MacGyver

Väčšina subjektívnych hodnôt a postojov sa formuje v detstve. Napriek tomu rozdiel medzi dobrým a zlým, pravdou a klamstvom či priateľstvom a zradou vnímame v každej fáze bytia trochu inak a spolu s nimi sa meníme aj my... Niečo však zostáva:) Čo môže byť definitívnejšie ako filmoví hrdinovia našej mladosti?:) Ruku na srdce – mnohé z ich dávnych príbehov sa nám dnes už nezdajú také bezchybné ako v ére prvých videopožičovní, kedy sme do neskorého večera dúfali, že pani spoza pultu vstane a zavesí štítky z vrátených kaziet práve pod novú ale beznádejne vypožičanú Slyovu alebo Arnoldovu VHS-kovú hitovku... :) Pamätáte sa na pocit, keď sme TEN ŠTÍTOK víťazoslávne a pritom trochu neveriacky uchopili a utekali k pultíku s vedomím, že TÁ kazeta teraz bude na jeden deň naša?:) Krásna nostalgia... A aj keď nás všetkých toho času malých ,,rambov“ či ,,terminátorov“ dobehla dospelosť oveľa skôr, než boli staré pokrčené VHS-ky vystriedané lesklými DVD diskami, v tej správnej chvíli spomienky ožijú a pre našich hrdinov sme opäť pripravení urobiť všetko čo je v našich silách. A pritom je úplne jedno, či ide o X-tý neúspešný pokus o trafenie špajdličky s obrázkom Rockyho na strelnici socialistických kolotočov (samozrejme z ,,jemne“ vychýlenej vzduchovky:) alebo o let na slávnostnú predpremiéru Expendables 2 do parížskeho Le Grand Rex (štvrtok, 9. augusta 2012). ... Je ťažké zhodnotiť film zhliadnutý na premietaní, ktorého atmosféra bola podobná skôr vypätému športovému podujatiu. Z lístkov tzv. 2 kategórie sme mali k plátnu ďalej než v bežných komerčných sálach, pri všetkej úcte k histórii Le Grand Rex sa mi ani zvuk nezdal taký čistý a priestorový ako sme očakávali a koniec viacerých dialógov zanikol v hluku davu... Napriek tomu by som ten večer nevymenil za žiadne iné filmové predstavenie na svete, pretože Expendables 2 pricestovali uviesť Sly Stallone, Arnold, Jean-Claude, Dolph a Jason Statham:) Už v momente, keď vystupovali z postupne prichádzajúcich čiernych limuzín a ich pozdravy + podpisovanie všetkých možných memorabílií sa v priamom prenose premietalo na plátno pred očami v kine usadených divákov, sa všetci ,,dospelí“ zmenili na to, čím boli ako deti – na oddaných fanúšikov:) ... Film samotný je od úvodu akčnejší než ,,jednotka“ a napr. somálski piráti ako otváracia scéna EX1 je v porovnaní so záchrannou misiou (počas ktorej expendables nakrátko narazia na VIETE KOHO:) v Nepále len trápnou epizódkou. Musím sa priznať, že bulharské exteriéry mi zvlášť od cca 2. tretiny filmu trochu vadili a akýsi sivý nádych farieb pôsobil jemne televízne, ale možno to bolo len zmienenými podmienkami:) Spočiatku bol pre mňa rušivým aj podstatne komediálnejší a občas až parodický ráz niektorých scén: nemyslel som si, že legenda Chucka Norrisa môže byť ešte väčšia, ale po EX2 určite bude – zvlášť po krátkom rozhovore medzi Barneym (Sly) a Chuckom (Booker) o tom, čo nepríjemného sa Bookerovi nedávno prihodilo (nasledoval asi najväčší výbuch smiechu počas celého filmu...:) Tento nadhľad však postupne nie je ťažké prijať (napr. Lundgrenov Gunnar Jensen je určite najhorší ,,balič“ čínskych agentiek na svete + pokračuje aj ,,ear-joke“ o Randym Couturovi), najmä keď ho tvorcovia vo vhodných okamihoch zarazia. Jedným z nich – aj keď neplánovaným – je po júlovej smrti Slyovho syna intímnejšie ladená komunikácia medzi Barneym a Maggie o tom, prečo je pre Barneyho ľahšie o mŕtvom kamarátovi nehovoriť a napriek tomu sa na neho nedá nemyslieť – mal som pocit, že v tej chvíli bolo v kine najväčšie ticho ... Život má žiaľ hnusný zmysel pre iróniu ............ Čo dodať? Záverečný boj Sly v/s Van Damme je najmä zo začiatku priam zvieraco-zúrivým nájazdom Barneyho v 100%-nom štýle Rockyho a v rámci filmových intencií prebehne primerane realisticky. Trochu škodou je, že aj keď Statham v EX2 naozaj naozaj rulezzzzz (a pritom toto slovo vážne nemám rád...), tak jeho súboj ,,veď viete s kým“ mohol byť prepracovanejší, najmä keď ,,Vy viete kto“ dokáže v rámci bojových umení z celého obsadenia EX2 objektívne najviac... Chuck Norris (na plátne spolu len pár desiatok sekúnd, ale v o to pamätnejších situáciách:) ako najstarší člen hviezdneho tímu svoju otočku už neukáže (povzbudzovanie z úst parížskeho obecenstva s francúzskou výslovnosťou ,,Šuk Noris“ znelo pre našinca naozaj vtipne:), ale zato Jean-Claude predvedie svoj trademark hneď 2 krát:) ... Viac nenapíšem, aj tak už možno budem kameňovaný...:) ... Bolo fajn vidieť hrdinov rannej mladosti a vrátiť sa v čase mimo obvyklú konfliktnú pracovnú realitu... Dnes 4 hviezdy, v septembri zrejme aj tak ,,strelím“ za 5:)

Ach jaj... Pokojne ma upáľte, ale opäť veľké sklamanie... Prvým vyrušením bol hýbateľ celého diania: Tintin sa na trhu v úvode filmu beznádejne a bez akejkoľvek motivácie upne na model starej loďky (púhe zberateľstvo...???) a aj napriek veľkej ochote pre kúpu zo strany neznámeho pána loďku bráni ako rodinné striebro... Ak sa divák nestotožní s dôvodmi pre hrdinove konanie, tak neprijme ani príbeh, ktorý sa má takýmto ,,mcguffinom“ začať... ______________ Nie som sám, komu spracovanie Tintina pripadalo ako snaha Spielberga natočiť príbeh ,,indiana jonesovským“ spôsobom (snaha o ospravedlnenie za Indyho 4...?), no popritom sa okato kopíruje a podceňuje diváka rovnako, ako to robil Peter Jackson v King Kongovi (aj keď podľa doterajších recenzií to najmä v zahraničí Stevenovi tentokrát ,,žerú“, kam ten svet speje...???) Kapitán Haddock zničí priehradu rovnako ako Jones senior vlastné lietadlo v Poslednej krížovej výprave, naháňačka pár desiatok sekúnd predtým využíva tie isté nástroje ako ,,pralesové“ boje v Krištáľovej lebke, Williams vykráda sám seba v každej tretej scéne... Spielberg ako jeden z najinvenčnejších režisérov histórie neprináša nič originálne...!!! Aj toľkokrát ospevované vizuálne ,,prejazdy“ medzi scénami už dávno nie sú ničím výnimočným a keď v Tintinovi cca 8-my krát použije odraz diania od okuliarov kohokoľvek, od spätného zrkadla, od vodnej bubliny, od okna, od fľaše, tak to je naozaj naozaj otravné... Dej plynie nerovnomerne, viaceré scény sú samoúčelné alebo zbytočne naťahované a ten koniec do kelu...: často využívané náznakové a obvykle vtipné premostenia do ,,x-tého" pokračovania sú vítanou predzvesťou ďalších pútavých príbehov a ich hrdinov, ale je rozdiel uspokojiť diváka plnohodnotným rozuzlením a potom mu ponúknuť mrknutie na diel plánovaný napr. o 2 roky, a je iné skončiť scénou, ktorá mala smerovať k vrcholu rozprávania a namiesto toho dej necitlivo ,,seknúť“ záverečnými titulkami... Nie som umelecký kritik a z takéhoto uhla by som sa na filmy nikdy nechcel pozerať, ale ako filmový fanúšik som po Indym 4 dostal od Spielberga ďalšiu hnusnú ranu... Aj on je však len človek a nie je prvým ani posledným veľkým umelcom, ktorý už možno vnútorne zostarol a stratil svoju múzu. Ako spisovateľ, ktorý sa od určitého momentu nikdy nepriblíži k svojim najlepším dielam... Toto už nie je dobrodružstvo, ale paródia na dobrodružstvo, rovnako ako Indy 4. A v paródii sa o hrdinu nebojím a príbeh je mi ukradnutý... A teraz ma môžete pokojne upáliť...

