mirko123

V jednom filme bola scéna, keď mala byť vernisáž obrazov, avšak zriadenec sa opil a obrazy zabudol zavesiť. Prišli kritici, chvíľku nechápali a potom prvý povedal: Geniálne, biele steny ako výraz nevinnisti umenia. Geniálne, povedal druhý, prázdne steny majú vyjadriť prázdnotu dnešného sveta. A tak sa rozplývali hodnú chvíľu. A toto je film pre takýchto kritikov. Isto v ňom nájdu posolstvo, hĺbku, myšlienku. No a my ostatní nechápavo krutime hlavou. To bolo čo?

Film s dejom o ničom, spústa ľavicových drístov, ale choreografie jedny z najlepších, čo som vo filmoch videl. Oplatí sa pozrieť, ak vás baví tanec. To medzi tanečnými číslami môžete pretočiť.

Ďalší z rady filmov o pripravovanej šou a prekonávaní prekážok. Ako aj u iných, scenár nenáročný, až možno trochu príliš, a ide najmä o choreografiu čísel, bez ktorých by sa film zmestil do 10tich minút. A tu boli choreografie, aspoň podľa mňa, pekné, takže som dostal, čo som čakal. Nenáročnú zábavu, peknú na pohľad. A čo viac, všetky eroticky ladené tanečné čísla boli vo vzťahu muž - žena.

Jedna vec je prijať svoje telo, druhá choré kĺby, lebo nosiť takú hmotnosť nie je ľahké, a mnoho iných zdravotných problémov spojených s obezitou. Iste, ak plešatiem, musím sa to prijať, lebo čo s tým narobím. Ale netreba prijímať to, čo je v mojej moci zmeniť.

Keď pozerám takéto dokumenty, alebo som na prehliadke nejakého kaštieľa, Betliar napríklad, vždy ma popadne smútok z tej zlodejiny, ktorá z väčšej časti nikdy nebola napravená. Výborný seriál.

Tak romantická komédia... Mám rád romantické komedie, zvlášť britské. To je vidno aj z mojich hodnotení. Toto ale nebolo ani romantické, ani komédia. Hodina a pol nepochopiteľného a nelogického správania postáv, aby to nakoniec dospelo k záveru, ktorý vám bol zrejmý už pri prvom zábere.

Úchylné dielo úchylného autora. Nebol som schopný to dopozerať.

Tak si to predstavme opačne. Učiteľ zneužije opilosť dievčiny a bude ju okukávať. 99 percent ľudí si odpľuje a povie úchyl. Ale keďže je to homosexuál a okukáva chlapca, je to hlboká sonda do jeho utrápenej duše a ocenenia sa len hrnú.

Najlepší film Martina Friča a možno aj Zdenka Štepánka.

Mnohí tvorcovia sa museli po roku 1968 vykúpiť agitovanym dielom. Sám Vorlíček v jednom rozhovore na margo tohoto filmu povedal: Tak za ten film se opravdu stydím.