smrtacik

V umení musí byť niečo krásne, povznášajúce, ako keď sa dívate niekedy do mrakov, vidíte konkrétne tvary, takže každý môže byť maliarom...takže je to o tom, čo si tam vlastne predstavíme a čo tam sami chceme vidieť......takto sa nám to asi snaží podať autor, teda to Vladimírkové umenie, ktoré niekto berie aj ako inteligentnú prašivú provokáciu veď národ buduje päťročnicu a on robí ľudovo povedané hovno. Zaujímavou postavičkou je aj spomínaný Egon, ktorého každá veta začína a niekedy aj končí kurva fix a jeho snaha vyhýbať sa pracáku je fakt skvelá, kľudne sa zavrie do blázinca a potom sa sťažuje, že musí aj tam okopávať repu...,,čim viac budem zdravší, tým je to pre mňa horšie, zdravie je pre poéziu učinený hrob“ Každopádne ako dráma sa to ku koncu veľmi stupňuje až ku nevyhnutnému tragickému koncu a symbolika búrania tehlovej steny je už len záverečným konštatovaním neslávneho konca...,,tak si myslím kurva fix, že ešte mal počkať pár piatkov s tým čo nám urobil“...,,nám? Sebe to nemal urobiť“...posledné slová a už len symbol v podobe krákania vrany. Film je tak zaujímavý, že vás chytí a už nepustí, najprv som sa len čudoval ako takéto niečo ide vymyslieť, ale so zistením, že išlo tak trochu o biografický počin som pochopil, takéto situácie môže priniesť iba život a či už všetko v scénari, alebo Hrabalovej predlohe je pravda, pri spätnom pohľade na film musím povedať, že bol výborný, lebo ani na chvíľu nestratil svoje čaro a či som ho už správne pochopil, alebo nie, nie je podstatné, beriem to ako Boudnik svoje umenie, každý tam vidí to svoje. A je pekné, že film je o umení, láske, samote, priateľstve, o pene na pive, o erotike, či o pokušení...lebo presne o tom je aj život. Polívka sa svojej úlohy zhostil viac než statočne a aj vďaka tomu a aj vďaka ostatnej hereckej suite je to pre mňa jeden z najväčších filmových zážitkov tento rok...proste ma film chytil a ani netuším aké naň boli kritiky. Hodnotenie: 90%

Kostol...,,veríš v Boha? Nie, ale mám rad ten kľud .“...informácie i zbraň sú vymenené. Je to kľud pred búrkou, postava sympatického mladého muža s absolútnym kľudom v očiach si vychutnáva slová ,,prečo snívať, keď máme jeden druhého“ znejúce z úst miestnej barovej speváčky, ktoré sú tak kľudné ako jeho chôdza. Prvé výstrely...a hneď ďalšie, spev utícha, prvé a zároveň posledné pohľady do ústia zbrane, ale predsa, náš zabijak, doteraz tak kľudne pôsobiaci, je vyvedený z rovnováhy...nie tým, že je postrelený, ale jeho doteraz biela šála vynímajúca sa mu na krku je od krvi, od krvi speváčky... Tak začína príbeh zabijaka s dobrým srdcom, ktorý nechtiac oslepí barovú speváčku a to mu mení život na ruby. Jeho svedomie je poriadne naštrbené, začína sa o speváčku Jenny (Sally Yeh) starať a uvažuje o skončení s remeslom. Berie poslednú zákazku aby zaplatil operáciu v cudzine, ale v takomto biznise sa výpovede len tak ľahko nedávajú... Všetci gangstri sa ho snažia dostať na onen svet a navyše mu po krku začne ísť inšpektor Li (Danny Lee), ktorý je známi svojimi netradičnými postupmi. Situácia sa zdá byť neriešiteľná...Komu vlastne fandiť? Sám Li to vystihne najlepšie: ,,Je na ňom niečo hrdinské, nevyzerá ako zabijak“ a jeho snaha mu zachrániť život sa postupne mení na spoločnú cestu, cestu zaliatu krvou desiatok ,,dobrovoľných darcov“. John Woo tu rozpútava typické Hong-kongské peklo, kde prestrelky