Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Dobrodružný
  • Fantasy

Recenzie (50)

plagát

Judy (2019) 

Životopisné filmy mám rada, očakávala som niečo v duchu EdithPiaf alebo Tina Turner. Ale toto ma absolútne sklamalo, s predchádzajúcimi snímkami sa to nedá porovnať. To urputné napodobňovanie mimiky tváre a výraz pier detailne naštudovaný v zrkadle v každom momente mi po chvíli totálne vadil a pripadalo mi to neskutočne umelé otravné až groteskné. Renée strašne prehrávala v tej kŕčovitej snahe čo najviac napodobniť originál. Bohužiaľ ma to nijako neoslnilo a ozaj mi to nesadlo. Príbeh samotný je celkom nudný a z hľadiska životopisných príbehov neprináša nič nové. Osobne si myslím, že si zasluhovala zachytiť aj tie skvostné momenty kariéry aby sme ju úplne pochopili, nie len zúfalý koniec. Treba si uvedomiť, že film pozerá generácia ľudí, ktorá o nej veľa nevie. Oskarové veľa kriku pre nič.

plagát

Manželská historie (2019) 

Všedný otrepaný príbeh. Možno preto toľko obdivu a pochopenia pretože sa to deje denne v mnohých domácnostiach. Mnohí sa v tom asi nájdu a preto im to príde reálne a plné umeleckého prežitku. Mne prišli mnohé situácie absolútne mimo. Všetko to objímanie a slušnosť. Zažila som niekoľko párov v rozvodovom konaní a toto sa teda nedialo. Reálne to začalo byť až v druhej polovici keď začala pomsta, podpásovky a krik. Scarlet vo filme vyznieva mimoriadne nesympaticky, nehovoriac o strašnom účese úspešnej herečky. A navyše m príde, že jej to miestami vôbec neverím. Dôvody rozvodu sú absolútne hlúpe, ak je toto ukážka reálneho života tak sme ozaj v keli. Je ťažké vcítiť sa do ľudí ktorí neriešia skutočné problémy ale je im tak dobre, že si z nudy vymýšľajú depky a frustrácie ako dôvod na rozbitie rodiny. Úžasné posolstvo dnešnej doby .Pre mňa veľa kriku pre nič. Veľmi zabudnuteľný film.

plagát

Sweeney Todd: Čertovský holič z Fleet Street (2007) 

Prvý raz v kine s veľkým nadšením a očakávaním. Druhý raz doma a musím priznať, že nadšenie riadne pokleslo a dokonca som mala problém to dopozerať. V kine som sa tak sústredila na vizuál a príbeh, že mi mnohé veci unikli. Tak v prvom rade som zistila, že pri druhom pozeraní ma otravovali spievané časti a aj herecké výkony niektorých protagonistov. K ďalšiemu pozeraniu sa už asi neodhodlám, Burtona mám rada ale toto mi nesadlo, muzikál ozaj nemusím a v tomto podaní už vôbec. Škoda bez tej muzikálovej časti by som to asi ľahšie strávila.

plagát

Posledný bohatier (2017) 

Trochu mi vadila súčasná linka a disney ale inak veľmi osviežujúca a zábavná záležitosť. Ruské počiny ma celkovo bavia v tejto americkej presilovke. Konečne niečo so slovanskou mytológiou a nie stále tie isté dokola omielané hollywoodske príbehy. Takže komentáre typu odpad mi prídu úplne scestné.

plagát

Posledná aristokratka (2019) 

Škoda,potenciál knihy bol maximálne nevyužitý. Keď som to čítala v jednom kuse som sa smiala, pri sledovaní filmu som sa párkrát pousmiala. Príbeh bol oholený na kosť, skôr voľne inšpirovaný knihou. Vynechanie niektorých podstatných postáv, zmeny dejovej línie, zámena koní za dogy, skrátenie príbehu na vianočnú linku, Američanka Vivien hovoriaca plynule česky, filmu neprospeli a pre človeka, ktorý knihu nečítal prílišná skratkovitosť spôsobovala nepochopenie určitých situácií a náznakov. Takže pre mňa sklamanie, keďže som knihu čítala a pre manžela miestami zmätočné keďže knihu nečítal. Ponúka sa teda otázka kto bol cieľová skupina?

plagát

Aladin (2019) 

