Madison

Znie to ako irónia, že 12 opíc bol prvý dokonalý sci-fi trhák, ktorý som zhliadla od Gilliama a vďaka tomu som si ho zaškatuľkovala ako vynikajúceho režiséra. Tešila som sa na ďalšie sci-fi, na nejaké to emocionálne spielbergovské sústo s krásnym dejom, ale jasné, Spielberg je génius, zatiaľ čo Gilliam absolútny magor zamilovaný do nezmyselných groteskných útvarov bez chuti a tvaru. Užívateľ Falko si myslí, že Pythonov Svätý grál je najväčšia blbosť, aká kedy bola natočená, ale to treba najskôr vidieť Brazil-a. Pozerala som na hodiny snáď každú minútu, čo scéna, to neuveriteľne nudné dialógy, nudná kamera, nudné prostredie, nijaké emócie, nijaký dej, nijaké zamilovania hodné postavy. Gilliam asi nemá poňatie, o čom je sci-fi, ale to mu krivdím, lebo to by v tom prípade nenatočil 12 opíc. Radšej si po stý raz pozriem hollywoodsky vyparádenú inváziu mimozemšťanov - to je sci-fi, než dívať sa na bezcenných úradníčkov s úchylnými predstavami.

Rozmýšľala som nad 3*, ale keď si spätne vybavím krkolomný dej a neuveriteľne idiotský scenár, nemôžem ináč. Niekedy ma až ubíja pocit, akým inteligentne zábavným alebo premyslene dramatickým potenciálom by podobný infantilný námet mohol disponovať a namiesto toho ho tvorcovia sprznia na "blbústkový" a-k-o-ž-e blockbuster, ktorý divácku chuť ničím neokorení. Nenudí to, chvíľami spomínaná stupidita doslova vyráža dych a okrem pekných efektov to vážne nemá čím nadchnúť. Jednoznačný rozsudok pre scenáristu: za mreže.

Úžasne vtipná, bláznivá konverzačka, ktorá sa ani sekundu nezastaví a diváka úplne ponorí do špinavého novinárskeho sveta:-) Postavy, hlavné aj vedľajšie, pohotovo melú jedna cez druhú, hlášky lietajú na všetky svetové strany a dvojica Walter/Hildy nekompromisne spúšťa maratón komických situácií, ktoré vám hodinu a pol nedajú vydýchnuť. Skvele som sa bavila a Grant s Russell fičia na plné obrátky - perfektné výkony, ktoré túto dialógovú komédiu povznášajú nad klasickú romantiku. Typický originálny wilderovský štýl.

Skvelé dokumentárne zhrnutie ťažkých začiatkov jednej z najslávnejších tovární na animované príbehy - Pixaru. Dokument pútavým spôsobom líči, koľko tvrdej práce, sebazaprenia a trpezlivosti treba na vytvorenie nádherného detského sveta so všetkými tými rozkošnými postavičkami, obrazovými detailmi či inými technickými aspektmi. Ideme na to do kina, zabavíme sa, na záver zatlieskame pixarovskému umeniu, ale nikdy si asi dostatočne neuvedomujeme celú tú namáhavú prácu v zákutiach štúdia. Dostal ma životopis tvorivého génia, Johna Lassetera, ktorý niekoľko týždňov nezakúsil, čo je to poriadny spánok, zaujali ma večné ťahanice okolo štúdií Pixaru a Disney a mnoho iných spomenutých vecí, ktoré doviedli Pixar až tam, kde je teraz. Jediné moje vytknutie smeruje k tomu, že dokument diváka neoboznámi detailne s neskoršími animákmi, za to sa ale dostatočne venuje tým ranným. Niekto tu načrtol, že zo začiatku si animátori navzájom mastia ego a vychvaľujú sa, ale pri všetkej úcte, myslím si, že si to pri tak skvele odvedenej práci, môžu dovoliť. Tí ľudia si to fakt zaslúžia.

Neoriginálna zápletka je nahradená veľmi milým spracovaním, zakomponovaným kamsi do čarokrásnych kútov romantickej Itálie, ktorej scenérie spolu s úsmevnými hercami a príjemným scenárom jednoznačne naladia na tú správnu strunu. Žiaden zázrak sa nekoná, ale Robert Downey Jr., ktorého mám zafixovaného v IRONMANovskom a chaplinovskom kostýme, je v tejto komediálnej pozícii NEODOLATEĽNÝ :-) Inak doslova blbé a naivné správanie hlavnej hrdinky ma prinútilo strhnúť hviezdu, pretože debilitu tohto kalibru vidíte jedine vo filmoch žánru komédia/romantický (česť výnimkám)...... a v pilcherovkách :-)