povýšil na umenie s nezabudnuteľnou choreografiou a spomalenými zábermi na krv striekajúcu všade okolo, pričom nechýbajú jeho obľúbené holubice ulietavajúce pred smršťou guliek, skvele pán kameraman... Nečudo, že tento štýl sa stal akýmsi základom ďalších krvavých akčákov. Napriek tomuto krvavému peklu je to však aj veľmi silný príbeh o láske, ľudskom rozpoložení, priateľstve, pomste a cti. ,,Myslel som, že tých čo som zabil si zaslúžili zomrieť. Teraz viem, že každý ma právo na život, nie...už nebudem zabíjať“..sú Jeffryho (Yun-Fat Chow) slová Jenny, ktoré sú však dosť alibistické, lebo bez konfrontácie niet úniku, vlastne ani s konfrontáciou úniku nie je. Aj zabijak ma svoju česť o čom svedčia aj jeho slova k svojmu priateľovi v zbrani, ktorý sa doprosoval jeho peňazí a on keď to videl zahlásil: ,,Ak ma máš za priateľa, tak ma zabi, hnusilo sa mi vidieť ťa ponižovať sa doprosovaním“ a keď jeho priateľa Sidnyho postrelia a on hovorí: ,,Sme zastaralé charaktery, nechcem zomrieť ako pes. Neostala mi posledná guľka...“ a Jeffry s najbolestivejším výrazom v tvári odpovie, že on ešte jednu má a skončí to ...tak slová česť a priateľstvo naberajú naozaj nových dimenzii. ,,Nostalgia je jedna z našich cností, aspoň viem, že keď zomriem, priateľ si na mňa spomenie.“ Strašne som bol filmom uchvátený, jednoducho skvelý akčný zážitok s tak silným príbehom si ani nepamätám a brilantný Chow-Yun-Fat, je nezabudnuteľný. Napriek tomu, že je chladnokrvný zabijak, jeho charizma a dobre srdce mu zabezpečia sympatie každého diváka a jeho pohyby v spolupráci s kamerou sú povýšené na úroveň baletu. Hodnotenie: 100%

Po tretí krát je tu úvodná zvučka a s ňou aj ,,zatiaľ“ posledné pokračovanie. Dej pokračuje niekde medzi, alebo, vlastne...ťažko povedať, jednoducho plynie ďalej, Marty získal almanach, ale vďaka blesku prichádza o Dr. Browna. Ten sa ocitá na divokom západe a Marty beží za jeho druhým ja, ktoré pravé posiela do budúcnosti Martyho z prvej časti. Zase to naše prelínanie častí, ktoré pôsobí tak zložito na papieri, ale Zemeckis je profík a toto súkolie funguje bezchybne ako správne namazaný stroj. Trojka sa odohráva v úplne odlišnom prostredí ako prvé dve časti, ale stále autori mačkajú príbeh a námet na maximum a stále výborne chutí. Marty sa dostáva na divoký západ pri dupote indiánskych koni a snaží sa opäť zmeniť titulky novín, ktoré im vôbec neveštia nič dobrého. Samozrejme nechýba stretnutie s jeho predkami a stretnutie s predkom Biffa Tannena, ktorý rád strieľa od chrbta a čo je ,,najhoršie“, náš kováč z divokého západu Dr, Emmett Brown sa zamiluje Clary Claytnovej (Mary Steenburgen), miestnej učiteľky a zamieša nechcene karty budúcnosti. Čo povedať? Opäť skvelá zábava zasadené do obdobia, keď muža zdobili kolty za pasom a jediným dopravným prostriedkom bol kôň. Našťastie pre našich dobrodruhov tužiacich po ,,rýchlosti“ je tu aj ten železný or, ktorý si požičať nie je problém :-). Ako vždy nechýbajú radničné hodiny, Tannensko-provokačná veta: ,,...si zbabelec McFly... a autori si opäť neodpustili Martyho bezvedomie a po prebudení jeho obľúbenú hlášku: ,,Mami, mal som zlý sen...“. Prebudenia bývajú ťažké. Celá táto séria sa tak stáva nezabudnuteľnou a najlepšou vo svojom žánri a v mojom srdci zostane neprekonaná. Režisér a zároveň scenárista Robert Zemeckis to dopracoval takmer do dokonalosti a dokázať takto poskladať príbeh a prepojiť ho časovou niťou je hodné obdivu. Toto je trilógia trilógii a napriek svojmu veku nestárne...pre milovníkov tohto žánru kult, pre ostatných parádna vec a či už rozmýšľate štvorrozmerne, alebo nie doporučujem... Sakra, skoro som nespomenul lietajúci skateboard :-)

