Blumental

Tak trochu Obrazy starého sveta, keby mal Hanák podvratný zmysel pre humor. Kým Hanákov zrobený deduško vysvetľuje celkom presne teóriu kozmických rýchlostí, tu počujeme odvážnejšie teórie a fakty. Ale o tie nejde, nejde ani o UFO a nejde ani o to, či mimozemšťania sú už tu alebo sú aspoň niekde inde. O to ide možno postavám v tomto filme. Filmu ide o tieto postavy. Ukazuje, že ľudia nechcú žiť svoje malé životy a stále budú hľadať niečo, čo ich presahuje. Je to pozorovanie nových produktov náboženského pudu vo svete bez Boha a už aj bez vedy a autorít, ved' doba je postpravdivá. Hanákovský obdiv k svojim hrdinom celkom nemizne, ale je zásadne kontaminovaný iróniou, až je z toho - ako napísala SEVILIA - "kvalitná komédia".

Metóda je jednoduchá: nechať protagonistov nech sa zosmiešnia sami, pomôcť tomu bizardnými obrazmi ich sveta a vypichnutím momentov, keď sa zablysnú ich hlúpe adorácie (scéna s lekárom, ktorý infantilne upozorňuje na "von Brauna"). Áno, je to medzi riadkami, ale jednoznačne je. To, že to nevidia hrdinovia tohto filmu a aj sympatizanti 3. ríše, de facto umožňuje, aby takýto film vznikol. Ostatní nech si cibria zmysel pre iróniu.

Dojímavá rozprávka, ako to už býva, keď David poráža Goliáša. Pripomenulo mi to film Kes od Kena Loacha, ktorý nie je rozprávkou a dojíma bez sentimentu.