Lambruche

S prihliadnutím na to, že je to československopolskoneviemaká produkcia, čakal som podľa recenzií niečo šmakovnejšie. Nakoniec sa mi dostalo toho najväčšieho odpadu, ktorý zachránila len dobrá kamera, a druhú hviezdičku dávam z patriotizmu, predsa len, náš film. Z mne nevysvetliteľných dôvodov som sa nakoniec odhodlal pozrieť film, ktorý podľa kvality aj stáleprítomného žltého filtru vytiahli asi z verejných WC, tipujem na pisoáre pred staronovým mostom. Hej, tam pri univerzite. Čo vlastne bolo na tomto filme dobré? Z predmetu javiskovej reči by neprešla tak dvojtretinová väčšina, a polka z tej zvyšnej by sa len modlila, aby ich neskúšal nebohý Záborský, lebo by leteli tiež. Premumlané na kvadrát, ja som rozumel poťažmo, aj to nie všetko. Asi aj to ovplyvnilo, že ani na konci filmu som poriadne nerozumel, o čo šlo. Áno, dej som nejak vycítil, ale nič také, z čoho by ma nadchlo ku kúpe nejakej Dánovej knihy. Proste, treťotriedna detektívka kvality jedného slabšieho dielu CSI, mysliac scenárom. Keď už som si ku poslednej scéne lupal tretiu kávu, aby som nezaspal, dospelo to k niečomu, pri čom som otváral oči. SPOILER! Štyria zhabijaci mi chcú zabiť tetušku, tak ju ochránim rovným útekom cez otvorený priestor? Ako... WUT? Samozrejme, že ju zasiahnu, ona padne ausgerechnet do výhybky a zasekne sa. Oslobodím ju vydrapením? Nieee, skúsim rozopnúť blúzku. A keď ide vlak, samozrejme sa ho pokúsim zastaviť mávaním. No proste hero, ako celý film. Ak má niekto kontakt na tvorcov, chcem tri hodiny späť. Dve za film, a jednu čo som mazal nadávky z recenzie.

Pozor, spoiler! Rozpačitý pocit zo začiatku, rozumeno, prvých päť minút, kedy sa vykresloval pekný film s nápadom sa v priebehu pár minút rozplynul do úžasu. Nie však pozitívneho. Mišmaš nelogických vzratov, odporujúcich postupov deja, absolútnej sabotáže zo strany kohokoľvek kto na tom robil, snáď aj upratovačky a variča kávy. Ja som veľký optimista a hoci môj spolutrpiteľ pri sledovaní tohoto braku odpísal film pri tlačítku na privolanie nepriateľov, ja som ešte úfal, že to je nejaký zapeklitý plán hlavnej postavy. Nebol. Bol to varovný moment, ktorý jasne vraví, dajte si radšej človeče. Road movie mladej tínedžerky, s vlasmi ako po prvej chemo, ktorá síce bola vychovaná na boj o život, a ktorá skolí dvoch vojakov, má strach a ujde pred bojom s namydleným buzíkom. Dievča, ktoré netuší, čo je elektrika v jednej scéne, no krátko na to hackuje s prstokladom vyslúžilej sekretárky. Nevie čo je auto, no na nerovnom teréne (rozumeno skaly čo vyčnievajú nad terén) sa chytí spodku stovkou idúceho humwee, a prskajúci štrk ju ani neškrabne. (Ja osobne by som na nepriateľskom území stopa nechytal, zvlášť nie takto.) Ale čo iné čakať od niekoho, kto je vychovaný človekom, ktorý žije x rokov v divočine, a keď odchádza, nahodí sa do slušivého oblečku, ako by ho limo čakalo pred chajdou (ako v tom prešiel možno 20 kilákov, v mínus 30, čo na dané miesto som optimista...) A to som vypichol len pár blbín. Nelogické postupy sa dajú odpustiť v groteskách, ako je Zazie v metre. Ale toto mal byť seriózny film, po ktorom ostane v hlave len myšlienka "nájdi mená tvorcov a ignoruj čokoľvek od nich". Dávam dve hviezdičky, lebo na jednu ponúka kinematografia aj horšie braky.

