Grondal

Bavil som sa, that’s it. Či je John Cena taký zlý herec/tanečník ako ukazuje tento seriál, alebo je natoľko dobrý, že to dokázal takto zahrať je jedno, pretože svojim nemotorným veselo/smutným príbehom si ma získal (a to si u mňa celé renomé zničil, keď v rámci propagácie F&F9 bezuzdne liezol číne do zadku). Zápletka je pomerne jednoduchá čo dáva dostatočný priestor vývoju postáv a napriek počiatočnym pochybnostiam som si ich obľúbil všetky. Prítomnosť Roberta Patrick-a je potom čerešničkou pre tých, ktorý si spomínajú na starší kúsok The Marine, kde sa už s Johnom Cenom stretol. Objektívne má tento seriál mnoho chýb a určite sa nezaradí do zlatého fondu kinematografie, ale nebyť toho, že seriálu v posledných epizódach subjektívne pomaly dochádza dych (resp. seriál nie je vygradovaný tak, ako by som si možno predstavoval) išiel by som aj do piatich hviezd značí, že som si ho užíval. Každý deň som sa tešil, ako sa k tejto bande lúzrov opäť vrátim. Len tak ďalej, keď ma seriál dokáže takto chytiť, objektívne nedokonalosti milerád odpustím. P.S. Je cítiť, že tu mal silné slovo James Gunn, pretože hudba je tu veľmi dôležitá a parádny rockový soundtrack nakopne nejednu scénu o ten pomyselný stupienok vyššie.

Valhalla rising 2.0. Tam kde som čakal (na základe trailerov) vikingskú rubanicu okorenenú artom (s ohľadom na režiséra) som dostal art so štipkou akcie a vypadnutých čriev. Dúfal som v nejaké realistické zachytenie vikingov, ich života/boja, ale prím hralo klišovité (možno tradičné?) vyobrazenie mytológie, ktorá vikingov opradzuje a na toto bol navešaný nejaký príbeh. Na konci, keď sa začali časti osudov jednotlivých postáv spriadať, tak ma film začal zaujímať a dokonca baviť, ale žiaľ, toto už hovorím o posledných dvadsiatich minútach. Ďakujem Odinovi, že som si na poslednú chvíľu rozmyslel návštevu kina, lebo toto by bolo kruté sklamanie... a vlastne aj tak je.

Rýchlokvasený animák zabalený v originálnom vizuálnom kabáte. Zápletka tohto filmu, ak by sa trocha zracionalizovala, by sa dala kľudne natočiť ako hraný film, ale miesto toho sledujeme bandu zvieracích zloduchov, ktový vďaka superschopnostiam ako vykradnutým z komiksu musia poraziť priam bondovského záporáka na svojej ceste za polepšením. To, že všetky hlavné postavy sú zvieracie charaktery, ale inak sa nachádzame v ľudskej spoločnosti je divné samo o sebe a smrdí štúdiovým rozhodnutím, že „zvieratká“ v hlavných roliach pritiahnu do kina deti a s nimi aj platiacich rodičov. Iný význam to totiž naozaj nemá. Schopnosti hlavnej squadry sú potom absolútne odtrhnuté od reality logicky potom aj akčné scény sú over the top, odtrhnuté od reality. Tieto scény sú samé o sebe naozaj dobré, ale film ma nedokázal naladiť na túto vlnu, takže som s tým počas celej stopáže viac či menej bojoval. Po vizuálnej stránke je potom ale film naozaj originálny a toto ho jednoznačne odlišuje od šedého priemeru ďalších podobných animákov, ktorých za rok vznikne niekoľko. Tiež príbeh je fajn a humor funguje. Dokopy sa teda jedná o nesúrodý kúsok, ktorý môže každému sadnúť viac/menej podľa osobných preferencií, ale ako oddychovka nezaťažená prehnanými očakávaniami by nemal uraziť nikoho.

Mám rád priznané detektívky. Vždy dúfam/verím, že niekde na očiach sa skrývajú vodítka, ktoré ma privedú k odhaleniu identity vraha spolu s vyšetrovateľom, alebo dokonca ešte skôr. Avšak je to ako s kúzelníckym trikom, každý ho chce prekuknúť, ale keď sa to niekomu podarí, nakoniec je z toho aj tak sklamaný. V tomto prípade vidíme jasné náznaky možných podozrivých, avšak nevidíme žiaden usvedčujúci dôkaz a teda máme otvorených viacero možností až do samotného záveru, čo je dobre. Škoda len, že film predsalen nebalansuje ešte tesnejšie na hrane „odhalenia“, ale to by som už chcel asi príliš. Po vizuálnej a hudobnej stránke je film vyslovene výborný a spolu s kvalitnými hereckými výkonmi (áno aj Gal Gadot  tu hrá) ma poľahky vtiahol. Šróbovaná reč hlavného hrdinu má niečo do seba a škoda, že sa do tvorcovia neponorili kľudne aj hlbšie do nejakých dobových reálií aj čo sa týka reči, alebo charakterov, kľudne by som to dal. Síce som chválil vizuál, ale vo filme sa vyskytujú aj scény (najmä nejaké kamerové oblety), kde príliš bijú počítačové triky do očí, čo je škoda, lebo toto je tiež vec, ktorá narúša feeling z filmu. Ani spomínané výtky však nemenia nič na tom, že sa jedná o kvalitnú detektívku, takže pre fanúšikov žánru asi povinnosť a ani ostatný nestúpia vedľa keď dajú tomuto filmu šancu.