Človek prijíma viac než 80% podnetov zrakom. Film samotný bol a vždy bude v prvom rade vizuálnym médiom, no Avatar nám obrazové vnemy predstavuje v dodnes nepoznanej podobe. Akoby bol Rembrandt súčasným umelcom a Cameron radí jeho najkrajšie obrazy jeden za druhým akousi nadčasovou technológiou. Tam, kde bol Beowulf mŕtvy, Jamesove postavy ŽIJÚ. Škoda neinvenčného príbehu a niektorých ťažšie akceptovateľných motivácií hlavných postáv, aj keď hlbšia náklonnosť či láska je zrejme na ktorejkoľvek planéte ťažko racionalizovateľná :) ________ Silnejší emocionálny či až fyzický zážitok z fiktívnych príbehov je bližšie než som čakal a naozaj by som nepovedal, že čosi takéto uvidím skôr než o 5 či 10 rokov. Na jednej strane sa veľmi teším na to, čo nás v budúcnosti vo svete zábavy čaká, na druhej je škoda, že filmy budú starnúť oveľa rýchlejšie a mladšie generácie divákov si už veľmi ťažko nájdu cestu do minulosti.

Jean-Paul Belmondo dlho túžil splatiť svoj dlh divadlu, toť opomenutej láske... ,,Mrchožrúti“ a ,,Skvelá finta“ ako by boli predčasnou derniérou skvelého francúzskeho herca, práve oni predznamenali clivú rozlúčku s úlohami prchkých voľnomyšlienkárov a kaskadérskych frajerov. A aj keď napr. ,,Samotár“ (Le Solitaire) je pre mňa plnohodnotnou súčasťou Bebelových policajtských kúskov, už ,,Veselá veľká noc“ bola skôr než pre filmový pás koncipovaná sťa hra pre dosky znamenajúce svet. Jean-Paul nedokázal divadlu dlhšie odolávať a tesne potom, ako triumfálne oživil Keana a večného Cyrana z Bergeracu, našiel spolu s Georgesom Lautnerom súznenie v ďalšom spoločnom projekte, kde však hlavného hrdinu oslobodili od masky neohrozeného suveréna. V ,,Neznámom v dome“ akoby Jean-Paul dohrával existenciálnu bezvýchodiskovosť Sama Liona z ,,Denníka večného dieťaťa“... Život starnúceho muža, ktorý zlyhal v logickej nadväznosti ľudského bytia a smrťou manželky stratil aj lásku svojej dcéry, definitívne uviazol v pasci vzťahového i profesionálneho konca. Divadelné črty sú v tomto diele neprehliadnuteľné a zrejme by im viac svedčilo javisko... Najmä posledná tretina filmu redukovaná na konverzačnú statiku súdnej siene by bola v priamej interakcii so živými divákmi nepochybne silnejšia. ________ Každý film s legendou francúzskej kinematografie je pre mňa peknou a značne nostalgickou spomienkou na skutočnejšie príbehy než vídame v dnešnej produkcii a aj keď Bebel možno viac túžil po divadelnom uznaní a filmová popularita bola ,,len“ najbližšou alternatívou, radšej by som ho v stále skvelej fyzickej forme videl v ďalšej role charizmatického hrdinu s tvrdými päsťami či aspoň číro komediálneho extroverta. Na úlohy šedivých alkoholikov mal v roku 1992 ešte čas...:)

