patriť a David Bowie spieva o hrdinoch, ktorými asi sú, len do doby než si dajú prvú dávku. Už na základnej škole nám hovoria, že drogy sú svinstvo, z tohto hľadiska film ani predloha neprinášajú nič nové, ale spôsob akým je to podané a zobrazené je dechberúci, predstavte si naturalistickú, surovú, chladnú, špinavú a depresívnu verziu Trainspottingu, tu sa teda smiať nebudete, najhoršie na tom je, že toto je realita a stále sa to deje, ešte k tomu pripočítať kdo je v hlavnej úlohe - deti, prostitúcia a heroin, a to zúfalstvo, keď si povedia, že už začnú s odvykačkou a sami vedia, že je to len zbožné želanie, že takmer neexistuje šanca na záchranu. Absťák je tu zobrazený neprikrášlene, na tvárach hlavných protagonistov presne vidíte, či sú v tej chvíli čistí alebo nie, vidíte ako sa menia na zombie bez duše a smrť je pre nich vyslobodením. Klobúk dole pred tvorcami, drsnú a vážnu tému zobrazili tak drsne a vážne ako to len ide, David Bowie a jeho hudba je už taký bombónik, ale určite nie zanedbateľný. Jednoznačné doporučenie nielen pre adeptov na odvykačky. Bravooo!
Stovky bobrů (2022)
Totálna ujetina, tvorca sa pustil z reťazu a sú dve možnosti, buď to budete považovať za totálnu infantilnú chujovinu alebo veľmi vtipnú nemú grotesku s najviac fórmi na centimeter štvorcový. Ja sa radím do druhej skupiny, ale určite sa to dá považovať za film? Nech je to čokoľvek, robí si to srandu z nás, z grotesiek, animákov i sám zo seba, je to paródia paródie, treba to brať s nadsázkou i to je mierne povedané. Zmiešanina všetkého možného, brutálnych Looney Tunes, nemých grotesiek z 20. rokov, Happy tree friends, niečo si to berie aj z počítačových hier, hlavný hrdina tu proste musí grindovať, aby mal na lepšie vybavenie, čo k tomu dodať. Má to dokonca aj jednoduchý, ale o to roztomilejší príbeh, i keď ten je tu asi tak dôležitý ako v porne, ale prakticky každá scéna srší originálnym nápadom, je to smršť nápadov, absurdity a grotesky. Určite si to zaslúži pozornosť a pri nejakom pivku, poprípade niečom tvrdšom to musí byť nezapomenuteľný zážitok. A bobrom som nefandil.