BobArmstong

Vtedy v Hollywoode je neočakávane vyspelý počin, minimálne na pomery Quentina Tarantina. On sám dve tretiny snímky absolútne kašle na svoju tradičnú zábavu, aby nakoniec naservíroval brutálne a mimoriadne zábavné finále, kvôli ktorému mnohí do kina zavítali a čakali, že sa v podobnom duchu povezie celý film. Práve dvojhodinová expozícia je jadrom príbehu a tento fakt nemusí sadnúť každému. Fanúšikovia priemyslu ako takého však ocenia výbornú prácu s formou obrazu (využívanie retro záberov, 16mm film, prekrásne plagáty a množstvo ďalších humorných a zároveň okúzľujúcich vizuálnych doplnkov), neprekvapivo skvelý hudobný podklad a tri tony najrôznejších referencií a poklôn režijným velikánom, westernovému i vojnovému žánru, prípadne propagovanie vlastných produktov (ženské nohy, Red Apple, Antonio Margaretii). Quentin definitívne prepája svoj kinematografický svet s tým skutočným a vytvára tak bezstarostnú verziu Hollywoodu s pozitívnou náladou aj emóciami, ktorá stojí na výkonoch Brada Pitta a, samozrejme, aj Leonarda DiCapria (obaja hrajú famózne, akurát mám pocit, že ich zlatá soška minie najmä kvôli tomu, že Cliff ani Rick nie sú strhujúcimi postavami, skôr geniálnymi a bravúrne napísanými dejovými postavičkami), keďže na vzťahu herec-kaskadér stojí hlavná premisa. To je mimochodom zdôrazňované i neverbálne, čiže stačí poctivo sledovať dianie a razom zistíte, že scenáristicky je výsledok honosnejší ako sa na prvý pohľad môže zdať. A áno, Manson a jeho rodina sú skôr zlo v pozadí, pričom akýkoľvek nástup členov kultu diametrálne mení tón filmu (nutnosť základných znalostí o dobe, ktorá panovala v Los Angeles i tragickom osude Sharon), dokonca sa vo vybraných pasážach bojíte o postavy. Výsledkom je skvelo napísané dielo, ktoré nedisponuje komplexným príbehom (asi ako valná väčšina Tarantinovej tvorby), ale postavy dokážu diváka výborne zabaviť svojím charakterom a replikami, ktoré sa v tomto prípade časom stanú legendárnymi (nebál by som sa povedať, že sú rovnako originálne ako dialógy v Pulp Fiction), no a oba aspekty chudobnejšie naratívne dianie bezproblémovo utiahnu. Preto by ste sa mali pripraviť najmä na atmosférickú záležitosť, ktorá verne zachytáva koniec zlatej éry a osudy troch ľudí spojených s filmovým priemyslom a tragédiou. Dynamiku Djanga tu nenájdete, prehnanú brutálnosť v štýle Osem hrozných tiež nie. Vtedy v Hollywoode je ale zábavný a z môjho pohľadu adekvátne rozvláčny pohľad do útrob filmového sveta v podaní človeka, ktorý rozumie svojmu médiu a vďaka historickým znalostiam dokáže nakrútiť mimoriadne sviežu dejepisnú učebnicu. Tá úplne neznalému človeku povie omnoho menej, než nadšencom Tarantinovej tvorby a westernového zasadenia. To však, samozrejme, neznamená, že by takíto diváci nedostali príjemnú buddy komédiu s vyvrcholením, ktoré ich odzbrojí.