Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Dráma
  • Animovaný
  • Krimi

Recenzie (49)

plagát

Rýchlo a zbesilo: Hobbs & Shaw (2019) 

Hobbs a Shaw je v podstate presne tým, čo od takéhoto filmu mainstream diváci chcú. Nezastavujúcou sa a hlavne nepremýšľajúcou akčnou jazdou s charizmatickými protagonistami a nie úplne najhorším antagonistom. Akčné scény a vlastne i scenáristi samotní búrajú akékoľvek logické bariéry a snažia sa o jediné – pôsobiť najefektnejšie ako je to len možné. Na jednej strane je určite fajn, že David Leitch sa viac sústredil na telesné kontakty ústrednej štvorice, po humornej stránke všetko funguje ako má, postavy v adekvátnej kadencii vyslovujú slušné hlášky, ktoré sa zrejme najbližšie obdobie budú často referovať, no minimálne z môjho pohľadu producent najúspešnejšej žánrovej série súčasnosti zlyháva ako režisér. Vo finále som totiž očakával omnoho väčšiu režijnú exhibíciu, nakoľko súbojové sekvencie nie sú nasnímané vyložene prevratne a automobilovým naháňačkám chýbajú nápady podobné záverečnej vrtuľníkovej sekvencii. Aj napriek tomu by som si bezproblémovo pozrel ďalšiu iteráciu. Už len z toho dôvodu, že Jason a Dwayne sú neočakávane zábavnou a fungujúcou dvojkou, ktorá má potenciál pre tvorbu plnohodnotnej spin-off série. Koniec koncov, len ťažko by ste hľadali inú komerčne aj recenzentsky úspešnejšiu buddy snímku z posledných rokov.

plagát

Collateral (2004) 

Dokonalý príklad toho ako dokážu ohrané klišé a žánrové pravidlá zničiť to, čo film buduje od samotného začiatku. Dve skvelo napísané postavy, medzi ktorými funguje napätie a postupne sa stupňujúci konflikt, no ten je nakoniec zahodený kvôli "nutnému" happy ending záveru. Prečo potom budovať mýtus o perfektom zabijakovi (Tom Cruise), ktorý vo filme ani raz neminie svoj cieľ, keď to následne všetko zničí finále, kde naivita a hlúposť scenára dosahuje pre diváka veľmi nepríjemných hodnôt. Mann si vie podobné thrillery režijne ustrážiť, dokonca snímke svedčí modernistické a značne chaotickejšie kamerové poňatie, akcia má drive a klubová scénka je parádne vygradovaná (z dnešného pohľadu pripomína Johna Wicka desať rokov predtým, než tento ikonický akčný hrdina vôbec vznikol) a celé to komorné cestovanie naprieč preplneným L. A., určité filozofovanie a rozvíjanie ústredných charakterov má šťavu a dokáže diváka až prekvapivo rýchlo vtiahnuť. Záverečných pätnásť minút sa ale malo striktne prepísať, aby to všetko držalo pohromade. Súčasne by si Collateral udržal tvrdú a nekompromisnú myšlienku s deprimujúcim vyznievaním, ktorá sa k neo thrilleru takéhoto štýlu predsa len hodí viac.

plagát

Bratia Sistersovci (2018) 

Mimoriadne ťažký western. Nie až tak údernosťou a brutálnosťou prestreliek (v tomto ohľade je Jacques Audiard pomerne striedmy) ale skôr silou prítomného príbehu a vzťahmi medzi jednotlivými postavami. Scenár dokáže bezproblémovo z diváka vytiahnuť potrebné emócie a pritom stojí len na niekoľkých skutočne dusivých scénach, ktoré sú podporené výborne obsadenou ústrednou štvoricou hercov. Rovnako mnohých poteší, že príroda je tu samostatným elementom alebo ak chcete postavou, čo je v tradičnom westerne veľmi dôležité. Kamera nezabúda na prekrásne zábery čistých lúk, hôr a lesov a knižná predloha zrejme výborne vystihuje silu tohto nespútaného živlu, nakoľko snímka je v určitých pasážach značne nekompromisná (scéna s pavúkom a jednooký kôň). Akurát tomu všetkému chýba nejaký moment, ktorý by bratia Česi nazvali "kulervoucí", keďže žiadna pasáž výraznejšie nestrhne a nenadchne.

plagát

Spider-Man: Ďaleko od domova (2019) 