..a máme tu dvojku. Tam kde jednotka končí, dvojka začína. Marty sa vracia naspäť z ,,výletu“ v roku 1955 a všetko je skvelé, ma vysnívané auto, čaká ho tam milovaná baba Lorraine (Lea Thompson) a celá rodinka je šťastná. To však trvá asi len minútku a medzi smetiaky vletí, kto iný, ako doktor Emmet Brown na Delorajne. Je jasné, že niečo nie je v poriadku, ale podľa výzoru doktora je evidentné, že sa nebude cestovať do minulosti, ale do budúcnosti, lebo neplechu robia Martyho budúci potomkovia. Je nutné podotknúť, že dvojka nestráca ani trochu na atraktívnosti a je to jedna z mála výnimiek, kde sa pokračovanie vyrovná predchodcovi a dokonca z neho výborne ťaží, lebo scenárista a režisér v jednej osobe Robert Zemeckis nás prenáša aj do obdobia, ktoré sa riešilo v prvej časti a nachádzame tú aj skvelé prestrihy na najkrajšie momenty jednotky a samotné prelínanie dvoch príbehov je naozaj super, čo umocňuje kvalitnú zábavu. Hlavným znakom dvojky je pokus o vrátenie pôvodnej reality , ktorú zmení jeden športový almanach (sen všetkých tipujúcich). To, že ide opäť o vynikajúce dielko, je nad slnko jasné, napätie, humor a super hlášky z ktorých táto jedna v podaní Dr. Browna objasňuje podstatu filmu: ,,...sa ponorím do iného druhého ja, teraz sme my dvaja a naopak my dvaja, moje druhé ja je doktor Emmmett Brown z roku 1955, moje ja pomôže tvojmu ja vrátiť sa do roku 1985 a buď opatrný aby si nestretol svoje druhé ja..., tak po takýchto hláškach sa ježili vlasy nielen Martymu, ale aj mne. Hodnotenie: 90%

Vo fantázii tvorcov sme videli všeličo, chudákov, ktorí sa dostali do budúcnosti a čumeli s vypleštenými očami i týpkov s automatickými zbraňami na divokom západe, ale nič z toho sa nemôže vyrovnať, dnes už vyše dvadsať ročnej klasike akou Návrat do budúcnosti je. Tu sa cestovanie časom predkladá veľmi zábavnou formou, ale s kopou napätia i posolstva. Hlavnou postavou je Marty McFly (Michael J.Fox), ktorý sa spolčí s výstredným, ale zdá sa aj s veľmi inteligentným, vynálezcom Dr. Emmettom Brownom (Christopher Lloid), ktorému sa podarí zostrojiť zo starého Deloreanu stroj času a o zábavu máme postarané. Skvele prepracovaný dej šití pre zábavu ani na chvíľu nestráca na napätí, ktoré je striedané skvelou zábavou a množstvom do vtedy nevídaných nápadov, veď kto by zabudol na ohnivú čiaru, ktorá ostala po Delorajne po chytaní blesku, alebo Martyho Go Johny, go, go, go... na plese... Svoje miesto tu má každá narážka, či už na radničné hodiny, alebo na čierneho starostu, alebo keď stretne svojho strýka v tej zamrežovanej kolíske ako dieťa a utrúsi: ,,zvykáš si na výhľad?“. Takže nádherná klasika, ktorú nikdy nič neprekoná nápadmi a invenčnosťou a ani humorom. Spolu s geniálnym výberom ústredných postáv je to najlepšie, čo tento žáner ponúka a jediný zápor, keď som to videl prvý krát bola veta To be continued, ktorá v dnešnej dobe znamená asi len minútku na vymenenie DVD s pokračovaním v mechanike. Pred výmenou však doplňte zásoby popcornu a navštívte WC, lebo dvojka vám taktiež túto možnosť nedopraje. :-) Hodnotenie:100%

