Trevor

Študenti George Washington High sú v šoku potom, ako bola zavraždená žiačka ich školy Nina, ktorá na sociálnej sieti uverejnila chúlostivé video jednej zo svojich spolužiačok. Kedže zmizol jej priateľ Tyler O'Neil, je hlavným podozrivým. Po jej smrti sa žiaci rozhodnú zorganizovať rozlúčkovú párty. Postupne sa zoznámime s Emmou Duval, ktorú záhadný vrah začne tiež prenasledovať, Audrey Jensen, ktorá je obeťou Nininho videa, Noahom Fosterom, fanúšikom hororov a sériových vrahov či Kieranom Wilcoxom, novým žiakom školy, ktorého rodičia zahynuli krátko pred vraždou pri autonehode a ďalšími postavami. V úvodnej časti potešia najmä poznámky Noaha o tom, že slasher nemôže byť seriálom a záver epizódy s Noahovým komentárom k tomu, ako by sa udalosti mohli ďalej vyvíjať. Skrátka ma baví písať komentáre tam, kde žiadne nie sú a preto seriál pravdepodobne dopozerám, aj keď určite som nebol jeho cieľovou skupinou a úvodnú časť som pozrel viac menej z nostalgie za prvým filmom Vreskot.

Švédske spracovanie románu Johna Ajvidho Lindqvista Nech vojde ten pravý je veľmi dobré najmä vďaka nečakane dobrým hereckým výkonom mladých hercov, ktorý predviedli výkony v ktorých určite predbehli svoj vek o niekoľko rokov. Je síce pravdou, že román je oveľa pochmúrnejší, pretože opis sídliska či studená vojna nešli na filmovom plátne zobraziť tak, ako sa to podarilo autorovi knihy a vo filme chýba aj niekoľko iných dôležitých faktov, isté však je že film má svoje čaro a je dôstojným spracovaním knižnej predlohy. Scéna v bazéne, keď sa s Oskarom dôjde vyrovnať starší brat jeho kamaráta nemohla byť natočená lepšie. Kto očakáva romantický príbeh, nech si pozrie Upírske denníky, Nech vojde ten pravý je spracovanie svojim smutné a veselé, strašné a pekné zároveň. Zostáva mi pozrieť si, ako sa podarila americká verzia, avšak nepredpokladám, že bude očarujúca ako tá švédska, rovnako ako tomu bolo v prípade trilógie Millenium.

Jack Torrance, spisovateľ v kríze, príjme prácu správcu odľahlého a rozľahlého zimného sídla a vyberia sa tam spolu so svojou ženou Wendy a vnímavým synom Dannym. Kubrick opäť predviedol majstrovské spracovanie skvelého románu, tentokrát z pera Stephena Kinga. Škoda, že sa filmu dostalo uznania až s odstupom času, pretože Jack Nicholson v úlohe Jacka počas celého filmu udivuje, Danny a jeho REDRUM a Wendy mu skvele asistujú a tak sme s výnimkou záverečných desiatich minút vystavovaný iba psychologickému tlaku a takmer žiadnemu násiliu a napriek tomu je ťažké od filmu odvrátiť zrak. Nemyslím si, že existuje podobný film ako Osvietenie a to je jeden z dôvodou, prečo patrí k tým najlepším, ktoré som videl.

Sekretárka Marion Cranová podľahne pokušeniu a ukradne 40 tisíc dolárov, ktoré mala odviesť do banky a vydá sa na cestu za svojim priateľom. Cestou ju však zastihne búrka a tak je donútená prenocovať v moteli, ktorého majiteľom je zakríknutý mladý muž Norman, ktorý má problémy zo svojou matkou. Film Psycho prechádza viacerými žánrami, keď si tretinu filmu myslíte, že sledujete detektívku a následne film balansuje medzi hororom a psychologickým filmom. Svoje čaro mu dodáva aj to, že je čiernobiely čo mu nesporne pridá na kvalite. Scéna v sprche je jednou z najznámejších, rovnako ako melódia, ktorá ju doprevádza. Výkon Anthonyho Perkinsa čoby Normana Batesa je jedným z najlepších mužských hereckých výkonov vôbec a aj vďaka tomu sa Psycho pravidelne umiestňuje na najvyšších priečkach všetkých rebríčkov najlepších filmov. Potešilo, že sa film dočkal dobrej adaptácie v podobe seriálu odohrávajúceho sa v súčasnosti v podobe Batesovho motelu, ktorý síce Hitchockove Psycho prekonať nemohol, avšak mňa ako fanúšika tohto filmu veľmi príjemne prekvapil.

Opäť fantastický film v podaní Stanleyho Kubricka, na ktorý námet čerpal z knihy Artura Schnitzlera, dej filmu však presunul do súčasného New Yorku. Tom cruise sa potom, ako sa od svojej manželky dozvie o jej nevere, rozhodne zúčastniť snobského "večierku", ktorý však prekoná všetky jeho očakávania. Film vyvolal rozporuplné reakcie a častokrát je inšpiráciou rôznych konšpiračných článkov dodnes. Ako vo všetkých Kubrickových filmoch sa pozeráme na nádherné divadlo doplnené skvelou hudbou a bezchybnými hereckými výkonmi a ako všetky jeho filmy zamestnáva mozgové závity divákov dlho po jeho konci.

