Pokri

Nikdy som nič podobné nevidel. Hoci to budí dojem, že pôjde o lacné béčko, opak je pravdou. Napriek tomu, že je hlavnou postavou pneumatika, dej ani chvíľu nenudí. Viacero nápadov je dokonalých a originálnych, ďalšie zas odkazujú na iné filmy. Parádny experimentálny metafilm, za ktorým môžu byť mnohé myšlienky, ktoré som ani neuchopil, ich výklady môžu byť rôzne, no dielko funguje na výbornú aj ako "obyčajná" hororová komédia.

Sugestívna psychodráma, ktorá vo svojej podstate nemá s hororom nič spoločné. Doménou sú pomalé zábery, ktoré vykresľujú psychiku hlavnej postavy. Nejde tu o naturalizmus a šokovanie, ale o zobrazenie spúšťača psychických problémov, ktoré môžu v niekom driemať roky bez toho, aby naplno prepukli alebo si ich dotyčný naplno uvedomoval. Podľa mňa výrazne nedocenený film, ktorý nedopláca na herecké výkony či režijnú stránku, ale na nevďačnosť témy a formy, keď od neho mnohí čakajú niečo iné.

Na jednej strane vyslovene nízkorozpočtové, s príšernými dialógmi a amatérskymi hercami, na druhej strane plné pozitív. Má to myšlienku, má to dej a všetky nechutnosti tu slúžia ako pomerne prirodzená súčasť príbehu. Pozitívom je aj presah jednotlivých hororových subžánrov. Na pomery undergroundového filmu veľmi podarené a pozerateľné.

Solídna atmosféra, nejaké twisty aj pár obstojných ľakačiek. Slušný priemer, na jedno pozretie v pohode.

Film sledujúci jeden hlavný cieľ - šokovať. Pár brutálnych scén je fajn, ale po čase ma ich sledovanie začalo vo všeobecnosti nudiť. Dej je mimoriadne jednoduchý, nie je to ani hraný snuff, len amatérsky horor o existencii snuffu. Bohužiaľ, nezáživný a predvídateľný. Navyše bez výraznejšieho posolstva. Niektoré zvrátené filmy (Nekromantik, Thanatomorphose, Ľudská stonožka) to zas kompenzujú originalitou, tento medzi ne nepatrí.

Keď ani na 20 minútach nesedí logika...

Keďže som včera videl tematicky podobný film Unesené, neubránim sa porovnávaniu. Ale vlastne nie je veľmi čo porovnávať. Tento film je úplne iná liga. Skvele zvolený dokumentaristický štýl pridávajúci na autenticite (z komentárov mám pocit, že mnohým ľuďom uniká zásadná vec, ktorou je skutočný príbeh Dangoule Rasalaiteovej), oveľa uveriteľnejšie charakterové vykreslenie sympatickej hlavnej postavy, do toho dobre zvolená hudba. Neviem veľmi, čo tomu vytknúť, vôbec mi tu nechýbalo viac naturalistických scén, keďže sa ide po dramatickej linke príbehu.

Film o nedobrovoľných kurvách a sieti bordelov. Silná téma, slabšie spracovanie. Dalo sa to pritom uchopiť dvoma spôsobmi. Ísť na to cez naturalistické zobrazenie násilia a šokovanie à la Srpski film, ktorý je zas o pornopriemysle. Alebo cez rozvinutie príbehu a osobnostných stránok troch ústredných dievčat, vďaka čomu by si k nim divák vytvoril vzťah a ich pohnutý osud a utrpenie ho dojímali. Toto uviazlo niekde na polceste oboch potenciálnych rovín, pričom rozvinutie jednej či druhej by film pozdvihlo. Z hľadiska násilia je to facka sem, facka tam; dievčatá sú zas osobnostne dosť ploché a emočne k nim človek priľnul až na konci. Celé je to navyše v televíznom looku. Na jedno pozretie fajn, ale nič viac. Za ten záver budem ale predsa len pri hodnotení zhovievavý.

Nepochybne kultový a svojím spôsobom novátorský počin, pri ktorom treba zohľadňovať rok vzniku, ale aj vzhľadom naň pôsobí film miestami trochu smiešne. Hooper či Boorman točili už v 70. rokoch oveľa drsnejšie hixploitation filmy. Tu totiž nechcená komika, väčšmi než z hororových scén, sála z tých bežných v rámci rodinných interakcií. V tomto prípade musím povedať "vďaka za Ajov remake". Pri texaskom masakri mi remaky neprišli kvalitnejšie ani výrazne desivejšie, v podstate bola ich devíza len v nadmiere gorescén. Aja však prevyšuje tento originál prakticky vo všetkom, napriek tomu určite treba vidieť aj Cravenov počin, ktorý si zaslúži oceniť najmä za zaujímavý námet, ktorý sa predsa len v istých nuansách líši od texaského.

Ďalší z Lynchových "normálnych" filmov, ktorým sa nás nesnaží zmiasť, napriek tomu má prepracovaný scenár, lynchovsky dokonalú réžiu, herecké výkony a, samozrejme, osvedčenú Badalamentiho hudbu. Až sa nechce veriť, že svojho času natočil Lynch takýto poetický príbeh s dôrazom na romantickú líniu a jasne vymedzenú os dobro-zlo.