Tak čo to tu máme, uff...Richard Donner? Juj, stvoriteľ Supermana a šialeného Martina Rigsa, mám slintať? No neviem, ono to už je nejaké desaťročie čo stvoril tieto legendy a teraz, hmm...76 rokov má, nepresluhuje už? Počul som, že už jeden záchvat menom Timeline v roku 2003 už mal. Sakra...hrá tam Willis, tak to bude dobré, všetkých postrieľa a zláme niekoľko väzov...hej teším sa na to. Niečo také mi preblyslo hlavou, keď sa mi o rúk dostala táto vec. Dosť som bol zvedavý ako táto spolupráca Donnera a Willisa dopadne, veď obaja už majú to najlepšie za sebou, ale hovorí sa aj, čím zrelší, tým lepší... Príbeh nie je nijak prevratný, veď previesť svedka z miesta A do miesta B, to už som videl nespočetne krát a samozrejme nechýbajú ani medziľahlé body, to sú body, ktoré na pôvodnej úsečke nemali byť, to sú body určené zloduchom ,,prepadávačom“. Takže poliš je Bruce Willis (Jack Mosley), živý terč je Mos Def (Eddie Bunker) a zlý David Morse (Frank Nuget)...čo je vlastne tiež poliš :-). Nechce sa mi dlhočizne vypisovať čo, kto, prečo, ako a tak podobne, takže urobím výnimku a napíšem, čo sa mi páčilo a čo si mohli odpustiť: Čo žeriem: Willisa...starý, poloplešatý, bachratý alkoholik, spotí sa aj do schodou, ale stále veľký sympaťák, lebo nestratil Willisovský šmrnc a stále dokáže stlačiť spúšť a dobre trafiť a neodpustí si ani nejakú tu veľavravnú hlášku... Atmosféru...typická atmosféra 80-90 tých rokov, pochmúrne uličky striedajú ulice plné ľudí a tu niekde pobehuje (no to je silný výraz) Willis so svojím balíkom a hrajú sa hru na schovávačku... Dej...ktorý v žiadnom prípade nenudí, akciu striedajú dialógy, ktoré nie sú prehnané a od veci a držia sa podstatnej dejovej línie, pripomína to tú spomínanú akciu ,,starej školy“, napriek čitateľnému deju ma to bavilo a nechýba predsa len nejaký ten zvrat alebo prekvapenie... Čo nepapám: Nič...ono to znie alibisticky, ale tomuto filmu odpúšťam aj klišé ako únos autobusu s rukojemníkmi a útek s ním pred SWAT-kou, alebo to, že Bruca postrelia parchanti, aj to, že po celý čas sa film nevychyľuje ani kúsok z deja a nestrelí divákovi nejakú tu prekvapujúcu facku v podobe nejakého oživenia. Dokonca aj postava Eddieho, ktorá stále mlela hovadiny a začala mi liezť trocha na nervy tu akosi pasuje, veď mlieť stále o pekárni a vypúšťať múdrosti o odpúšťaní a podobne je pre takúto postavu už asi dané nejakým nepísaným zákonom, len ľutujem človeka, ktorý ho bude dabovať. V závere opäť nechýba rádoby happy end a magneťák, čo všetko vyrieši, takže paráda... No, čo...pre milovníkov tohto žánru, ku ktorým patrím aj ja je to klasický thriller o dobrých a zlých (tu však nie je asi nikto dobrý) polišoch s výbornými hercami a hlavne bez hluchých miest. Pre ostatných to môže byť príjemne strávený čas, ak sú v dobrom rozpoložení a nečakajú nič duchaplné čo by im lámalo srdcia, ja som bol spokojný, lebo som dostal vyšší priemer. Hodnotenie: 80%

V Miyazakyho fantázii je možné naozaj všetko, od typických japonských drakov tu ďalej stretávame obrovské žaby, poskakujúce zelené hlavy, veľké bábätka a rôzne iné, pre mňa neidentifikovateľné postavy, nie je výnimočnosťou vychutnať si nejaké to zaujímavé kúzlo a po celý čas budete len čakať a rozmýšľať, čo nám tvorca predloží ako ďalší chod. Animácia je naozaj dokonalá a okrem tých všelijakých dobrých alebo zlých príšerok ma najviac uchvátilo ako dokázali pracovať s mimikou tváre a pohybov našej malej hrdinky a tak ten jej boj akoby prežívate s ňou. Nechýba trochu lásky, či už Džihirinej k rodičom, alebo k čarodejníckemu učňovi Hakovi. Je to ako by ste prežívali sen, trochu japonský, ale plný odhodlanosti, lásky a fantázie...a či už ste malý, alebo veľký, určite to uchváti každého a každý si tam nájde to svoje... Hodnotenie: 90%