Možno by bol príbeh Sama Liona vznešenejší, ak by podstata jeho úspechu spočívala v čomsi inom ako v odpratávaní výkalov... Alebo je to symbol?:) Totiž bez ohľadu na to, čo robíme a ako sa snažíme, väčšinu života sa aj tak hrabeme v sračkách (ospravedlňujem sa za výraz...:) a čím sme starší, tým sú väčšie... Snaha o prerozprávanie existenciálnej krízy (pre mnohých z nás už zrejme bude po 50-ke definitívna...:) dá znalcom Belmondovej tvorby o to viac, o čo lepšie poznajú jeho život mimo strieborného plátna. Zameniť si úspešného no svetom unaveného Liona za Jeana-Paula Belmonda je ľahké nielen kvôli cirkusovej paralele... Je každé ľudské bytie ,,len“ bojom, v ktorom môžeme pri obrovskej priazni osudu a osobnom nasadení siahať maximálne na remízu, ale napokon z toho bude vždy iba prehra?... Belmondo (teda pardon, Sam Lion) je lev, ktorý chytil život pod krk a na chvíľu ho dokázal zahnať do kúta. Ten sa však vrátil a aj Samovi ukázal, že žiadne ,,iné“ tajomstvo neexistuje a či chceme alebo nie, vždy skončíme pri jeho ,,,,,,bežných“““ (schválne s trojitými úvodzovkami:) súčastiach ako rodina, priatelia či práca a to aj vtedy, ak človeka nenapĺňajú a túži po čomsi inom, obvykle nedosiahnuteľnom (nie je to moja osobná spoveď, ja som bezbreho vďačný za všetko uvedené:)... Bolestivé, priam bezvýchodiskové zistenie...( ? ) Nemenné ľudské princípy neprekabátime a nič viac nedokážeme vymyslieť, nech v existenciálnom tápaní hľadáme kdekoľvek a čokoľvek...

Niektoré ,,moderné“ slovné spojenia vo svojej komunikácii vynechávam, lebo ich skrátka nemám rád... Jedným z nich je aj ,,guilty pleasure“ ako barlička pre ospravedlnenie všetkých možných ,,B-éčiek", ,,C-éčiek", odpadu či ,,pseudoumenia“:) Ja však pri občasných návratoch (asi raz za 2 roky...:) k ,,hercom“ akčných klasík necítim žiadnu vinu a veľmi rád sa na ich skoršie či už takmer dôchodcovské boje pozriem znova... A znova...:) Nie sú to ,,len“ obyčajné filmy či neohrození vlastníci tvrdých pästí a grimás, ktorých naštvane cerené zuby a krvavé úsmevy vypadajú rovnako (a pre ktorých bol vlak 80-tych rokov posledným spojom:), ale tiež nezabudnuteľný kus mladosti mojej generácie:) A aj keď sa prvá polovica zatiaľ Chuckovho posledného diela tvári ako poloamatérsky režijný pokus niekoho, kto zhliadol Schlesingerovho Maratónca, tak druhá ,,časť“ dokáže zaujať dvomi poctivými akčnými scénami a dokonca aj príbehom... Vážne...:) ... Ok, The Cutter JE ,,guilty pleasure“...:)

