Uradnik

Úžasne zábavný a ľudsky milý film. Už sa mi dávno nestalo, aby som polhodinu pred začiatkom predstavenia kúpil posledný lístok a potom sa celý čas príjemne bavil. Napriek tomu, že režisér (a jeden z hlavných predstaviteľov) bol pred týmto filmom známy svojimi komickými skečmi, nebolo na filme vidno nejakú "trhanosť" príbehu (čoho som sa pred zhliadnutím obával). Skvelá variácia na tému regionálne predsudky a život v novom prostredí. Pred pozeraním však môže byť vhodné oboznámiť sa aspoň veľmi stručne s reáliami severného regiónu Francúzska - pomôže to vychutnaniu filmu.

Časť zápletky spočívajúca v trtkaní detí v sirotinci, prepletané prvkami typu vrešťanie novorodencov do dialógov, kvázi divadelné scény, veľmi nevierohodný príbeh o vzniku obrazu, používanie slova "fuck" ako synonyma na všetko. Pseudointelektuálčina, vyše dve hodiny diváckeho trápenia.

Manželke šesťdesiatnika lekári oznámia, že jej muž je smrteľne chorý. Preto ho "vytiahne" na cestu za dospelými deťmi do Berlína, kde však čoskoro zistia, že tie už na nich nemajú čas, a tak odídu k moru. Tu však náhle zomrie žena a jej manžel až teraz začína objavovať jej vnútorný svet. Túžba vyrovnať sa so stratou ho privedie až do Japonska na úpätie hory Fudži... Citlivý príbeh o vyrovnávaní sa s kolobehom života, o schopnosti tešiť sa z krásy chvíle a o jej pominuteľnosti (ktorú symbolizujú čerešňové kvety /Kirschblüten/).

Na začiatku som nechcel veriť, že formát obrazovky má byť naozaj 4:3. To keď som videl scénu, kde kamera zaberá dosť dlho asi dve tretiny hlavy herca. V priebehu prvej polovice filmu sa mi asi štyrikrát chcelo zvracať. Potom som to vypol. Zostal len blbý pocit, keďže DVD-čko daroval kamarát...

Pekný príbeh o nebezpečnom pôvabe autokracie, o ľudských slabostiach, ktoré (zdanlivo) lieči, a o tom, ako sa ľudia vedia zmeniť. Inak, kto preboha vymyslel taký slabučký názov do českej distribúcie?