Ach ja naivná som si myslela, že keď to točí Ritchie tak to bude iná disneyovka. Už v prvej scéne som ale rozčarovane zistila, že som na veľkom omyle. Ritchie, neritchie bolo mi ozaj trápne keď Will Smith spustil. A potom už to išlo úplne do ... Presladené, gýčové a hlúpučké. A pri spievaných pasážach čisté utrpenie. Preboha prečo si všetci v Amerike predstavujú všetky rozprávkové bytosti ako miesto rozprávania vyspevujú a hromadne tancujú. Na jednej strane to pripravuje príbeh o serióznosť a na druhej strane o všetok humor. Na hlúpom poskakovaní a spievaní doslova nasilu nie je nič zábavné a navyše to z hlavných postáv robí lacných šašov. V živote by som neverila, že Ritchie natočí niečo takéto. Po skvelom Artušovi obrovské sklamanie.

plagát

Avengers: Endgame (2019) 

Ešte stále nedokážem spracovať tento mišmaš, ktorý nám Marvel naservíroval. Hodinové posedenie u psychoanalytika s množstvom amerického pátosu a sebaľútosti aby ste sledovali ako vám obľúbených komiksových hrdinov zmenili na ľudsky nesympatické trosky, ktoré odrazu stratili svoje superschopnosti. Prepáčte, ale naozaj nechápem to nadšenie. Keď sa film konečne dostane k nejakej akcii je to totálny chaos plný nelogickostí, zlej kamery a strihu, v ktorom máte problém sa zorientovať a miestami vôbec netušíte čo sa deje a kto tam vlastne koho mastí. Chvíľami som mala pocit, že scenár písalo dieťa, ktoré skáče z jednej postavy na druhú a keď už nevie čo s ňou tak ju niekam zahodí ako nepotrebnú hračku. No úplná katastrofa. To pitvorenie zabralo väčšinu filmu a na akciu a zábavu zostalo žalostne málo a aj to bolo amatérsky pozliepané bez akejkoľvek logiky. Veľké sklamanie, skazilo mi to celú sériu podobne ako Matrix trojka.

plagát

Green Book (2018) 

Na rozdiel od ostatných fiktívnych oscarovách výtvorov, tento presvedčuje svojou reálnosťou s milými aj nepeknými udalosťami v živote, ktoré sa prelínajú a tvoria veľmi vyvážený celok, ktorý poteší aj dojme. Skvelá záležitosť, určite pozriem znova. Ak nemáte potrebu kúpať sa v depresii a hnuse, ktoré štedro ponúkajú The Favourite a A Star was Born, vrelo odporúčam. Hneď je mi lepšie na duši.

plagát

Favoritka (2018) 

Tak som absolvovala povinnú oscarovú jazdu. Prvá polovica filmu je pomerne pútavá a ubieha rýchlo, druhá je o poznanie dlhšia a miestami som už trpela, aby som videla koniec. Takže čo na túto bizarnú komédiu povedať. Už len nadpis komédia ma fascinuje, lebo ak toto je považované za humor tak neviem v akom zvrátenom svete to žijeme. Sledovať dve hodiny ako si ľudia ubližujú, intrigujú a navzájom si spôsobujú utrpenie je pre mňa za trest. Takže ak sa bavíme o hereckých výkonoch, áno príšerky to boli dokonalé a uveriteľné. Len ma zaujíma voľba námetov autorov. Ak toto má byť nejakou umeleckou výpovednou hodnotou filmovej tvorby dnešnej doby, tak je to asi v ... Mohol by mi niekto vysvetliť prečo " umelecky hodnotné" snímky musia zobrazovať zvrátenosť, násilie, nešťastie, traumy a iné ľudské katastrofy? Naozaj sú obrazom reality len tieto obrazy? Nechcem tvrdiť, že svet je slnkom zaliata prechádzka rajom, ale takéto videnie sveta ma unavuje a len ťažko oceňujem jeho umeleckú hodnotu ak som znechutená. Takže všetkým milovníkom artoviek blahoželám nech si ten hnus vychutnajú a ja sa skúsim pozrieť na svet z inej perspektívy než vy.

plagát

Obchodník s dažďom (1956) 

Ak by to predviedli v divadle na scéne možno by ma to aj dostalo, ale vo filmovej podobe je to horor. V divadle je v poriadku ak staršia herečka hrá mladšiu a ak gestá sú teatrálnejšie. Od toho je to divadlo. Vo filme je to patetické, prehnané a teatrálne. Pre mňa nestráviteľné.