panki9922

Čeľuste stavajú na napätí a strachu. Ja sa ale nemôžem zbaviť pocitu, že po 45tich rokoch od svojho vzniku už tento film neponúka všetko to, o čom tu užívatelia píšu. V dobe svojho vzniku to ale musel byť fantastický zážitok, pretože je veľmi zručne natočený, so sympatickými hercami a tou správnou rodinnou atmosférou.

Prvá a druhá séria nadštandard s vrcholom (pre mňa) v druhej sérii, v časti - A Scandal in Belgravia. Boj Sherlocka s Moriartym bol dostatočne pútavý a tvorcovia sa ako tak snažili držať Doylovej predlohy. Od návratu Sherlocka v tretej sérií začali experimentovať a vôbec sa mi nepáčilo, akým smerom sa Sherlock uberal. Záverečná časť tretej série a snaha priniesť na scénu ďalšieho legendárneho záporáka Magnussena sa tvorcom nepodaril. V štvrtej sérií už rádoby veľké finále a snaha šokovať za každú cenu v každom diely, prinášali skôr toporné scény a vyvolávali telenovelové zvraty vycucané z prsta. Herci ale v drtivej väčšine prípadov predvádzajú vynikajúcu prácu a aj preto si Sherlock udržal môj záujem až do konca. Po príbehovej stránke to žiaľ ide úrovňou plynulo dole vodou, snaží sa to byť ultra-mega cool a nesie sa na vlne úspechu prvých dvoch sérií.

Ono sa to snaží tváriť tak strašne chytro a cool a nabité zvratmi, ale tie zvraty nemajú potrebnú silu, tobôž nie, ak si človek uvedomí čo by taká Marry musela dokázať predpokladať. Cumberbatch a Freeman robia čo môžu, ale sú občas situácie, kedy aj ich herecké majstrovstvo vyznieva smiešne až trápne. A to zabolí. Asi najviac mi už od tretej série vadí, aké triviálne chyby Sherlock začína robiť v porovnaní s tým, aké neskutočné dedukcie predvádza. A neustále rozchody a zbližovanie vo vzťahu Sherlock vs Watson sú už tiež ako z telenovely.

O vynikajúcej ústrednej dvojici Niro - Pesci, o skvelej kamere ktorá v pravý moment volí spomalený záber, o réžii a strihu toho bolo povedaného už dosť. Čo ma však na Býkovi ešte ucvhátilo, je Schraderov scenár a vynikajúco zrežírované dialógy postáv, vyslovene lahôdka. Ako tu už nejaký uživateľ spomenul, toto nie je iba boxerský film, toto je film o vzostupoch a tvrdých pádoch, o zničujúcej sile žiarlivosti a o následkoch ktoré z toho plynú.

Celkový dojem po zhliadnutí je trochu zvláštny. Celý čas som mal skôr pocit, že sledujem niečo čisto fiktívne a nie skutočný príbeh vojenskej jednotky zloženej z rozličných etnických skupín, ktoré sa doma v štátoch nemohli napiť v krčme z toho istého pohára. Liberator nemá zlý námet, pretože si moju pozornosť udržal bez problémov, ale chýba tomu kvalitnejšie spracovanie.

Dnes by som sa na to už znova nepozrel ani za svet, ale svojho času, som to ako 8-ročný chalan sledoval na Markíze s napätím.

Je to strašne uletené a niektoré skeče alebo pesničky sú vyslovene cringe, ale takých momentov je pár. Na túto bizarnú trojicu som si pomerne rýchlo zvykol a vedia byť dosť vtipný. Celá show pôsobí veľmi sviežo a energicky.

Toto už je varenie z vody.

Prvé dve časti som bol dosť skeptický. Predstava, že po užití nejakých sedatív sa naša hlavná protagonistka mení v zázračné dieťa šachu je jednoducho smiešna. Pomerne dosť veľa momentov mi prišlo zbytočne natočených, vysvetľujúcich niečo, čo už divák hodnú chvíľu vie a nemôže sa dočkať, kedy dôjde k "odprezentovaniu" danej skutočnosti. Zlomový bod bola pre mňa štvrtá časť, kedy som definitívne pristúpil na hru emócií. Túto vec zvláda Gambit bravúrne. V momente, kedy si divák odpustí hľadať nedokonalosti (ktoré tu nepochybne sú) a nechá sa unášať výhodami ktoré tento seriál prináša, zažije nádhernú emočnú jazdu. V šachoch som totálny lúzer a myslel som, že sa Gambitu vyhnem veľkým oblúkom, ale Scot Frank natočil jeden vynikajúci, krásne vygradovaný, napätý seriál, ktorý s citom rozoberá citlivé témy (housewifes, vnímanie ženy v "tradične" mužskom prostredí, alkoholizmus, vyrovnávanie sa so stratou blízkych osôb, aké je to byť tak trochu outsider a mnoho iného). Veľmi oceňujem absenciu pátosu a zbytočného zveličovania pri témach ako feminizmus a USA vs Rusko. Poslednú časť som Beth fandil ako malý chlapec, emócie mnou lomcovali a radosť z toho, že svoju závislosť prekonala v ten najdôležitejší okamih svojho života bola obrovská. "It's your game. Take it"

Už to vidím ako budú všetci plakať, že je to len ďalšia agitka alebo politicky korektný film. Samozrejme že je. Ale je zručne natočený, dobre odsýpa, zmysluplne vyvrcholí a diváka nenechá chladným. Všetkých nás prenasledujú duchovia minulosti, no až keď ich vpustíme do seba a začneme im čeliť, môžme sa ako jednotlivci, či spoločenstvo posunúť. His House prináša dôležité posolstvo, natočené s citom, bez pátosu, zveličovania, hereckého prehrávania a podobných neduhov.