Pri sledovaní tejto snímky som premýšľala nad tým, kto by po stránke režisérskej či hereckej dokázal Shakespearovo dielo preniesť na plátno lepšie, než jeho verný milovník, Kenneth Branagh. Prekrásny shakespearovský skvost okrášlený staroanglickým poetizmom slovných štylizácií, večne ukrývajúcich nejaké to životné múdro, mierne patetické herecké výkony - Emmu Thompson som prvýkrát spoznala ako šibnutú profesorku veštenia na Potterovej škole, ale v úlohe slobodomyseľnej, iskrivým šibalstvom nasiaknutej Beatrice, ma vyslovene nadchla, nehovoriac o sentimentálnej shakespearovskej línii medzi Herou a Claudiom, ktorá svojím čistým ponímaním lásky jednoznačne zmetie zo scény dnešné povrchné romantickosti. Krásny film, ktorému nemám absolútne čo vytknúť. Shakespearovská dokonalosť v každom záblesku vznešene predostretých citov.

Tento rok akoby sa roztrhlo vrece s filmami hodných Oscara za najlepší film (The Black Swan, Inception, The King´s Speech... facebook doň na niektorých zdesenie nezaraďujem :) To, čo dokázal Danny Boyle s jedným hercom uväzneným obrovským balvanom v stiesňujúcich podmienkach, je priam neuveriteľné. Veľmi plytký námet je zachránený množstvom technických detailov - parádne strihy, krásna farebná kompozícia obrazu, jemná melodická hudba prelínaná potrebnou dynamikou, kamerové nálety na nekonečnosť dravej prírody a najmä retrospektívne vracanie diváka do minulosti, ktorý si pod rúškom blízkej smrti vytvára k Aronovi vzťah plný súcitu a túžby, aby našiel konečne to správne východisko. Divák nemá chvíľu na to, aby si oddýchol od adrenalínových sekvencií a film utečie ako voda. Chvíľami meditatívne prvky, chvíľami neznesiteľná agresivita, ktorá vyráža z nevyhnuteľnosti urobiť to najdrastickejšie rozhodnutie. Priznávam, tú mega brutálnu scénu som odmietla vidieť, pretože v tom prípade by hrozilo, že by som tomu filmu jednu hviezdu neprávom odobrala :-)

K(l)amač srdcí neprichádza s ničím prevratným ani novým a obsahovým klišé nemá čím nadchnúť... no keď preniknete do tej francúzskej atmosféry, ktorá vysiela energiu na všetky strany, k tomu si pripočítate svieži humor, lietajúce iskry, nežné romantické malichernosti - rozhodne by ste nemali byť sklamaní. Prekrásne monacké scenérie + neodolateľný Romain Duris a lá Patrik Swayze (Hriešny tanec) v tej najkrajšej gýčovej scéne, akú si len viete predstaviť :-)

Colin Firth mi bezprostredne učaroval už vo valmontovskej úlohe ľahostajného cynika, pre ktorého ženské srdce predstavovalo len akúsi zábavku, a odvtedy mi jeho herecké schopnosti unikali. The King´s Speech je - natočený, vizuálne elegantný, hudobne podmanivý a obsahovo emocionálny tak, aby si zhrabol všetkých Oscarov pre seba - ale ja mu to vôbec nezazlievam. Neuveriteľne krásny, primerane citový, herecky unikátny film, ktorý zaujme všetkými filmovými zložkami, no okrem toho zanechá hlboký dojem vďaka skutočnosti, že kráľ je tu vykreslený ľudsky, chvíľami ako beznádejný bezmocný muž neschopný striasť sa vlastných tieňov. Pochybovala som o Firthovi, ale tu ma dostal. Niet krajšieho pocitu, ako nechať sa emocionálne vyžmýkať pohľadom na skutočné herecké nadanie... a Oscar za najlepšieho herca mu v mojich očiach určite prislúcha.

Allen pozabudol na svoje intelektuálne rečičky a satirické obrazy a namiesto toho si vezme na paškál morálne a etické dôsledky viny či rozhodnutia prevziať do vlastných rúk život iného človeka a schopnosť postaviť sa narastajúcim výčitkám. Čo mi zráža celkový dojem, je skutočnosť, že som videla veľa iných Woodyho filmov, ktoré sú obsiahnuté šťavnatou iróniou pri riešení citových prepletencov, kde vzájomné allenovsky-keatonovské hašterenie spôsobuje divákovi hotové potešenie. Mia Farrow nemá tú schopnosť nahradiť Diane a vložiť do Allenových filmov toľko entuziazmu a hoci sú Zločiny a poklesky Allenov film, niečo allenovské tam bytostne chýba.