Išiel som do kina po veľmi dlhom čase. Práve pre toho roztopašného čokla Snoopyho. A mal som strach. Nie len pre to, ako to vezme moja, tiež 30 ročná, "ségrenka", ktorá má tohto psíka rada len pre jehošibalstvo v očiach, no inak bandu Peanuts nepozná tak ako ja. Mal som strach, ako sa desiatky rokov práce napchá do hodinky a pol. No bol som nadmieru prekvapený a od putovania vtákov som ostal aj na titulky. Tento film vyvrátil niekoľko fám. Opakovaný vtip, nie je vtip. JE! Schulz mal vo svojej tvorbe niekoľko opakovaných a nesúvisiacich skečov (drakožravý strom, snoopy spisovateľom, shroedorovo pianínko...), ktoré sa čas od času zopakovali v istej obmene, nikdy nie únavnej a veselej, kde ale konkrétny hrdina mal svoj priestor nerušený a vyplnený. No tu ladili dokopy a každý dostal vo filme (i po ňom, ave reunion!) svoj presný čas vyrovnaný v potrebe s ostatnými. Ďalšia vec - keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Kameňák je: zober knihu vtipov a urob z nich nadväzujúci príbeh. Snoopy - podobne, ale s knihou stripov. Kameňák je pre mňa odpad, degradujúci humor čechov a slovákov ledva ledva ťahaný zo žumpy bravúrnym výkonom hercov, čo to ale nezachraňuje. Snoopy je pocta. Pocta Schulzovi, ktorá aj pre neznalých skvele spája celé universum jedného susedstva a robí dejovú líniu tam kde nikdy nebola - no padla presne! Niekomu, kto nikdy nevidel Peanuts to dalo zmysel, nebol to len jeden dlhý diel seriálu ako Its x mass Charlie Brown, Happines is warm blanket a podobné. Tu sa naozaj človek nestratil a aj peanatológie znalý, ako ja, sa pobavil a našiel tam niečo nové. Napríklad to, že ako Zrzečka prišla do susedstva. Vravím, som nadšený. Plnohodnotná pocta, a skvelý pocit s neutíchajúcou túžbou po dvd, akú som nemal od Naprosto Osvetleno. Ďakujem za nádherný jesenný deň, ochutený tým pravým arašídovým maslom!

Ďalšie posolstvo mimozemskému svetu: Nes**te sa do nás, a ak áno, radšej v Ghane, Papui Novej Guinei, ale istotne nie na území USA, lebo tam dostanete na frak. Je jedno, z akej ste planéty a akú máte techniku. Amíci, to sú dravci. Tí vás rozsekajú aj na palube muzeálnej lode (ktoré v iných krajinách sú odzbrojené, bez paliva a so zaliatymi hlavňami) partiou veteránov, ktorý po výmene plienok a čerstvej dávke po-obedných liekov sa do vás alieni pustia so všetkou vervou, vedený neohrozeným veliteľom, ktorý pred časom ani nevedel ukradnúť burito z fast foodu. No dnes je to inak, a vedený víziou na záchranu sveta a vlastného ega, s vyhliadkou na admirálovú dcéru má dostatok dôvodov ukočírovať bitku k plným sálam kín a pozitívnemu hodnoteniu ľudí, čo nehľadia na detail, stačí im perfektný soundtrack, balíček pop-cornu do jednej ruky a balíček must- be klišé (pozitívny černoch, láska, looser hrdina) do druhej. No ja taký nie som. Mrte pozitívneho hodnotenia ma presvedčilo k pozretiu a dopozeraniu, ale popravde, jediné čo si s filmu pamätám je pieseň AC-DC, Aj tú asi pre to, že som ju počul aj skorej a jedine tú si z celého aj znova pustím.

