Kathelin

Je to také japonské drama o šikanovaní vplyvnejšími slabších, takých Japonsko má celú kopu. Videla som ich už viacero a tento ma veľmi oslovil. Mladá hrdinka sa snaží zničiť hierarchiu a zastaviť šikanovanie, na čo jej však chýba presvedčivý hlas. Do toho príde záhadný mladík na vozíku a dodá dievčaťu odvahu a účinnú silu slov. Hlavní herci sú veľmi sympatický a dlho som nevidela takú chémiu akú medzi sebou títo dvaja mali. Od začiatku do konca boli zaujímavý, páčil sa mi vzťah medzi nimi, mladík ju stále poúčal a nadával jej „bakka“ a dievča si vždy prichádzalo pre rady a pri jeho nadávkach sa pokúšala brániť. Pomaly sa vytvára vzťah, ktorý bude na konci veľmi dôležitý. Nie je tomu čo vytknúť, dialógy skvele napísané, pekná hudba a dokonca aj múdrosti ktoré z dievčaťa vyliezali počas jej moralizovania niekedy aj mňa samú oslovili a keďže som citlivejšia povaha, sem tam som aj slzu vynorila. Najviac sa mi páčila siedma časť. Celkovo to bolo veľmi príjemné „zabitie času“ a je mi ľúto, že už je po tom. Niekedy sa k tomu ale určite znovu vrátim.

Druhá časť o niečo lepšia než prvá. Keby z prvej časti vyhodili trištvrtinu zbytočného deja a spojili to do jedného filmu mohlo z toho byť slušný akčný film. Nehovorím, že by to vyrážalo dych, ale oba filmy dokopy sú pozerateľnejšie. Konečne sme sa aspoň dozvedeli odkiaľ sa pobrali titáni, čo ma veľmi zaujalo, nakoľko v anime je to stále len záhada. Scéna v ktorej prakticky došlo k vysvetleniu celého pôvodu titánov, teda v ktorej sa vyskytol Eren mi strašne pripomínala Matrix, najmä ak sa v druhej scéne objaví bez vysvetlenia niečo čo tam predtým nebolo a film sa ďalej tvári, že už keď tam má pädesiatmetrových krvilačných ľudí tak divák zožerie všetko a je to úplne ok. Ďalej ma stále udivovala postava Mikasi, ktorá sa vlastne nikam nepohla a skôr ma rozčuľovala. Sasha sa zas veľmi divným spôsobom jej vtierala, pričom som nechápala o čo jej vlastne ide, či jej dvorí alebo je len strašne otravná. Najlepšia však bola Hange, ktorú zvládla herečka obdivuhodne a dej oživila. Vo filme sú síce prehnané scény, hudba je stále hrozná (ako aj v prvej časti), ale inak som to celé bezbolestne dopozerala. Ale už sa k tomu nikdy nevrátim. Ostanem u mangy a anime, ktoré sa s týmto nedajú porovnať.

Film sa dosť líši od predlohy, čo by až tak nevadilo, keby to vytvorilo príjemný dejový a vizuálny zážitok. Bohužiaľ. Prvé minúty ma zarazil vzťah našich troch hrdinov. V seriáli bolo ich priateľstvo natoľko silné, že si boli ochotný nad všetko veriť, ale vo filme? Nevidela som medzi nimi žiadne puto, ktoré by ich držalo dokopy. Tých pár minút, čo mali spolu bola debata náhodne stretnutých ľudí. Mikasa sa v prvej polovine filmu „záhadne“ vyparí a v druhej je na Erena z nevysvetliteľných dôvodov naštvaná a jej chabá výhovorka mi neprišla vôbec logická. Navyše to bola jej chyba a nie Erenova. Armin ma vo filme niektoré svetlé chvilky a jeho stvárnenie mi bolo asi zo všetkých najsympatickejšie. Eren je viac psyhopatický, depresívny a veľmi mi chýbala nejaká motivácia prečo túži zabíjať titanov. Preto som sa oňho ani nijako nezaujímala. Stvárnenie doby a la zbombardované Tokio ma až tak nezaujalo, aj keď kostými a vizáž hercov bolo asi jediné plus. Film ma ďalej viaceré hlupučké scény, ktoré sa hodia tak do podpriemerného filmu (vojaci mali delá otočené chrbtom k Múru, batoľa titan, prehodenie titána cez rameno, atď). Inak, všimla som si, že niektorí recenzeti chvália CGI a titánov, ale ani tam si ma nezískali stále to na mňa pôsobilo ako z b-eckového filmu, veď už reklama na auto je na tom oveľa lepšie. Celkovo mi to celé prišlo aj s tou absolútne nehodiacou sa hudbou (čo mi asi najviac kazila celý film), tínedžerskou tématikou, odfláknutým dejom a nezaujímavými postavami narýchlo spísané niečo, čo bude mať názov slávnej predlohy a dajú sa do toho nejaké scény zo seriálu aby sa nepovedalo. Uvažujem, či by som to hodnotila inak keby som najskôr videla film, ale určite by to viac ako tri hviezdičky nedostalo, skutočne si na tom nedali príliš záležať. Pre mňa zatiaľ najhoršia live action.