Mám rád filmy, ktoré nemusia žobrať o divácke uznanie prvoplánovými efektmi alebo povrchnou situačnou komikou. Tak, ako v živote pomáha humor a pozitívny prístup, aj pohľad na často bolestivé prešľapy v dejinách ľudstva môže byť prezentovaný s inteligentným nadhľadom, ktorý poslúži ako psychologická očista a určitá liberácia (malá maličká...) bezhraničnej hlúposti jednotlivcov. Takým je aj príbeh ďalšieho z belmondovských super charizmatických hrdinov, ktorý má každého diváka za toho najlepšieho priateľa a ochotne mu predstaví eskapády trénera francúzskeho tímu boxerov na berlínskej olympiáde ... Aj keď napr. Veľký šéf ma nikdy neoslovil, Gérard Oury vedel tancovať na hrane tragických udalostí a neurážajúcej až láskavej zábavy ako nikto iný. Bravo:)

Tri ,,sväté“ Indyho dobrodružstvá som VŽDY prežíval s rovnakým nadšením od prvej do poslednej minúty a bolo mi úplne jedno, či išlo o blikajúcu VHS-ku alebo o krásne remastrované DVD-éčko:) Atmosféra priam dýchala, ŽILA a naša obývačka sa menila na exotické kraje s prísľubom bájnych pokladov, kde za každým rohom číhali smrteľné nástrahy či aspoň nejaký ten bezmenný ,,nácek" so samopalom:) Práve tieto magické výpravy do tajomných svetov vo mne prebudili lásku k cestovaniu, poznávaniu a učeniu, boli uctievanými stálicami mojej videotéky... Len kua o krištáľovej lebke to napísať nemôžem... Radšej nadviažem slovami klasikov: A teraz o niečom úúúúúúúúplne inom...:) : Nikdy by som nepovedal, že seriál South Park bude pre mňa čímsi významnejším ako ,,len“ originálnou a poväčšine nekorektnou zábavou, ale epizóda ,,China Probrem“ je lepšia než akákoľvek recenzia:) ,,We were all in the theatre that day... We all saw it happen... Sooner or later, we all have to face what we saw...” ... Obvykle nemám rád ,,odporúčania", nech sa v tej či onej sérii ďalej nepokračuje – veď ak sa Vám x-tý diel nepáči, tak ho skrátka nepozerajte:) Ale takýto Indiana Jones naozaj nemal vzniknúť, lebo zabil sám seba... Toť vše...

Občas sa stane, že človek prijme filmovú fikciu za svoju a nájde v nej inšpiráciu. Moja generácia vyrastala na akčných filmoch dostupných len so simultánnym dabingom ešte predtým, než legendy 80-tych rokov dostali ,,svoje“ české hlasy. Ich návraty boli v poslednej dobe späté práve s video a DVD trhom, ktorý mohol poväčšine ťažiť už len z nostalgie dávno dospelých nadšencov...:) O to krajším zážitkom je posledný príbeh boxerskej ságy, ktorý nie je len jej dôstojným uzavretím, ale spolu s poznaním, že život dáva len málo vecí zadarmo a v boji s ním skôr či neskôr klesneme do kolien, aj určitou filozofiou ľudského bytia. Rocky sa s tým dokázal zmieriť a som veľmi rád, že som konečne mal tú česť aj na striebornom plátne.

