Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Akčný
  • Dráma
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Posledné recenzie (11)

plagát

Červený kapitán (2016) 

S prihliadnutím na to, že je to československopolskoneviemaká produkcia, čakal som podľa recenzií niečo šmakovnejšie. Nakoniec sa mi dostalo toho najväčšieho odpadu, ktorý zachránila len dobrá kamera, a druhú hviezdičku dávam z patriotizmu, predsa len, náš film. Z mne nevysvetliteľných dôvodov som sa nakoniec odhodlal pozrieť film, ktorý podľa kvality aj stáleprítomného žltého filtru vytiahli asi z verejných WC, tipujem na pisoáre pred staronovým mostom. Hej, tam pri univerzite. Čo vlastne bolo na tomto filme dobré? Z predmetu javiskovej reči by neprešla tak dvojtretinová väčšina, a polka z tej zvyšnej by sa len modlila, aby ich neskúšal nebohý Záborský, lebo by leteli tiež. Premumlané na kvadrát, ja som rozumel poťažmo, aj to nie všetko. Asi aj to ovplyvnilo, že ani na konci filmu som poriadne nerozumel, o čo šlo. Áno, dej som nejak vycítil, ale nič také, z čoho by ma nadchlo ku kúpe nejakej Dánovej knihy. Proste, treťotriedna detektívka kvality jedného slabšieho dielu CSI, mysliac scenárom. Keď už som si ku poslednej scéne lupal tretiu kávu, aby som nezaspal, dospelo to k niečomu, pri čom som otváral oči. SPOILER! Štyria zhabijaci mi chcú zabiť tetušku, tak ju ochránim rovným útekom cez otvorený priestor? Ako... WUT? Samozrejme, že ju zasiahnu, ona padne ausgerechnet do výhybky a zasekne sa. Oslobodím ju vydrapením? Nieee, skúsim rozopnúť blúzku. A keď ide vlak, samozrejme sa ho pokúsim zastaviť mávaním. No proste hero, ako celý film. Ak má niekto kontakt na tvorcov, chcem tri hodiny späť. Dve za film, a jednu čo som mazal nadávky z recenzie.

plagát

Hanna (2011) 

Pozor, spoiler! Rozpačitý pocit zo začiatku, rozumeno, prvých päť minút, kedy sa vykresloval pekný film s nápadom sa v priebehu pár minút rozplynul do úžasu. Nie však pozitívneho. Mišmaš nelogických vzratov, odporujúcich postupov deja, absolútnej sabotáže zo strany kohokoľvek kto na tom robil, snáď aj upratovačky a variča kávy. Ja som veľký optimista a hoci môj spolutrpiteľ pri sledovaní tohoto braku odpísal film pri tlačítku na privolanie nepriateľov, ja som ešte úfal, že to je nejaký zapeklitý plán hlavnej postavy. Nebol. Bol to varovný moment, ktorý jasne vraví, dajte si radšej človeče. Road movie mladej tínedžerky, s vlasmi ako po prvej chemo, ktorá síce bola vychovaná na boj o život, a ktorá skolí dvoch vojakov, má strach a ujde pred bojom s namydleným buzíkom. Dievča, ktoré netuší, čo je elektrika v jednej scéne, no krátko na to hackuje s prstokladom vyslúžilej sekretárky. Nevie čo je auto, no na nerovnom teréne (rozumeno skaly čo vyčnievajú nad terén) sa chytí spodku stovkou idúceho humwee, a prskajúci štrk ju ani neškrabne. (Ja osobne by som na nepriateľskom území stopa nechytal, zvlášť nie takto.) Ale čo iné čakať od niekoho, kto je vychovaný človekom, ktorý žije x rokov v divočine, a keď odchádza, nahodí sa do slušivého oblečku, ako by ho limo čakalo pred chajdou (ako v tom prešiel možno 20 kilákov, v mínus 30, čo na dané miesto som optimista...) A to som vypichol len pár blbín. Nelogické postupy sa dajú odpustiť v groteskách, ako je Zazie v metre. Ale toto mal byť seriózny film, po ktorom ostane v hlave len myšlienka "nájdi mená tvorcov a ignoruj čokoľvek od nich". Dávam dve hviezdičky, lebo na jednu ponúka kinematografia aj horšie braky.

plagát

Snoopy a Charlie Brown. Peanuts vo filme (2015) 