"Rosebud"- posledné slová umierajúceho Charlesa Fostera Kana sú dôvodom jeho priateľov k tomu, aby spravili sondu do jeho života a zistili, čo vlastne znamenali. Sledujeme tak príbeh chlapca, ktorému sa dostalo dobrého vzdelania na chlapčenskej škole a jeho postupne vzrastajúcu kariéru čoby vydavateľa novín až na politické výslnie. Orson Welles napriek mladému veku ako scénarista, režisér a herec vytvoril film, ktorý sa vyskytuje vo všetkých rebríčkoch najlepších filmov a treba povedať že oprávnene. Film bol v danom období určite inovatívny, najmä práca s kamerou je vo filme skvelá. A čo vlastne "Rosebud" znamená? To sa divák dozvie až v samom závere filmu a máloktorý film prinesie tak dôležitý odkaz v posledných sekundách. Charles Foster Kane bol človek, ktorý mal všetko, mal svoje Xanadu, ale nemal nič. Tento film by mal byť povinný pre všetkých materialisticky zameraných ľudí.

Dvanásť členov poroty ma vyniesť rozsudok nad obvineným z vraždy. Takmer celý film sa odohráva v miestnosti, v ktorej sa členovia poroty radia. Spočiatku jasný verdikt vďaka jednému z nich, ktorý si vinou obvineného nie je istý sa začína zamotávať vďaka viacerým monológom či búrlivým dialógom. Porotca Fonda postupne zasieva medzi členov poroty semienko pochybností, ktoré nakoniec vyklíči do veľkých, životne dôležitých rozmerov. Sydney Lumet v tomto filme dokázal divákov vtiahnuť do deja aj vďaka klaustrofóbii, najmä však vďaka tomu, ako vykreslil americký súdny systém a ako dokázal vážnosť rozhodnutia hercov preniesť na diváka, ktorý páchateľa, obeť či samotný čin vôbec neuvidí.

Kubrickov Mechanický pomaranč poskytuje obraz násilnej budúcnosti a spoločnosti na pokraji rozpadu. Mladík Alex sa tak ocitá vo väzení a testujú na ňom revolúčny liek, ktorý má zločincom zabrániť páchať zlo tým, že v nich vyvolá odpor a bolesť už len pri sledovaní takýchto skutkov. Všetky filmy Stanleyho Kubricka boli kontroverzné, avšak práve Mechanický pomaranč vyvolal najväčšiu polemiku. Režiséra obviňovali že podporuje násilie, avšak kniha, podľa ktorej film natočil od Anthonyho Burgessa sa ukázala ako nadčasová, pretože stačí sa pozrieť do dnešných ulíc a uvídime v nich množstvo výrastkov, ktorí slobodne vyčínajú bez strachu, že by za svoje činy museli pykať. Že si v čase uvedenia filmu do kín niekoľko vagabundov vybralo práve film za svoj vzor a napodobňovali žargón protagonistov či ich kostými je podobné ako obviňovať výrobcov športových áut zato, že ich vodiči nedodržujú dopravné predpisy. Skvelý, výnimočný či nadčasový, je ťažké Mechanický pomaranč vystihnúť jediným prídavným menom.

Upír Orloc (v podstate gróf Dracula, kedže režisér Murnau nemohol porušiť autorské práva tak v príbehu zmenil v podstate iba mená a krajinu) sa vďaka realitnému agentovi Hutterovi dostáva do Brém, kedže si robí zálusk na Hutterovu manželku Ellen. Max Schreck stvárnil Orlocka dokonale. Je ohavnejší a úbohejší ako Stokerov Dracula. Celková ponurá atmosféra filmu radí Nosferatu ako najlepší horor danej doby a celkovo medzi jeden z najlepších hororov vôbec.

V poradí 777 komentár na čsfd som sa rozhodol venovať filmu, ktorý bol dlho tým najlepším, ktorý som videl, kým ho z pozície "jednotky" nezosadil Kubrickov Doktor Divnoláska. Film Siedma pečať, odohrávajúci sa vo Švédsku na prelome 13 a 14 storočia, uprostred moru a počas návratu rytiera z križiackej výpravy v sebe skrýva omnoho viac ako iba historickú drámu. Bergman často vo svojich dielach vysvetľuje zložitosť ľudského bytia a inak tomu nie je ani v Siedmej pečati. Hlavná postava rytier Block zažíva hlbokú vnútornú krízu rovnako ako krízu viery. Naproti tomu jeho zbrojnoš Jons je jeho protipólom, pragmatikom a racionálne zmýšľajúcim človekom. Rytiera Blocka čaká stretnutie so Smrťou a životná šachová partia. Vo filme je výborne zobrazená viera ľudí v danom období, ich ponímanie moru ako hnevu Boha za hriechy ľudstva a celková poverčivosť ľudí daného obdobia. Zároveň film obsahuje pre mňa doteraz neprekonanú scénu filmového plátna, keď vystúpenie komediantov v osade preruší príchod morového sprievodu. Scéna, takmer z "filmového" stredoveku však určite svojou výpovednou hodnotou a spracovaním prekoná všetky dnešné špeciálne efekty a jej význam sa nestratil ani po tak dlhej dobe, ktorá uplynula od jej natočenia.