Ďaleko od domova funguje najmä vo vzťahovej rovine a pri rozvíjaní poznaných charakterov vás rozhodne nudiť nebude. Súčasne láka na nadchádzajúcu snímku s mladým Peterom Parkerom, pričom to robí tak trochu nostalgickým spôsobom, nakoľko sa snaží vyložene zavďačiť pôvodnému Spider-Manovi od Sama Raimiho. Bohužiaľ, v ostatných aspektoch už tak trochu prehráva. Sequel Návratu domov totiž nemá jasné smerovanie, čo je spôsobené tým, že sa jedná skôr o bodku za Infinity ságou, ktorá ani tak nie je dôležitou súčasťou väčšieho celku. Mysterio je v určitom zmysle sklamaním a akcia vďaka spomínanej absencii skutočných protivníkov stráca dych. Stále nemožno hovoriť o zlom filme, no po skvelom Homecomingu som zákonite očakával podobne dynamickú jazdu, kde by Tom Holland zo seba súkal hlášku za hláškou. Takéto pokračovanie sme však, bohužiaľ, nedostali, pričom najzásadnejším momentom celého filmu zostáva prvá scénka po záverečných titulkoch, ktorá naznačuje, že by to mohlo byť v štvrtej fáze skutočne zaujímavé a dokonca i napínavé, či rovno osudové. Návrat domov je taký len veľmi zriedkavo.

plagát

Mŕtvi neumierajú (2019) 

Fanúšikov režiséra to s najväčšou pravdepodobnosťou neprekvapí, avšak i v prípade Mŕtvi neumierajú sa jedná o projekt, ktorý ani zďaleka neocení každý divák. Tentokrát si za to ale Jim Jarmusch môže sám, keďže sa pomerne neúspešne a celkom zbytočne snažil inovovať žáner hororovej komédie o akýsi presah, ktorý je istým spôsobom tak nenápadný, až stráca svoje opodstatnenie. Výslednú myšlienku osobne oceňujem, avšak film sa k nej dokopáva tak neobratným spôsobom, že by som ju vo finále radšej odignoroval. Menej analyzujúcim divákom však bude viac prekážať to, že film vo svojich základných žánrových polohách úplne nespĺňa primárne parametre. Humor je totiž natoľko špecifický, že približne polovica návštevníkov kina bude zívať nudou, avšak súčasne sa ani nesnaží desiť, takže mnohí v očakávaní kvalitnej porcie strachu rovnako odídu sklamaní. Vybraná hŕstka nadšencov, ktorým nebude prekážať nudná kadencia vtipov a ocenia retro atmosféru spojenú s nebojácnymi gore efektami, nájdu v snímke slušnú porciu zábavy. O to viac budú ale krútiť hlavou nad poslednými minútami, ktoré akoby prišli od úplne iného scenáristu a výrazne tak prekážajú.

plagát

Godzilla II: Kráľ monštier (2019) 

Momentálne pre pôvodne zaujímavo sa javiaci MonsterVerse nevidím sľubnú budúcnosť. Štáb okolo týchto filmov totiž dookola opakuje identické chyby a príde doba, kedy nám už ani tých pár minút pompéznej akcie jednoducho nebude stačiť. Vizuálne spracovanie po čase zovšednie, scenár bude stále rovnako povrchný, plytký a mdlý, no a na celé ambiciózne univerzum sa zabudne. Je tu ešte nádej na obnovu a pomyselný reštart? Samozrejme, avšak nadchádzajúca Godzilla vs. Kong vo mne vyvoláva iba ďalšie obavy, ktoré sa o to viac prehĺbili po zistení, že sa vracajú niektorí herci z tejto snímky a zrejme tak pôjde o ďalšiu várku nezáživných postáv. Nehovoriac o tom, že síce stále nezaujímavý, avšak zato pre dobrodružný žáner ideálny Tom Hiddleston si svoju rolu nezopakuje. Univerzum jednoznačne potrebuje šikovných režisérov s množstvom nápadov, no hlavne talentovaných scenáristov, ktorí by boli schopní napísať charaktery hodné nášho záujmu, nakoľko práve to zostáva najväčším kameňom úrazu celého MonsterVerse.

plagát

X-Men: Dark Phoenix (2019) 