Išiel som do kina po veľmi dlhom čase. Práve pre toho roztopašného čokla Snoopyho. A mal som strach. Nie len pre to, ako to vezme moja, tiež 30 ročná, "ségrenka", ktorá má tohto psíka rada len pre jehošibalstvo v očiach, no inak bandu Peanuts nepozná tak ako ja. Mal som strach, ako sa desiatky rokov práce napchá do hodinky a pol. No bol som nadmieru prekvapený a od putovania vtákov som ostal aj na titulky. Tento film vyvrátil niekoľko fám. Opakovaný vtip, nie je vtip. JE! Schulz mal vo svojej tvorbe niekoľko opakovaných a nesúvisiacich skečov (drakožravý strom, snoopy spisovateľom, shroedorovo pianínko...), ktoré sa čas od času zopakovali v istej obmene, nikdy nie únavnej a veselej, kde ale konkrétny hrdina mal svoj priestor nerušený a vyplnený. No tu ladili dokopy a každý dostal vo filme (i po ňom, ave reunion!) svoj presný čas vyrovnaný v potrebe s ostatnými. Ďalšia vec - keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Kameňák je: zober knihu vtipov a urob z nich nadväzujúci príbeh. Snoopy - podobne, ale s knihou stripov. Kameňák je pre mňa odpad, degradujúci humor čechov a slovákov ledva ledva ťahaný zo žumpy bravúrnym výkonom hercov, čo to ale nezachraňuje. Snoopy je pocta. Pocta Schulzovi, ktorá aj pre neznalých skvele spája celé universum jedného susedstva a robí dejovú líniu tam kde nikdy nebola - no padla presne! Niekomu, kto nikdy nevidel Peanuts to dalo zmysel, nebol to len jeden dlhý diel seriálu ako Its x mass Charlie Brown, Happines is warm blanket a podobné. Tu sa naozaj človek nestratil a aj peanatológie znalý, ako ja, sa pobavil a našiel tam niečo nové. Napríklad to, že ako Zrzečka prišla do susedstva. Vravím, som nadšený. Plnohodnotná pocta, a skvelý pocit s neutíchajúcou túžbou po dvd, akú som nemal od Naprosto Osvetleno. Ďakujem za nádherný jesenný deň, ochutený tým pravým arašídovým maslom!

Posledné hodnotenia (209)

Fantastické zvery a ich výskyt (2016)

17.06.2017

Červený kapitán (2016)

04.04.2017

Hanna (2011)

22.07.2016

Snoopy a Charlie Brown. Peanuts vo filme (2015)

10.11.2015

Bojová loď (2012)

14.03.2015

Kto obvinil králika Rogera? (1988)

22.01.2015

Opoparchant (2001)

22.01.2015

Číslo 9 (2009)

21.01.2015

Všetko je osvetlené (2005)

21.01.2015

Reklama

Posledný denníček (1)

200

Dnes som sa prihlásil na základe toho, že odpad ktorý som videl včera by som rád komentoval. Ten Herkules... to sa nedá odignorovať. Na základe pravidiel tu daných som mal ale najprv ohodnotiť 200 filmov. To mi dalo menší priestor k zamysleniu nad sebou. 200 filmov je približne 400 minút času stráveného pred obrazovkou, či plátnom. Skoro dva plné dni. Nie veľa, ale ak si pomyslím, ktoré filmy som videl aj viackrát, je to pekná kupička času potrebná na to, aby som mohol tie filmy ohodnotiť. No nie len to. Rozklikávam si filmy ako mi prídu na rozum, potom podľa hercov, režisérov. A odvíja sa mi úplne iný film. Hercami sú ľudia, ktorých poznám, režisérom som ja a scenáristi sú popredný tvorcovia z celého sveta. Dej je zasadený do rôznych prostredí. Je to zvláštne a krásne, spomienkovo poviedkový film o tom, kde, ako a s kým som filmy pozeral. Zas tie krásne pocity. Ako s mojou prvou láskou chrúmeme čipsy v prázdnom byte pod dekou sledujúc Burtonove klasiky 90 rokov. Tiger a sneh ktorý sme pozerali v spacákoch na Španke (Špania dolina), pričom plátno bolo natiahnuté pred oltárom miestneho kostola. Spomienky, ktoré ale na prekvapenie nemajú žiaden čierny bod. Spomienky na chvíle s filmom neviem spojiť s ničím negatívnym. Možno pre to strieborné plátno od Mélièsových časov má tak rapídny úspech. Dúfam ale, že prekvapenia v produkcii, akým bol aj včerajší film nebudú mať rapido, a skorej sa vrátime k pekným filmom, ktoré sa dajú pozrieť aj viackrát.