Natočiť King Konga je filmárskou výsadou... Nejde len o jeden z mnohých remakov, ktoré sa najmä v poslednej dobe vyrábajú ako na bežiacom páse. Spomínať priam notoricky známy príbeh o tajomnom ostrove, obrovskej gorile a nečakanom vzťahu medzi zvieraťom a človekom by bolo nosením lebiek na Skull Island...:-)...Peter Jackson je zaujímavý režisér... Jeho prsteňová trilógia zaznamenala neuveriteľný úspech na celom svete medzi filmovými aj literárnymi fanúšikmi (prívrženci ,,prsteňa“ budú chytať do ruky kamene, ale ,,dvojku“ a najmä ,,trojku“ som vždy považoval za precenené diela - 11 Oscarov pre ,,trojku“???!...:/...) Bez ohľadu na môj osobný postoj k Jacksonovi som v tomto prípade očakával film plný tajomna, atmosféry, trošky strachu... A nedostal som nič... Niekto môže namietať, že ,,rozjazd“ bol pomalý – mne sa naopak zdal príliš rýchly, až trošku ,,odfláknutý“. Jacksonova snaha o množstvo vtipných replík dáva jednu ranu za druhou každému divákovi, ktorý by sa chcel ,,chytiť“ a vypátrať želanú atmosféru. Opakom týchto ,,neuveriteľne zábavných hlášok“ (ironicky myslené) zrejme za účelom dobehnutia zameškaného sa po nástupe na loď stáva ,,strašne tajomný kapitán“ (hm, ironicky...) a jeho ,,drsná“ posádka. Človek by čakal, že skutočný Kong začne na ostrove, kde sa určitým prísľubom stáva divoká zaostalá civilizácia, ale Jackson chce opäť experimentovať a akože ,,coolové" rozmazané spomaľováky typické pre béčkové horory kazia aj to, čo mohlo byť pozitívnou stránkou filmu (pričom po všadeprítomných ,,domorodcoch" neskôr akoby zaľahla zem)... Keď divý Kong prebieha so svojou krásnou ženskou korisťou v ruke ostrovnou džungľou, tak Adrienovi Brodymu stačí urobiť pár krokov a hneď priam dýcha Kongovi na chlpy... Ach jaj...:) Viaceré scény boli jedny z najtrápnejších v histórii ,,ambicióznych“ filmov (či už umelecky alebo osobne): útek pred veľkými brontosaurami (alebo aké ,,saury“ to boli), keď Brody a Jack Black s kamerou v rukách unikajú rozbehnutému ,,stádu“, keď Naomi Watts po výskyte hádam 4 tyranosaurov na jednom mieste visí v priebehu boja v lianách na zube jedného z nich, keď Naomi a Brody uniknú Kongovi tak, že sa zavesia na pazúry lietajúceho prajaštera a ako James Bond a Indiana Jones v náručí odletia z ,,dosahu Kongovho“, keď sa Kong na ľade v New Yorku s Naomi zabávajú s vačšou pasiou ako Jozef Sabovčík skáče svoje premety, keď sa Brody a Wattsová nežne pobozkajú na vrchole Empire State Building v úplnom bezvetrí... Nie som žiadny ,,hnidopich“ a vo filmoch nikdy nehľadám nelogické detaily – mám rád, priam milujem krásnu filmovú naivitu, ale pri niektorých scénach sa diváci v kine smiali na plné ústa... Žiaľ... Keď Jack Black po smrti ďalšieho zo svojich filmových spolupracovníkov pateticky už druhý krát hovorí:,,tento film dokončíme pre neho, a zisk dáme jeho rodine“, tak som mal pocit, akoby si už Jackson robil z diváka srandu... Ak to myslel vážne (či už ako karikatúru Blackovej postavy alebo ďalšiu ,,vtipnú vsuvku“), tak už naozaj stratil akúkoľvek súdnosť... Bude to možno znieť príliš radikálne (a pokojne ma kameňujte znova...), ale ak by som natočil takéhoto Konga, tak pri pomyslení, že pri všetkom očakávaní, finančných možnostiach a ,,osobnom“ charaktere (,,životná“ látka Jacksona, ktorá ho v podaní Konga z roku 1933 doviedla k filmu a prebudila v ňom sen tvoriť takéto snímky, a tak ďalej BLA BLA BLA BLA...) uvidí toto ,,dielo“ celý svet, hanbil by som sa ako malý chlapec... Vážení, myslite si čo chcete, ale ak Vám stačí čo najviac počítačových trikov bez príbehu, atmosféry, bez toho krásne záhadného kúzla sálajúceho z veľkého plátna, tak éra filmu sa práve končí...