Pre mňa hotové trápenie, niekedy som aj zabudla že som film ešte stále nedopozerala. Mala som ho rozkukaný asi niekoľko mesiacov. Hlavná aktérka mi bola veľmi nesympatická a to nie ani tak tá herečka ale skôr povaha „vyvolenej“. Veľa si z jej osobnosti okrem otravného EEEEH? EH? nepamätám. Chlapec vyzeral akoby ho vrcholne urážalo vôbec otvoriť ústa. Dej sa točil iba o tom, že on jej robil zle, ona mu nadávala a nakoniec sa pobozkali.

Každá časť skončila tak napínavo, že som si hneď musela pustiť ďalšiu, v ktorej sa poriadne nič až do konca nedialo a potom som si znovu musela pustiť ďalšiu a takto to šlo dokola. Zo začiatku som bola sklamaná, vzhľadom na toľké ohlasy a vysoké hodnotenie som od toho čakala viac ako dlhé dialógy a ufňukaného, nevrlého hrdinu. Ono sa to však rozhýbalo a ja som sa aj napriek toľkých naťahovaných scén dočkala napínavého deja. Na Erena som si pomaly zvykala, až som si ho obľúbila. Jedine čo ma mrzelo, že sa tam dôležité veci nevysvetlili a Erenov hlavný cieľ zostal akosi pomimo. Dúfala som, že sa viac dozviem o záhadných titanoch, než len informácie, ktoré prinášajú ďalšie otázky. Snáď v druhej série to trochu rozoberú a ozrejmia nejaké fakty. V anime mi trochu trvalo než som prišla nachuť tomu pomalému napredovaniu, ale to je asi u všetkých tak. Po dopozeraní dávam tomu vyššie hodnotenie ako som pôvodne chcela.

Podobné témy natočili japonci (a nie len japonci) už pomerne dosť, ale tento film som hltala až do konca. Hlavné obsadenie ma zaujalo už od začiatku a zamilovaní k sebe milo pasovali. Navyše ma oslovilo, že dejovo sa to zameriava hlavne na nedostatok sebauznania u mladých a postupne s tým pracuje až do konca a poukazuje, že je niekedy fajn pustiť k sebe aj niekoho iného. Celkom svižne to plynie, nenudila som sa ani chvíľu a chcela by som vidieť nejaké pokračovanie. Pre mňa dosť slušná oddychovka.

Najvtipnejšie mi prišlo, že šéfovi veľkej firmy radí v otázke vzťahov a žien jeho sekretárka a hlavný konkurent. Celé je to poňaté veľmi vtipne, čo ma aj prekvapilo, lebo som čakala skôr niečo vážnejšie, ale sú tam sem tam aj dramatickejšie scény, ktoré sa však striedajú s vtipnými, príde mi to pekne zharmonizované. Dej ma zaujal už od začiatku. Seriál som zhltla pomerne veľmi rýchlo. Postavy sú veľmi zaujímavé a myslím si, že sympatickejšie obsadenie ani nemohli vybrať. Najmä sa mi páčila postava Ohna Satoshiho, to ako sa s prísneho vedúceho firmy dokázal v sekunde zmeniť na pubertiaka s ktorým plieskajú hormóny. Neviem si predstaviť, že by to takto zvládol zahrať niekto lepšie než Ohno-san. Napísané je to skutočne dobre, podľa mňa to nie je prehnané a viem si predstaviť, že niečo z toho sa stane aj v reáli, najmä pri konci sa mi páčil aký mali medzi sebou vzťah a aké bežné veci medzi sebou riešili. A to ako sa to medzi nimi rozvíjalo nebolo nič silené a od začiatku až do konca to plynulo akosi samo od seba. Tento seriál radím medzi svoje obľúbené a niekedy si ho na pozdvihnutie nálady znovu pozriem.

Seriál berie baseball tak vážne, že z toho spravili skôr dokument. Vzťah učiteľa a žiakov bol umelý, necítila som z toho žiadne sympatie alebo ozajstnú ochotu im pomôcť (a nezachránila to ani posledná časť a tých zbytočných pätnásť minút, v ktorých všetci plakali o dušu). V popredí je hlavnou postavou učiteľ Aoshi, ktorého stvárnil Ninomiya veľmi dobre, ďalšou zapamätateľnou postavou je jediné dievča v týme a zvyšok okrem troch ani nie je taký dôležitý, očividne podľa scenáristov, lebo si ich ani moc nezapamätáte. Aoshi na začiatku pôsobí skôr ako divák, ktorý občas vychrlí aj nejaké rady. Počase sa však stane ich trénerom a skutočný tréner sa z nejakého dôvodu stiahne do úzadia. Navyše tento nový tréner je väčšmi arogantný než ochotný. Sem tam prehodí motivačnú reč s účelom prebudiť v nich toho správneho baseballistu ale vyznie to akosi naprázdno a miestami až urážlivo. Z celého seriálu je zaujímavý jediný zápas, inak je to len o trénovaní, hľadaní ďalšieho hráča, trénovaní, trénovaní, porade, trénovaní, trénovaní, dohovárania, prezentácie lepších hráčov, trénovaní, zamilovaných rečičiek, porade a zas o trénovaní. Ak seriál neuvidíte nič sa nestane, ak prespíte polovicu nič sa nestane, ak nedopozeráte koniec nič sa nestane. Seriál som videla celý s pol ročnou pauzou a aj to som dopozerala len kvôli Ninovej postave, inak by som to asi nechala tak.