Je zložité opísať tento príbeh o jednej ,,Veľkej rybe“ , ktorá sa ulakomila na zlatý prsteň, každopádne je to príbeh úchvatný, veľmi príjemne pozerateľný a ku koncu veľmi dojímavý. Keď Will svojho otca unáša z nemocnice a on je ľahký ako pierko, stretávajú Karla a ostatní čakajú pri brehu rieky so všetkou tou pompéznosťou, derú sa Vám slzy do očí, keď sa náš starý Edward vracia na miesto kde mu je najlepšie. Tým však Burtom nepovedal posledné slovo a v následnej scéne nám ponúkne ešte také menšie posolstvo, alebo prekvapenie... Samotný príbeh o hľadaní cesty syna k svojmu otcovi je nádherný, veď tieto vzťahy bývajú niekedy zložité, či už ide o nezhody, alebo vzájomnú rivalitu, Burton tento konflikt vídaný aj v dnešnej spoločnosti preniesol na plátno svojským spôsobom a nevyhneme sa ani tomu spomínanému posolstvu, i keď ja osobne som sa dosť aj bavil pri pozeraní, takže aj to bol asi jeho zámer. Tento príbeh by však nebol taký nádherný bez skvelých hercov a režisérovej predstavivosti, s ktorou vdychuje jednotlivým postavám život. Herci sú akoby predurčený pre jednotlivé postavy a výber, či už mladého McGregora alebo starého Finneyho bol trefa do čierneho, veď keď ten starý milý muž ponorený celý vo vani zahlásil: ,,chcel som sa zvlhčiť“, aj ten najzarytejší skeptik sa musel škeriť od ucha k uchu. Čo dodať na koniec? Je to iné ako ostatné filmy, zaradiť do žánru je to tiež ťažké...možno raz vznikne názov žánru pre takéto filmy a to ,,Burtonovské“, charakteristické dobrodružnými a fantazijnými prvkami, ktoré ešte hodiny po skončení filmu budú vo vás rezonovať...Burton od toho nemá určite ďaleko. Je to príbeh, na ktorý sa nezabúda... Hodnotenie: 90%

Števo Seagal, dnes by ste už o neho ako herca ani rebrík neopreli, vlastne oprava, ja osobne som ho za herca ani nikdy veľmi nepovažoval, ale... Ale sú tri filmy z prelomu 80-tých a 90-tých rokov na ktoré nedám dopustiť a v každom z nich si strihol hlavnú úlohu. Jedným z nich je Nemilosrdná spravodlivosť. Je to príbeh policajta Gina Feliniho (Steven Seagal), ktorému na ulici zastrelia, priamo pred očami jeho ženy, priateľa Bobbyho, ktorý je tiež policajt. Gino je Talian a keďže sa dej odohráva niekde v Brooklyne, tak je tu aj Talianská mafia, ktorej členovia sa s Ginom poznajú, jednoducho tu spolu všetci vyrastali a akým takým spôsobom si prejavujú stále určitý rešpekt. To sa však mení, keď na ulici zabijú spomínaného Bobbyho a za vraždou stojí Richie Madano (Wiliam Forsythe). Tým okamihom sa začne všetko komplikovať, lebo Gino, ale aj miestni ,,zlí hoši“ začnú sfetovaného a všetkého schopného Richieho hľadať. V podstate sa dej odohráva len jeden deň, resp. noc, keď Gino brázdi autom ulice mesta a Bobbyho hľadá. Film je plný násilia, presnejšie...toto je podľa mňa najakčnejší a najbrutálnejší Seagalov film. Dominuje mu typická pochmúrna a temná atmosféra New Yorku. Prostitúcia, zločin, korupcia... Seagal, napriek tomu, že ma v tvári stále ten istý vražedný a naštvaný výraz je perfektný. Keď sa točil tento