marti

DeVito dvíha úroveň filmu o 100% a všetky scény bez neho sú len výplňou. Inak komunálna kapitalistická komédia/satira, ktorá nikoho neurazí, kde pri pozornom sledovaní nájdete mnohé analógie k starému dobrému socializmu: Šéf povie: akcie stúpli o jeden a pol boda (analogicky "splnil sa plán na 101,5%") a všetci sú z toho nadšení, hoci obidva údaje sú len virtuálne a so skutočnou hodnotou, alebo výkonosťou to má málo spoločné.

Problém celého filmu je v tom, že "dobré" postavy prekračujú zákon pretože sú v Anglicku nelegálne - a to dobrovoľne. Preto je logické, že tí, čo s nimi vedome prichádzajú do styku, prekračujú zákon a za toto riziko chcú väčšiu odmenu, než by získali zo zamestnávania legálnych zamestnancov a ubytovania obyčajných turistov. Preto poukazovanie na horšie podmienky než majú domáci nemá opodstatnenie. Jediným východiskom je nechať pricestovať a pracovať v Londýne kohokoľvek z celého sveta - a to asi nie je riešenie.

Televízna kriminálka, ktorá sa chce hrať na niečo viac. Detektív (a jeho oddelenie) vyšetruje okolnosti úmrtia muža, ktorý uhorel zaživa. Mŕtvy muž bojoval v Bosne, udal tam iných vojakov, po návrate sa s ním jeho rodičia prestali stýkať, začal písať knihu o tom čo zažil, ale tá sa po jeho smrti stratila. Armáda, ako aj tí, čo si odsedeli trest vo väzení sa nemajú k tomu, aby povedali o čo išlo. Pátranie hľadá motív a páchateľa z týchto udalostí. Samotného detektíva ťaží nejaký problém z minulosti, niekto ho vydiera a jeho bývalý partner spácha samovraždu. Ale to rozuzlenie je pritiahnuté za vlasy, jedna hviezdička je za zaujímavý rozbeh, ale s postupujúcim časom ide kvalita dole. Strata času.

Kto čítal knihu vie, že je to sled nekonečný príbehov, ktorý mňa unavil natoľko, že som napokon nebol schopný knihu dočítať. Tieto príbehy sa dajú sfilmovať rôznym spôsobom: Ako tvrdé porno, ako erotický seriál, ako komédia. Pasolini zvolil formu, v ktorej sa chcel asi vysmiať cirkvi a jej postoju voči sexu, vysmiať sa slabostiam a nekonečnej hlúposti ľudí. Ale nejako to nevyšlo. Nudilo ma to, netrpezlivo som čakal na ďalšiu a ďalšiu poviedku s nádejou, že bude lepšia... nebola.

Páčia sa mi obidve verzie, aj Formanova aj Frearsova, ale Formanova o máličko viac. Je bezstarostnejšia, veselšia a príjemnejšia. Netrvá na potrestaní markízy Merteuil, to iskrenie medzi Firthom a Beningovou mi pripadá skutočnejšie. Vo filme až na trochu rozháraný záver nevidím žiadnu slabšiu pasáž (mám rád hlavne dialóg plný jemných náznakov a narážok pri večeri u madame Rosemonde, nekonečné zvádzanie madame de Tourvel, písanie listov s Cecile). Tento Forman sa mi páči viac ako jeho Ragtime, Muž na mesiaci a Larry Flynt dohromady.

Forma by mala zodpovedať obsahu a naopak. Naučiť sa správne obliekať, stolovať, bozkávať, atď. neurobí vzťah šťastný/dokonalý - v tom je dodávanie neviest pre potenciálnych ženíchov falošné. Človeku to zvýší sebavedomie, obávam sa, že v mnohých prípadoch podľahneme tejto javovej stránke. Hudba ako v Red Shoe Diaries, občas otrasné dialógy ako z najhorších telenoviel, a hlúpe kvázi filozofické myšlienky. Ale keď to dá niekomu pohodu na duši, nebudem ho odsudzovať, aj ja mám svoje úchylky...

Bolo by mi milšie, ak by film skončil DeNirovou potupou a udávaním skutočných, či domnelých komunistov a nie patetickým deklamovaním o občianskych právach a slobodnej Amerike. Bolo by to ľudskejšie. Kto žil v socializme vie, aké bolo nemožné odolať každodenným tlakom režimu od prvomájových sprievodov cez fondy solidarity po rôzne schôdze a "súdružské" diskusie.

Veľmi pekne urobený film, krásny herecký výkon Cate Blanchett. Ženské srdce zaplesá, ako mladý a pekný policajt pomôže žene v problémoch, naopak, každý muž by rád ochraňoval hlavnú hrdinku. Ale to je len ilúzia filmu: ak by sme si za hlavných hrdinov dosadili menej sympatické postavy, do popredia by sa divákovi dostávala otázka morálky a spravodlivosti za dôsledky činu (hoci nezamýšlaného), ktorý bol spáchaný. Záverečná scéna je nádherná.

Taliansky poviedkový film, kde v hlavných úlohách bol čierny humor, vtipná pointa a nerovné skarikované vzťahy medzi pohlaviami bol pomerne často na programe kín v bývalom Československu. Bohužial, tento patrí medzi slabšie, a až na pekné herečky veľa toho neukáže.

Postaviť dve deti (dospievajúce dievča a malého chlapca) do stredu diania o tom, aký je svet zlý je obyčajným vydieraním diváka. Obrázky zneužívaného dievčaťa, alebo chlapca žobrajúceho o jedlo, prípadne zábery na osamelú dvojicu sú len prázdnou formou, ktorej chýba adekvátny obsah. Navyše sa do tohto stavu dostali dobrovoľne a nie pod tlakom vonkajších okolností. Samozrejme môžete si tam nájsť mnoho symbolov a masochisticky nad nimi meditovať. To ale nie je moja parketa.