solisoli

Príbeh, ako remeň s typicky anglicky konzervatívnou matkou a jej dcérou voči svojím komorným. Komorné sú dve sestry, ktoré k sebe cítia viac, ako sesterskú náklonnosť. Pani domu z pozície nadradenosti vťahuje do svojej psychózy a primitívneho chovania v útrobách domu obe komorné natoľko, že ich stará striga privádza postupom času do nekontrolovateľného zúfalstva. Odporná psychologická dráma, podľa skutočnosti, ako by sa to odohralo v Anglicku a nie skutočnosti v pompéznom a preafektovanom Francúzsku.

Mladá Jassika si buduje kariéru v hre na basu. Toľko energie vkladá do umenia, až jej začína z toho hrabať. Lenže hrabať začína z toho aj režisérke, nakoľko sa to kníše, okolo ničoty a len v tom hrabaní. Aj divák sa musí hodne usilovať, aby aj jemu nezačalo z toho hrabať, keď nie je pochopiteľné čo predchádza tomu, že Jassike šibe a šibe ďalej a ďalej. No a táto šibačka putuje vesmírom, od nevidím do nevidím a z toho všetkého, je len jedna nezmyselná, veľká riť.

Dráma o filozofickej analýze s intelektuálnym myslením sa dopracovať k vražde, ktorá bola dejovo rozložená , ako dobromyseľná. Trochu sa to vlieklo, ale v pôsobivej komornej atmosfére. Dej bol príliš prešpikovaný psychoanalýzami úvahami, prečo sa len tak prostoducho vraždilo. Až do skutku. Potom už ďalší priebeh deja bol jasnejší a vnímavejší. Štýl projektu pripomínal staré neprekonateľné a nezabudnuteľné klasické detektívky, čo určite tento film, skoro naplnil, ak by bol detektívne podnietený.

Slušne rozbehnutá komédia o dvoch priateľoch, začína jazdou na bicykli po francúzskych Pyrenejách, kde scenár skvele zabodoval. Aj ďalej to s tým humorom vypadalo sľubne. Bohu žiaľ. Ešte ani v polovici sa príbeh začal prepadávať do nudy a priemeru, v ktorom aj nakoniec skončil. Možno niektorí oteckovia, ako spestrenie pri varení nedeľného obeda si prídu na svoje. A ja vôl som pritom zabil, skoro celý večer.

Citlivý príbeh Kim Woo-jina o preludoch v romantickom deji, kedy sa nevie Yi-soo tomuto stavu prispôsobiť a prepadá v psychické depresie. Keď si niekto povie, že fantasmagoria, tak sa veľmi míli. Stará môjho dobrého priateľa sa nemení len ráno, ale niekedy aj behom hodiny, niekoľko krát denne. A to prepadá do hysterických záchvatov, že je lepšie pred ňou utekať, kade ľahšie. Stačí sa opovážiť ísť bez jej zvolenia na pivo, alebo sa vrátiť neskoršie, ako to nariadila. Bože chráň zabudnúť pri nákupe na banány, neoprať, nevyčistiť hajzel, nevyluxovať aj za skriňami a td a td. Potom sa spustí spúšť hysterického záchvatu a tancuje v jej rukách, válok na cesto, inokedy lietajú taniere, niekedy televízor, pračka a keď nestíha, letí s nožom v torze aj sused. Nedávno ju po niekoľkých poldecákoch v krčme popisoval, tak zanietivo a vierohodne, že som si po chvíli myslel, že popisuje krokodíla.

Slušne premyslená dráma s dobrým hereckým obsadením, pôsobivou výpravou. Dej rozpráva o vojakovi utečencovi Balázs Hankóvi , ktorý si pripraví príbeh, ktorým sa snaží vycicať majetných v ich túžbe sa dozvedieť, niečo o svojich najbližších. Príbeh naberá na obrátkach, keď sa vracia domov k svojej rodine otec rodiny, ktorého ťažia vojnové zločiny. Tu ho už zaskakuje Hankóa, ktorý sa už niekoľko týždňov o jeho manželku a syna stará. Až na vyvrcholenie v závere celkom prijateľná podívaná.

F. Ozón - Geniálny režisér žien. Naozaj ? Nie náhodou magický umelecký protagonista buzerantstva. Mal by navštíviť terapeuta on, za predvedenú romancu , ktorou sa tento chuj prezentoval. Vyjadriť tu nejakú kritiku? Prosím vás k čomu ! Čím ďalej viac a pomaly a isto, už nikoho neprekvapí, keď sa takýto scenár objaví pod pseudonymom romantický príbeh a získa cenu oscara. Je to len otázka času. Darmo svet sa mení, hlavne orientácia protagonistov umenia. A na miesto sochy slobody v New Yorku na ostrove Liberty Island, bude čnieť oveľa mohutnejšie súsošie Elton Johna s Davidom Furnishom, ako symbol rodiny tretieho, možno aj štvrtého sveta.

Celkom príjemná sranda s par momentami, dobrým road moviem a výbornou hudbou. Nechápem prečo do scenára pchajú neustále buzerantov. Zach by to zahral skvele aj bez toho, aby sa opičil po buzikoch. Šak ani Todd Phillips nie je tepelne založený.

Ožranská esej z prostredia vplyvnejších intelektuálov tak, ako to funguje, kde na to majú bezprostredné bezhraničné možnosti. Človek nevie či pri nakrúcaní nebol celý filmový štáb niekoľko krát poriadne naliaty a niekto možno po nakrúcaní, skončil na odvykačke, pretože väčšinou to pripadalo až príliš autentické. Nepochybne pôsobivý príbeh má svoju kvalitu o alkoholickej show netradičným príkladom u ženského pohlavia, určite svojím dejom zaujal.

Vynikajúce, hlavne vďaka Ahmedovi, ktorý to skvele ťahal. Hlboká sonda do psychiky v komunite nepočujúcich, ktorí v mnohých prípadoch, už ako maloletí sa musia prispôsobovať svojmu hendikepu a začleňovať sa takto do normálnej spoločnosti, čo vždy budú cítiť, že sú iní a mnohokrát im to bezohľadnosť dá pocítiť.