Neviem, prečo to má tak nízke hodnotenie. Mne to príde presné žánrové pokračovanie filmu cool world (usa, 1992). A ten má aspoň tu 54%. Je to zvláštny film, ktorý si potrebuje nájsť diváka a nie každý ho môže oceniť, ale dá sa. Spolu so spomenutým Cool world, aj tu sledujeme príbeh autora komixov, ktorý sa dostáva do svojho vysneného sveta. Tu vizuálna podobnosť nekončí, zato dejová áno. Jack sa v 92 druhom dostal do existujúcej para-reality, Miley v tomto filme sa do svojho sveta dostáva len v kómatickom sne. V tomto momente si to pýta iný pohľad na film, a myslím si, že to je bod, po ktorom sa to zlomí a vy ho určíte ako odpad, alebo pozerania vhodný kúsok. Ja si ale myslím, že film stojí za dopozeranie.

Hrdinom tohoto filmu sa nechce stať. Nikto nemá detský sen o svojom živote v takomto obraze. A je až zarážajúce, pre koľkých sa to raz stane realitou. Film je presne to, čo to má byť. Taký, ako život niekoho, kto celý deň prežíva len pre to, aby si večer vypil. Ale z každého dna je možné sa odraziť, no nie je to dva krát ľahké. Tento film ale ocenia asi len tí, čo vedia vo co go.

Poviedkový film, do ktorého sa pozrieme nielen cez veľké okuliare hlavného hrdinu, ale aj jeho dosť netypických sprievodcov pri hľadaní jeho osvietenia, pričom k veľkému osvieteniu prídu aj sami. Poviedkový road movie film, kde jednotlivé scény sú kreslené ako samostatné obrazy, na ktoré by sa dalo pozerať aj bez zvuku. Je to v konečnom dôsledku film o živote, ktorý je sám ako život. Niekedy úsmevný a o chvíľku smutný a presvedčí vás o tých najväčších pokladoch, o ktorých neviete, že môžu byť skryté vo vašom vnútri. A v Tračimbrode nakoniec každý nájde kúsok toho Osvietenia.

Žili tu umelci, žobráci, bonviáni, filozofi, kabaretný umelci. Každý z nich dal Montmartru svoje čaro. Akoby kvet absorbujúci z jeho histórie sa na nás usmieva z jednej kaviarne Amélia. Obyčajné dievča s neobyčajným srdcom, ktoré je tu pre každého, hlavne od jediného momentu. Amélia objaví vo svojom byte poklad, ktorý odštartuje sériu príbehov. Cez tieto príbehy zmení život mnohým ľuďom, no zároveň svoj, nakoľko jej túžba meniť svet a rozdávať mu po kúskoch svoje srdce ju dovedie k mužovi, ktorému ho chce dať celé. Film je okrem iného úžasný tým, že pri každom pozretí sa dá nájsť moment, ktorý predtým unikal. Videl som tento film mnohokrát, a vždy ma niečím prekvapil.

V krajine zúri vojna, a zdá sa, že všednosť dní a monotónnosť vojny nič neozvláštni. Až jedného dňa sa z rádia ozve na plné "pecky" Gooooood morning Vietnam! a odštartuje tak nielen nový deň, ale aj vietnamskú časť kariéry dídžeja, ktorého humor je tak v kontraste s absurditou konfliktu okolo, že nemusí dlho čakať na veľkú fanúšikovskú základňu. Bravúrny koncert nesmrteľného komika, ktorý mnohokrát zahral skvele "klauna s vážnou tvárou". Boli to role pre neho, a možno aj o ňom. V každom prípade, aj vďaka nemu je tento film jeden z najlepších vojenských filmov, ktorý dá pohľad na veci z úplne inej stránky.

Film, ktorý nepotrebuje slová, a pritom nás osloví. Trpké zamyslenia vyjadrené nádhernou kresbou, aká sa používala ešte v časoch ručnej práce. Hoci mal byť príbeh pôvodne zasadený do Československa, Škótska a Írska krajina nádherne sekundujú svojou melanchóliou k jeseni človeka, ktorý hľadá sám seba v čase. Jeho púť spolu s novou spoločníčkou, ktorá síce hľadá iné, no ich cesty sú spoločné. A nie len ich. V hotelíku stretneme nejedného umelca, ktorý sa dostal na to isté miesto vo svojom živote, no jeho riešenie je vždy iné ako toh Ao zo susednej izby. A ako sa s tým svojím vysporiada kúzelník?