Pokri

Určitý kultový status, ktorý tento film má, je pre mňa záhadou. Opakuje sa tu stokrát videné, navyše je scenár absolútne neoriginálny. Lenziho najlepší kúsok Mangiati vivi neprekonaný, ale na jedno pozretie sa to ešte s prižmúrenými očami dá. Ak ste dostatočný úchyl a vyžívate sa v nechutnostiach, tak vám to môže aj celkom rýchlo odsýpať.

Nuda, nuda a ešte raz nuda, v ktorej zaujme akurát pekná príroda a odkaz na Deodata. Pritom samotný motív je zaujímavý a myšlienka okolo Rockefellera mala slušný potenciál. Bohužiaľ, Hensleigh z toho vytvoril topornú amatérčinu.

V rámci kanibalského subžánru stále nadpriemerný film, drsnejší ako Lenziho dramatická prvotina a scénaristicky prepracovanejší ako Ženy od hlbokej rieky. Samozrejme, ak nie ste fanúšik týchto filmov, je zbytočné si to púšťať. Nie je to žiadna kultovka, ktorú by bolo treba vidieť.

Pri maximálnej zhovievavosti nanajvýš za dve. Problém je, že kým takú Šou Jana Krausa možno pozerať kvôli moderátorovi, tu to dokážu zachrániť iba hostia. Marcin je slabučký moderátor s jednoduchým humorom, no čo je ešte horšie, je jeho sústavne skákanie hosťom do reči.

Jednoznačne najlepší kanibalský film z obdobia 70. - 80. rokov. Presvedčivá práca s kamerou, krásne prostredie a netradične zvolená hudba tomuto filmu pridávajú na pôsobivosti. Samozrejme, nie je to pre každého. No zatiaľ čo v Ženách od hluboké řeky alebo v iných kanibalských filmoch pôsobí násilie samoúčelne a jeho cieľom je len šokovať, tu je aj náznak filozofického presahu. Kto je skutočne surový a zlý? Na Deodata mám ťažké srdce za tie zvieratá, ale to nie je dôvod na zníženie hodnotenia. A vlastne? Zabíjali ich naozaj? Nie je to len ďalší reklamný trik, ktorý na rozdiel od toho o autentickosti dokumentu nie je možné vyvrátiť?