Lepšie ako Uncharted (žiadna veľká výhra, ale treba brať čo je). Pred sledovaním boli očakávania „proklate nízko“ a teda aj vďaka tomu som po dopozeraní skončil príjemne prekvapený. Nie je tu snáď žiaden originálny nápad a ani ten humor nie vždy funguje..., ale klišé sú vyťažené celkom do hĺbky, nie sú tu vyslovené ohavné scény trikové scény (aké sa do takýchto filmov s pravidelnosťou dostávajú) a chémia medzi postavami celkom funguje (čo ma dosť prekvapilo) + keď som spomínal, že humor nie vždy funguje, tak funguje dostatočne často... vidím pohár poloplný. Jediné, čo naozaj nechápem, sú scény so Sandrinou „literárnou agentkou“, ktoré boli absolútne zbytočné. Extra musím pochváliť Daniela Radcliffa, ktorému takýto polovyšinutý záporácky charakter fakt sedí... má taký pohľad v očiach a mimiku, bomba. Škoda len, že jeho postava nebola dostatočne využitá, úplne by sa mi hodilo, keby na konci zomrel nejakou bizarnou smrťou (optimálne na backfire jeho psychotického plánu). Vo výsledku teda žiadny zázrak, na ktorý by sa spomínalo, ale vo výsledku to funguje lepšie ako iné, ambicióznejšie projekty (napr. spomínaný Uncharted), takže ak si chcete pri filme oddýchnuť, kľudne do toho.

Pokračovanie, ktoré svojho predchodcu zatieni vo všetkom na čom záleží. Pred návštevou kina som si dal opáčko pôvodného Top Gun-u a bol som prekvapený, že sa mi to páčilo viac, než ako som si pamätal. Podstatnejšie ale je, že v tomto prípade malo toto ohliadnutie naozaj zmysel, pretože nový Top Gun na pôvodnom filme vyslovene stavia, niektoré scény variuje a aj takýmto spôsobom buduje v prvých minútach veľmi silnú nostalgiu, ktorá ma okamžite vtiahla. V ďalších minútach film už rozpráva vlastný príbeh a vyslovené odkazy na predchodcu sa objavujú v presne vybraných momentoch tak, aby na seba nestŕhali príliš veľa pozornosti avšak pamätníka potešili, ale zároveň aby ich znalosť nebola podmienkou (je to už predsalen 35 rokov). Príbeh ako taký nehýri genialitou (vlastne pôsobí ako ukradnutý zo Star Wars), ale v tomto prípade to však toľko nevadí, pretože ďalšími možnosťami by bolo film podstatne predĺžiť, alebo by sa tvorcovia museli vzdať toho o čo im išlo v prvom rade a teda natočenie ódy na lietanie. Tvorcovia sľubovali priniesť do kinosál prelomový pocit z lietania a dokonale sa im to aj podarilo. Zábery z kokpitov stíhačiek miestami berú dych a pri Mavericovej “predvádzacej jazde“ som mal vyslovene zimomriavky. Keby aj pre nič iné, toto je niečo pre čo chcete vidieť tento film na čo najväčšom plátne a s čo najlepším ozvučením (v mojom prípade neľutujem ani jeden cent za masné vstupné do IMAX-u). Okrem vizuálnej stránky však film výborne funguje aj na emocionálnej rovine, kde mladá generácia pôsobí presne tak drzo sebavedomo, ako by som si predstavoval, Maverick je ten oldschool drsňák nerešpektujúci autority a romantické scény žmýkajú slzičky. Veľká vďaka Tomovi Cruisovi, ktorý nám opäť ukázal, že keď sa film točí so 100%-ným nasadením a zápalom, tak na finálnom diele je to neskutočne cítiť. Film ako taký síce nie je dokonalý, ale bol to setsakrametsky dokonalý kinozážitok.

A bit much. Čakanie na film, ktorý prelomil prekliatie herných adaptácií stále trvá. Tentokrát (ako už asi viackrát) za to môžu malé ambície tvorcov, ktorý predpokladali, že keď sa známu hernú značku naplácajú tonu digitálnych atrakcií, tak to predsa musí každému stačiť. Ak by sa jednalo o netflixovskú jednohubku, tak dajme tomu, ale ak plánovali tvorcovia vytvoriť niečo ako novodobého Indiana Jonesa, tak je to zúfalo málo. Osobne si myslím, že teda tvorcovia cielili na Indiana Jonesa, ale vytvorili https://www.csfd.sk/film/134099-honba-za-pokladom-templarov. Film na mňa pôsobil najlepšie v konverzačných scénach, kedy niektoré „slovné prestrelky“ triafali do čierneho, aj keď chémia medzi Hollandom a Wahlbergom miestami naozaj krívala. Akcia je potom divoká a opuletná, len jej chýba vnútorná logika, ktorá oddeľuje kvalitné filmy od jednoduchých digitálnych atrakcií (to, že tu budú opäť porušené snáď všetky fyzikálne zákony bolo jasné od prvého traileru). Ak ste teda po celom dni unavený a máte pocit, že už nedokáže vymyslieť ani čo si dáte na večeru, je ten správny čas na Uncharted.

