jedna_vrana

„S přihlédnutím k výjimečné situaci rozděleného města běžel život v Berlíně víceméně normálně. Provoz skrz Brandenburskou bránu byl plynulý, nebyl příliš velký problém dostat se z jedné strany Železné opony na druhou. Někteří východoněmečtí policisté byli hrubí a podezřívaví. Jiní zase byli podezřívaví a hrubí. Východní část, ovládána komunisty, byla stále v troskách, ale obyvatelé si hleděli svých každodenních povinností – průvodů.“ Tempo filmu je rýchle  a udrží si ho až do konca. Čistá fraška, ktorá sa na nič iné ani nehrá, nič jej nie je sväté. Vtipy, až padáte zo stoličky (uvedomujúc si, v akom čase film vznikol). Smejete sa na jednom gagu, medzitým vám ujdú ďalšie dva. Myslím, že k tomuto filmu sa oplatí vrátiť.

Herman Johan Xennt je podivuhodný človek, vzhľadom, názormi a záľubami. Momentálne si odpykáva trest v Nemecku. Od malička miluje bunkre a v jednom zabudnutom vybudoval svoje impérium s ľuďmi, ktorí zmýšľajú podobne. Slobodný internet by bol fajn, ak by sa v jeho zákutiach neskrývali veci, o ktorých ani nechcete vedieť. Pre mňa celé pozadie prípadu bolo zaujímavé, veľa som sa dozvedela – hlavne z hľadiska toho, pred čím treba vystríhať naše deti. Len to spracovanie pokrivkávalo.

„Musíme s tým něco udělat, Václeve.“ „Myslím, že s tým nic neuděláme.“ Film nám ponúka intímny pohľad do života rodiny, notára Václava. Jeho žena je mu oporou aj vo chvíľach, kedy ide o existenčné problémy a Václav sa odmieta zapojiť do súkolia dejín, ktoré sa ho pokúšajú zomlieť – nátlak súdruhov je neúnosný a on musí odolať, lebo ide o jeho presvedčenie. Silné svedectvo o časoch, ktoré mnohým priniesli krušné chvíle, ak nesúhlasili s režimom.

Na rozdiel od predošlých návštev miest, Phil navštevuje Chorvátsko. Chcel do jedného dielu vložiť príliš veľa informácií a tak je tento diel pre nás, ktorí máme k Chorvátsku blízky vzťah (ako k cieľu našich letných dovoleniek), obsahovo trochu povrchný.

Madrid nepatrí medzi najkrajšie hlavné mestá, ale čaro má práve pre množstvo obchodíkov, kaviarní a predajcov šunky jamón na každom kroku. Páčili sa mi názvy ulíc vždy na keramických obkladačkách s inou výzdobou. Nezabudnuteľné trhoviská, na ich návštevu sa nevyberte príliš hladní. Toľko farieb, druhov a vôní, až sa vám bude iskriť pred očami. Bonusom tohto dielu je návšteva neďalekého Toleda, možno by si zaslúžilo samostatnú časť.

Kodaň je iná. Je perfektne čistá, farebná, prekvapujúca svojou starobylou aj súčasnou architektúrou. Všetci vedia po anglicky. Plavba po kanáloch vám dáva iný výhľad na mesto. Smørrebrød na sto spôsobov. Phil si užíva pobyt so svojou rodinou.

Niekde tu som sa rozhodla, že tento seriál nemá význam pozerať diel za dielom, ako idú v poradí, ale vtedy, keď dostanete chuť pocestovať si očami niekoho iného. Zvolila som tie miesta, ktoré som navštívila alebo plánujem navštíviť. Phil síce nazýva Lisabon mestom, ktoré sa neteší veľkému záujmu turistov. Podľa mňa sa mýli, možno ho len nevyhľadávajú davy Američanov. Potešil pohľad nielen do taniera, ale aj na všetky tie čarovné zákutia a jedinečnú atmosféru, ktorou ma Lisabon svojho času prekvapil. Konečne som tu ochutnala morské plody a je jedným z miest, kam sa plánujem vrátiť.

Filmov, ako je tento, nie je veľa. Musím povedať, že o „montrealskom masakre“ som predtým nepočula. O to viac ma tento film zasiahol, pomenovaný jedným slovom – úzkosť. Denis Villeneuve spracoval tému svojským spôsobom – aj keď máte spočiatku pocit, že je jeho pohľad akýsi povrchný – bez riešenia následkov a záchrany preživších, bez vyšetrovania... Neskôr zistíte, že sa vám dostal hlboko pod kožu. Film je mixom žánrov, dokumentaristický štýl podčiarkuje najmä práca s kamerou. Pomalé zábery, padajúci sneh prikrývajúci všetky zvuky, čierno-biely vizuál, zábery upside-down, vás nútia zamyslieť sa nielen nad pointou príbehu, ale aj nad chodom tohto sveta. Čím to je, že je občas naruby? Dáva nám jasne najavo, že tí, ktorí sa stali súčasťou tejto tragédie, ňou boli poznačení navždy.

„Drž sa svojho plánu. Predvídaj, neimprovizuj. Nikomu nedôveruj. Nikdy sa nevzdávaj výhody. Bojuj len v bitke, za ktorú si platený.“ Ďalší z filmov o nájomných vrahoch. Čím je The Killer iný? Pridanou hodnotou je jeho predstaviteľ - Michael Fassbender. Človek, ktorého celý život sa točí okolo minimalizovania chýb, kontroly a dodržiavania zvnútornených pravidiel bez toho, aby mu do cesty vstupovali emócie. Je chladný, vynaliezavý a jeho jednanie má presne stanovené hranice. Až do chvíle, kým nie je zasiahnuté jeho súkromie. Dokonca objavíte aj vtipné momenty, napr. keď objednáva súčiastky cez Amazon, ma pobavil. Práve vďaka jeho podaniu sa mi film páčil. A keďže ide o adaptáciu komiksu, zanechávam úvahy o logike príbehu.

„Každý týden se scházejí! Každé úterý, celé roky! Nikdy spolu nemluvily. Jak může být v regionu mír, když se dva stoly židovských babiček ani nepozdraví!“ A potom Uri Jeremias, starosta mesta Akko, jeho sorbet s názvom OMG, jeho múdrosť... Krásny diel nielen o gastronómii, kde sa prelínajú chute z celého sveta, ale aj o ľudskosti, tolerancii a rešpekte.