pravo

- Chcem byť milionár ako môj otec! - Výborne, máš otca milionára? - Nie, ale aj on chce byť milionár.

Tak tentoraz dvaja hlupáci hrajúci sa na chytrákov kontra detektív, ktorý za fasádou pitomosti ukrýva svoju brilantnú znalosť ľudských charakterov a svoju dôvtipnosť. Prevedenie vraždy zaujímavé, ale povraždové správanie páchateľov je v istých momentoch viac ako nepochopiteľné a k tomu ešte pristupuje scéna s otcom jedného z nich. Po scénke s otcom som bol na konci sklamaný, že pri usvedčení tento chytrák nebol a teda nevznikla táto zaujímavá konfrontácia- možno vznikla až na súde, čo si ako divák s fantáziou musím domyslieť.

Tento diel mám veľmi rád aj keď isté atribúty starších dielov postráda. Columbo sa totiž viac ako páchateľovi venuje zhromažďovaniu dôkazov a tak viac-menej chýba psychologická vojna medzi detektívom a podozrivým. Aj humorných situácií je pomenej, ale zato to vynahradzuje poručíkovo šoférske umenie. Dozvieme sa aj ako má vyzerať dobrá filmová hudba, ale ohľadom Columbovho záujmu o profesiu skladateľa filmovej hudby je určite najzaujímavejšia pasáž keď si pri počúvaní hudby niečo predstaviť.( sprcha, ryba). Hlavným plusom okrem prostredia filmových štúdií mi pripadá stvárnenie páchateľa a jeho pohnútok k vražde. Na záver musím podotknúť, že to nie je prvá epizóda Columba, kde dôležitú úlohu pri usvedčení páchateľa zohrala obuv obete.

„Nebo je modré, voda je mokrá a ja proste milujem tento film. A každému kto bude tento film haniť strčím dáždnik do análu a roztvorím ho!!!“