slavikzbojni

Je to jasná ukážka toho, ako dvaja veľkí herci dokážu utiahnuť film, ktorý by iní asi spackali... Je to jeden z westernov, na ktoré sa dá pozerať aj po rokoch, nie je v tom nijaké pozérstvo ako v mnohých iných 2 aý treťotriednych filmov tohoto žánru.

Spencer Tracy nepotreboval dokazovať, že je veľký herec- prišlo to vo filme akoby samé od seba. A v súlade s inými názormi viem, že film je výborný- a kniha je vynikajúca!! Zdanlivá vyprávačská monotónnosť je práve potrebná, aby podtrhla osamelosť starého rybára Santiaga v boji s rybou a v zápätí na to so žralokmi...Kamera je mimoriadne vynaliezavá. Vcelku hlboký a trvalý zážitok z filmu.

Žiaľ na tretí diel Nemcom nestačil dych. Liselotte Pulverová je stále dobrá- ale ona sama to nemohla zachrániť. napriek tom,u aj tento diel je organicky spätý s predošlými- ale dávam o jednu hviezdičku menej...

Roztomile roztopašný filmík so širokým úsmevom Liselotte Pulverovej- čo viac treba pre dobrú zábavu- a tá zábava naozaj stojí za to...

Rozkošný film s heanom gabinom a Ricardom Hlierom- pobavíte sa určite- inak súhlasím s hodnotením : Radko ***** : Tuláci typu Archimeda majú čosi spoločné: ich myslenie je v radikálnom rozpore s panujúcim spoločenským usporiadaním i s právom zakotvenými povinnosťami. Niekedy sú tieto príkazy a zákazy upravené tak paradoxne, že ich porušenie nevedie k želanému prečkaniu upršane chladného nečasu vo väzení, ale naopak k celebritnej sláve z obálky magazínu. Medzitým sa starnúci mestský apač vyrovnáva s obsadením squatového príbytku novým tulákom (zariadený ho má v nedostavanom paneláku), s kšeftom v podobe predaja ukradnutých psov ich zúfalým majiteľom a so vzťahmi k obyvateľom predmestia. Humorné, trefne vystihujúce mnohé. Od spôsobu prežívania týchto myšlienkových samorastov, ktorí sa na jednej strane so spoločnosťou rozišli, no zároveň ju k životu potrebujú až po militiaristické vlastnectvo, absurdné konanie policajných zložiek, ich častú aroganciu, poklonkovanie dočasným hviezdam, snobské pokrytectvo večierkov buržoázie a možnosť slastného dožitia v elegantnom poživačnom ničnerobení. Nie na vrchole spoločenského rebríčka, ale v jeho podzemí.

Andrej Tarkovský sa pozrel na vojnu z druhej strany- zo strany jednotlivých ľudí. Je jasné že vojnu vyhral KOLEKTÍV, ale v kolektíve existujú aj jednotlivci a ich prežívanie udalostí nie je fotokópiou prežívania spoločnosti ako celku. Toto málokto tu vystihol- utápajú sa v subjektivizme, čo by nemalo byť(a vyť). Verbal-a na Vás, netýkavky...A ďalšia rovina filmu- Tarkovský má odvahu nepodávať dej a myšlienku svojho filmu o lopate- jednoducho núti diváka zúčastniť sa- doslova akoby vliezť do deja a prežívať to tam osobne. V tom je druhoplánový pôvab skvelého filmu.

Neprestávam sa "obdivovať" diviť nezrelým pubertálnym fanúškom US-áckych odpadových filmov- mimochodom, v tejto krajine je odpadu toľko, že by sa mali premenovať na United shit assem?ble"- alebo Spojené odpadové hospodárstvo..

Dionysos- citujem: "Ale když tu čtu (jako už u tolika východoevropských filmů - včetně Československa) výkřiky uvědomělých uživatelů typu "ideologičnost", "vítězství formy nad obsahem", "manipulování/ zneužívání",". priádavam sa kt omuto nízoru- pro USA-ácky trapouši ako matty a spol. so zdolarizovaným myslením nevidia- alebo čo horšie- vplyvom papierových do(p)lárikov majú zatemnenú myseľ- skutočnosť. Kalatozov vytvoril majstrovské dielo,a film skutočne odzrkadľuje názor Kubáncov na USA (kto bol na Kube, ten to pozná)- a na hrôzovládu ich bábky- krvavého diktátora Fulgencia Batistu- z toho obdobia je prvý príbeh, keď sa vypasení a nechutní "turisti" z USA povyšovali nad Kubáncov. USA dodnes majú Kubu a Kubáncov v žalúdku a nevedia stráviť svoju porážku priamo pri svojich brehoch...Útlak robotníkov na plantážach cukrovej trstiny vedie k protestu-živelnému, ale vyvolanému neľudskými pracovnými a inými podmienkami kolonializmu.Okrem toho vynikajúca a originálna kamera- a slávny režisér Martin Scorsese označil tento film za jeden z 500 NESMRTEĽNÝCH filmov Dávam *****

Spracovanie na vysokej úrovni- preto to malo aj taký dopad- Nebudem sa tu šíriť o mojom vlastnom postoji- ale rád by som upriamil pozornosť na to, že veci sú väčšinou INÉ v živote jna plátne, ako sa zdajú na prvý pohľad. A to platí najmä pre oba extrémy- mínusový aj plusový. Keď staroegyptskí žreci si udomácnili kmene HABIRU--- čiže Hebrejov, naučili ich pracovať s peniazmi, viesť hospodárstvo, stavať, a veriť, ako aj obchodovať, možno ani neušili, čo stvorili pre službu sebe. Lebo Habiruovia boli vytvorení(Hebreji) ako služobní ľudia. A to vlastne je tu dodnes....a dejinné prenasledovanie? V dejinách vždy ten, kto slúžil, sa usiloval zo služby odísť, vyvliecť sa z nej, - a pán vždy na to zareagoval...

Staré dobré československé filmy- kam ste sa podeli??? Kde ste??