X-Men: Dark Phoenix zlyháva ako prepojenie medzi dvomi dejovými linkami aj ako plnohodnotný letný blockbuster. Výsledkom je film, ktorý vsádza príliš mnoho na postavy a dejové obraty, avšak tie takmer nikoho zaujímať nebudú. Je to škoda, no sága X-Men pod taktovkou Fox musí odísť so sklopenou hlavou a radšej by na ňu mali všetci fanúšikovia, čo možno najrýchlejšie zabudnúť. Pre mňa osobne všetko skončilo s Days of Future Past, teda Budúcou minulosťou a oba dodatky v podobe Apocalypse a Dark Phoenix budem v nadchádzajúcich rokoch radšej z diaľky obchádzať a rovno ignorovať. Sám Simon Kinberg sa predsa rozhodol, že jeho posledné dva X-Men filmy budú príbehovo roztrieštené ako tohtoročný Glass, vďaka čomu úspešne zničil ich význam a bez nich sa dostaví omnoho lepší zážitok z celého univerza.

plagát

Muži v čiernom: Globálna hrozba (2019) 

Muži v čiernom: Globálna hrozba majú veľký problém v tom, že okrem humoru a zastúpenia ukážkových vizuálnych efektov idú iba na pol plynu. V akčných scénach je totiž réžia absolútne neefektívna, kde by som rád uviedol ako príklad perfektne zvládnutého, novátorského prístupu k snímaniu strhujúcich scén Jamesa Wana a jeho Aquamana. Ústredné postavy z nejakého dôvodu nedosahujú kvalít predošlej dvojice, no a kvôli komplexnému príbehu si túto snímku pustíte len veľmi ťažko. Je naozaj škoda, že letný blockbuster s astronomickým rozpočtom dokáže diváka na ploche takmer dvoch hodín výrazne nudiť, avšak scenáristom menom Matt Holloway a Art Marcum sa to bezproblémovo podarilo a to i napriek tomu, že kedysi vyprodukovali pomerne kvalitného prvého Iron Mana. Novinku z pútavého sveta tak skutočne nemožno odporučiť ani skalným fanúšikov pôvodného komiksového príbehu, nakoľko nudí rovnako efektívne ako aj tohtoročná Godzilla.

plagát

The Beach Bum (2019) 

The Beach Bum predstavuje vztýčený prostredník filmovému spracovaniu, ucelenému scenáru a svojím názorom odsudzuje majetkové bohatstvo a všetky jeho výhody, ktoré spolu s ním prichádzajú. Oslavuje hedonizmus a plne kvituje jeho tvrdenia, v čom vás presvedčí najmä samotné finále, avšak treba podotknúť, že nepôsobí tézovito, prípadne vám svoju myšlienku nevnucuje. Rozpráva svoj vlastný príbeh, ktorý ocení len určitý okruh divákov, takže v podstate sa jedná o klasického Harmony Korinea a ďalší výplod jeho repertoáru kontroverzie. Ten ako aj toľkokrát spomínaný Moondog nechce prijať nepísané pravidlá filmového priemyslu a tvorí si to, čo ho v daný moment zaujíma a napadne. Je teda skutočne náročné s jasnosťou povedať, či je The Beach Bum dobrou alebo zlou snímkou. Jedno je však nad slnko zrejmé – drží si vlnu pozitívnej energie a zábavy vo vizuálne hravom spracovaní, pričom pracuje so šikovne zakomponovaným, pre niekoho možno i diskutabilným, životným postojom. Otázkou zostáva, či ste ochotný sledovať niečo podobné alebo vás opar škodlivých látok a prítomného primitivizmu skôr odrádza.

plagát

John Wick 3 (2019) 

Tretí John Wick si zaslúži miesto po boku akčných klasík už len vďaka svojej technickej dokonalosti, ktorú na plátnach kín predvádza posledných päť rokov. Rozpočet je stále hlbší a hlbší, tým pádom si tvorcovia môžu dovoliť už takmer čokoľvek, za čo som osobne rád. Záver zasa raz naznačuje návrat Keanu Reevesa vo svojej najlepšej úlohe uplynulej doby, pričom sa zdá, že tentokrát pôjde o maximálne testosterónové bláznovstvo tej najlepšej akosti. Rád by som však zdvihol varovný prst, keďže dúfam, že tá nevyhnutná a vlastne už aj ohlásená štvorka bude naozaj poslednou kapitolou príbehu. Samotná séria sa totiž nebude môcť dojiť donekonečna a budem rád, ak John Wick odíde so cťou a štatútom akčného kultu. Koniec koncov, i tretie Expendables jasne dokázalo, že kvalitný koncept sa môže veľmi rýchlo zboriť a pošramotiť tak povesť inak výbornej série.