jedna_vrana

No toto! Pri prvom dieli som si myslela, že pôjde o fekálny humor v štýle Kameňákov. Ale potom sa to spustilo, tie priblblé komentáre nadobudli zmysel a "Dicky Most" sa u mňa zmenilo na "Díky Most!" Krásne postavy...

Prvá polovica filmu bola za päť hviezd, až po pohreb s piesňou o skaze Zeme (čo iné si mal aktivista nechať zahrať?) No a potom to bol pre mňa už len úlet o spôsobe nápravy všetkých krívd - pre mňa hrozný manifest.

Trošku ma film zmiatol. Ale nevadí, malo ta aký - taký spád, pointu, vynikajúcu hudbu a kameru. A neviete, kde je Dávid? A tie svetlá, to nie sú motorky? Na záver - do Tríbečského pohoria ma nikto nedostane!

Film „Život je úžasný“ by sa dal porovnávať s ďalšími filmami na tému ťažko postihnutého človeka a jeho boja s osudom („Skafander a motýľ“, či novší „Teória všetkého“). Je to nádherný film o ľudskosti. Možno ma dotklo to, že som si pozrela poľský film – jazyk tak blízky a sympaticky opisný. Možno ma dostalo to, ako môžeme príbeh sledovať od detstva Matheusza (klobúk dole pred spôsobom, akým dokázali jeho nemohúcnosť stvárniť obaja filmoví predstavitelia) až po jeho dospelosť. Možno sa ma dotkol vnútorný monológ Matheusa vo chvíľach, keď pre okolie jeho vnímanie bolo na úrovni rastliny. Možno ma oslovilo dievča od susedov... Možno opatrovateľka, čo sa na chvíľu objavila v jeho na podnety chudobnom svete (aby robila naschvál svojmu ockovi, ktorý očividne vlastní svet). Ale určite ma dostali do kolien momenty, ktoré strávil so svojim otcom. Tento film ma presvedčil, že jeho názov je správny. SVET JE ÚŽASNÝ.

Film, ktorý nemá dej. Ale napriek tomu rozpráva. Pre mňa vzdanie holdu ženám, citu, pocitom, symbolickým putám a empatii k prežívaným momentom (požiar, pôrod, more...) O postavách sa dozvieme len toľko, čo je nevyhnutné a pritom to stačí. Pocit vo mne doznieva ešte dlho po zhliadnutí filmu.

Česi ako národ chalupárov. Ale až po Švédoch!!! Niektoré dialógy boli skvelé, ale to nič nemení na tom, že ma film nudil. Možno ale bolo cieľom, aby vám jednotlivé postavy išli na nervy. Ak áno, to sa tvorcom podarilo. Taká malá ponorková choroba zo vzájomných vzťahov.

Keď som si prečítala, aké vysoké hodnotenie má tento film, nevedela som pochopiť, že niektorí si ho pozreli aj štyrikrát. (Niežeby neexistovali filmy, ktoré som nevidela aj viackrát!!!). Ale, nejako som nikdy nemilovala Freddieho Mercuryho, aj keď jeho hudba ma neminula a niektoré hity si viem pospevovať v sprche aj so správnym textom, jednoducho - nepúšťam si ho keď žehlím :-). Navyše ani Rami Malek ma nejako predtým neoslovil ako môj top herec... Ale, v kine sa niečo stalo. Hudba je totiž jediný druh umenia, ktorý dokáže človeku spôsobiť husiu kožu. A ja som ju mala niekoľkokrát. Z kina som vyšla nadšená. Toto dielo je určené pre kino, doma by ma to takto nedostalo. Viem, viem, nie je to stopercentne presný životopis Freddieho, ale režisérovi sa podaril majstrovský kúsok, možno nejaký Oscar.

Seriál, ktorý vás asi opäť navodí držať palce "grázlovi", ak na tie svojrázne pravidlá pristúpite. Ale dobrý počin. Len v štvrtej sérii som sa trochu nudila - myšlienka, že tento námet som už videla v nejakom inom seriáli spôsobila, že som nehltala diel za dielom. Antony Starr bol skvelou voľbou pre hlavnú postavu, bol uveriteľný v póze gaunera, zmláteného drsňáka a občas aj amanta. Najviac ma oslovili vedľajšie úlohy Joba (Hoon Lee) a Proctora (Ulrich Thomsen).

Rozklad rodiny bol témou už toľkokrát... Zaujal ma však Stellan Skarsgård, v podstate si jeho filmové výkony pozerám retrospetívne. Nejako sa mi darí pozerať jeho filmy od najnovších späť. Jeho úloha otca v tomto filme, o ktorom sa do poslednej chvíle nedozvieme, ako sa stalo, že nie je biologickým otcom Kiasy, ani prečo je alkoholikom prvej ligy, ma napriek tomu držala celý čas v napätí, že za tým jeho „chlastaním“ bude nejaká hlboká myšlienka. Nebola. Vlastne ani nie je nádej, že s tým niekedy prestane. Dostala som „len“ príbeh bez kecov. Áno, aj takto by sa to mohlo v nejednej rodine skončiť. Skončil sa tento trip otca, dcéry a náhodného spolucestujúceho Cliva pre nás posledným záberom? Kiasa (Lena Headey) sa mi páčila v momentoch, keď bola slabá – z manažérky v 400£ kostýme sa stáva ubolené dievčatko (scéna, keď sa nedostali do lietadla kvôli otcovej opici, keď uličníci napadli jej otca alebo keď ju nechceli pustiť za mamou v nemocnici kvôli jej opitosti).

Sladko - horký príbeh o teenageroch, priateľstve, dospievaní, erotike a tak. Príbeh zo života. Dokonca o tom, ako jeden zo životov končí. Trocha to u mňa pokazil dojem, že som sa dozvedela viac o tvare pohlavných údov, ako som potrebovala vedieť. Ale áno, boli tam aj pekné a zapamätateľné momenty. To ich vymyslené - nevymyslené bratstvo ma bavilo.