film bol v najlepšej kondícii, a tak sa tu naplno využíva jeho potenciál nadobudnutý v bojových umeniach. Pri ceste za nájdením vraha svojho kamoša nemá problém vymlátiť nejaký podnik...nechýba sekáčik na mäso zaťatý v ruke, vymlátené zuby na biliardovom stole, alebo už obvykle Seagalovské lámanie končatín na viacej kúskov. Viem, že toto nie je film pre každého, je to film presne ako hovorí názov o ,,nemilosrdnej spravodlivosti“, takže je plný násilia. Určite by som nedoporučil ľuďom, ktorí nemajú tento akčný žáner radi, takže nepozerať Maryan :-))...je možné, že niekto chcel byť ako malý doktor a pozeral lekárske filmy, ja som obdivoval drsných neskorumpovateľných policajtov, takže aj keď si tento film pozriem znovu, je v ňom veľký kus sentimentu a rád si spomeniem ako po mne zimomriavky chodili, keď Gino vytiahol brokovnicu z auta a išiel na vec, alebo na to milé malé šteňa čo našiel a vozil so sebou. Ono to znie síce ako protirečenie, ale Seagal tu je dobrý napriek tomu, že nevie hrať. Vystačí si tým ako dokáže vykúzliť bolestivé grimasy na svojich protivníkoch a oveľa lepší herecký výkon podáva hlavný záporak Wiliam Forsythe, z ktorého naozaj cítiť nevyspytateľnú povahu a strach. Takže konečné doporučenie len, Seagalovým fandom a už čoskoro pamätníkom akcie 90-tych rokov.Hodnotenie: 70%

Rain Man je príbeh, ktorý keď sa rozbieha vyzerá obyčajne, ale stačí chvíľka strávená pri poznávaní Raymonda (Dustin Hoffman) a je jasné, že jeho osud, aj keď len ten filmový, v nás zarezonuje na dlhú dobu. Akokoľvek je tu zjednodušený postoj režiséra a scenáristu na problém autizmu, je až neuveriteľné, že príbeh o psychickej poruche, ktorá je stále tak trochu záhadnou a nevyspytateľnou, zaujal divákov i kritiku (oskar za scénar, réžiu i kameru). Kto vlastne tuší, čo sa týmto ľuďom, pre nás iných a odlišných deje v hlave? Asi nikto...oni majú vlastný svet, ale určite aspoň chvíľkami vnímajú keď im do neho niekto zasiahne. Nášmu Raymondovi do života zasiahne Charlie (Tom Cruise), alebo našemu Charlimu zasiahne do života Ray? Ťažko povedať, úsudok si spraví každý sám, každopádne ako dvojica sú nezabudnuteľní. Toto dielko samozrejme nezaprie trochu toho typického Hollywoodskeho kliše o spočiatku sebeckom a chamtivom prístupe Charlieho k svojmu ,,chorému“ bratovi o ktorom nemal tušenie, ale počas dlhej cesty autom sa postupne zbližujú, zažijú viac či menej uveriteľné príhody a náš Charlie si postupne zorganizuje rebríček životných priorít. Charlie objavuje počas týchto chvíľ strávených s Rayom jeho svetlé a mnohokrát až geniálne schopnosti ako napríklad schopnosť pamätať si všetky letecké nešťastia, či spočítať nespočitateľné kombinácie kariet. Napriek tomu, že sa Charlie snaží tieto schopnosti využiť v kasíne, už tu je cítiť, že láska k bratovi začína potláčať jeho prospechárstvo...a že konečné rozhodnutie ako sa zachovať bude veľmi ťažké. Tak či tak, je to príbeh veľmi milý, aj keď zromantizovaný, ale naozaj dojemne ľudský, ktorý je podfarbený skvelým Hoffmanom výkonom, za ktorý zaslúžene získal oskara. Prekvapivo dobre sa so svojou postavou vysporiadal aj Cruise a ukázal, že dokáže zahrať aj úlohu menej akčnú a viac dramatickú. Tento príbeh je najlepšou drámou o spoločnom hľadaní bratskej lásky a životnej priority...a jednotlivé, často vtipné situácie, ktoré s Rayom zažijeme, sa nám vryjú do pamäti navždy. Hodnotenie: 100%