Trevor

6. januára 1963 bola v nedeľu prvýkrát na stanici NBC uvedený tento seriál dokumentov zo života v prírode s moderátorom Marlinom Perkinsom. Až do roku 1971 prichádzal každú nedeľu s novými epizódami, od tohto dátumu sa vysiali reprízy v kombinácii s novými časťami až do roku 1987, v roku 1985 moderátora Marlina Perkinsa po zdravotných problémoch vystriedal v úlohe moderátora Jim Fowler. V roku 2002 dochádza k oživeniu tejto relácie na stanici Animal Planet.

Za všetko hovorí fakt, že táto dvojica bavila ako dieťa mňa a o podstatne neskôr synovca, ktorému som ako darček pod stromček venoval celú sériu dvdečiek s príbehmi Pata a Mata a párkrát sme sa na ich príbehy pozreli spolu. Kedysi dávno pri prepínaní kanálov som na seriál natrafil aj na tureckej stanici, myslím že sa volala Turksat a napriek tomu že bola určená Turkom žijúcim v Európe je jasné že dvojica nešikov zožala celosvetový úspech. Za najlepšie považujem epizódy Porucha, Obraz, Klavír či Jablko a vo všeobecnosti tie staršie sú podstatne lepšie a samozrejme tie vytvorené okolo roku 1990 mi utkveli v pamäti najviac.

V poradí 3 666 hodnotenie dostane film Omen II, keďže túto symboliku pri okrúhlych komentároch či hodnoteniach si málokedy nechám ujsť. Žiadnemu pokračovaniu ani remaku sa už nepodarilo dosiahnuť kvalitu prvého Omenu, avšak v druhom pokračovaní sa ešte stále je načo pozerať.

Veľmi pekné prostredie, avšak rozprávka prišla v čase, keď som nad nimi ohŕňal nosom a začali ma baviť iný žáner, v tom období najmä akčné filmy. Aj keď úprimne, pravdepodobne to bolo lepšie ako Univerzálny vojak.

Nezameniteľná znelka s úvodnou pesničkou, avšak nefascinovalo ma to tak, aby som si na niečo bližšie z tohto seriálu po rokoch spomínal.

Jeden z mála večerníčkov, ktorý ma ako dieťa príliš nebavil. Prišlo mi to strašne nudné, avšak hlasy teda dokázali uspať. Bohužiaľ aj samotné príbehy tejto dvojice.

Pri svojej sonde hodnotení rozprávok z detstva som sa dostal aj k tejto, myslím si však že keď bežala na našich obrazovkách bol som predsa len o čosi starší ako bola cieľová skupina detí tejto rozprávky, ale keďže možnosti výberu boli vtedy obmedzené človek pozrel čo vysielali.

Malo to svoje čaro, avšak bolo to určené iba pre tých najútlejších divákov, pretože starším deťom to už veľa nehovorilo a bolo to akési stereotypné.

Dá sa to, výchovný charakter spojený s hravou formou, akou to je podané je vcelku vydarený, avšak efekt to zrejme nemá žiaden.

Melódiu a text piesne si pamätám dodnes, takže hodnotenie je opäť podmienené skôr nostalgickými spomienkami ako vysokou kvalitou tohto seriálu.