Kašlite prosím na „meta“. V poslednej dobe je zdá sa cool vytvárať vo filmových sériách odkazy na samých seba v podobe rôznych filmov vo filmoch/hier vo filmoch/..., ukazovať na to celý čas prstom, tváriť sa aké je to chytré a originálne a čakať uznalé potlapkanie po chrbte. Celé zle. Tento film bol tak „meta“, že sa stal pre mňa nepochopiteľným a keď tam začali postavy blúzniť o requeloch a legasequeloch, už mi bolo do smiechu, čo pri horore (aj keď ide o teenedžerský slasher) nie je dobrá vizitka. Už štandardom sú potom paranormálne schopnosti vraha, avšak keď sa nakoniec ukáže jeho identita a divák si v pamäti prehrá, ktože to tieto kúsky vystrájal, smiech vystrieda plač... čo sa síce k žánru hodí viac, ale this is not the way. V niektorých scénach film chce dokonca žmýkať emócie, čo je iba ďalší dôkaz, že tvorcovia úplne stratili súdnosť. V tejto alternatívnej realite sa síce ulicami Woodsboro opakovane preháňa Ghostface, táto anomália však prináša závideniahodnú odolnosť obyvateľov na guľky a hlavne bodné zranenia (čo je vo filmoch dosť nezvyklé), kde na zabitie je potrebný dvojciferný počet dodatočných otvorov a teda keď ste postrelený jednou guľkou, alebo ste mali v žalúdku 15 cm železa iba raz, tak zdravotníkom nestojíte ani za pohľad. Po hodnoteniach som čakal kvalitný slasher, ale dostal som iba ďalší dôkaz, že tieto dve slová proste nejdú dokopy.

Psychologický film, ktorý toho môže ponúknuť omnoho viac, než len kontroverziu. Film bol všade prezentovaný iba cez svoju dráždivú formu, avšak to je nakoniec na ňom, to najmenej zaujímavé. V podstate sa jedná o psychologický sondu do sveta ženského kláštora a do toho, ako jeho beh dokážu formovať úplne bežné svetské záležitosti, ako napríklad túžba (po postavení, inom človeku, ...). Najzaujímavejšie je vyobrazenie Benedetty, ktorej vďaka režisérskemu uchopeniu nevidíme do hlavy a teda aj to ako som ju počas sledovania vnímal balansovalo medzi sväticou a diablom. Určite by som tento film neodporučil každému a sexuálna kontroverzia je v tomto prípade skôr zbytočná, pretože film by mohol rovnako dobre fungovať aj bez nej... ale bez niečoho podobného by to asi nebol Verhoeven.

Nie, proste nie. Toto nevyzeralo ako dobrý nápad hneď z trailerov a žiaľ sa to do značnej miery aj potvrdilo. Postava Boba Fetta je chronicky nezaujímavá a keď sa to spojí s „koženným“ hereckým prejavom jeho predstaviteľa tak na problém je zarobené. Vždy by to mohol zachraňovať príbeh, alebo technická stránka, ALE. Je to veľké ALE, pretože príbeh sa drží až neuveriteľne pri zemi, kde síce hovoríme o „oslobodení“ Tatooinu, ale väčšinu času pozorujeme starého unaveného chlapa, ktorý opakovane dostáva na držku iba preto, aby veľký finálny stret vyzerá prinajlepšom ako vojna gangov. Aby som ale tvorcom nekrivdil, tak leví podiel toho najhoršieho, čo ťahá seriál ku dnu nesie podpis Roberta Rodrigueza. Nechápem, ako mohol klesnúť takto hlboko, pretože epizódy, ktoré režíroval on, boli vyslovene hrozné po všetkých stránkach, až mi z toho bolo do plaču. Známku zachraňuje niekoľko „cameí“, ktoré majú presne to, čo zvyšku seriálu zúfalo chýba a teda SW feeling, to niečo na pomedzi medzi fantasy a sci-fi. Tu v podstate jedna epizóda tlačí celý seriál, je to syzifovská práca, ale vďaka za ňu. Pre konzumentov Star Wars zrejme povinnosť, po ktorej zostáva nepríjemná pachuť toho, že tu chýbaly ako schopnosti tvorcov, tak aj snaha urobiť čokoľvek viac, než len jednohubku z obľúbenej franšízy. Dúfam, že na Obi-Wanovi si dajú teda viac záležať.