sasankinbrat

Keď niekto začne vykrádať sám seba, najvyšší čas dať si prestávku.

Smutne trapny a zbytocny film. Film som si isiel pozriet bez ocakavani, v snahe podporit nezavisly slovensky projekt. Zial, bolo tazke pretrpiet amaterstvo, s akym je film natoceny. Netusim aka bola pohnutka autora, ale neda sa alibisticky sediet na dvoch stolickach - dat priestor ludom, ktori UFO beru vazne, niektori z nich su mozno dusevne chori a zaroven ich kruto ironizovat miestami az trapne stylizovanymi zabermi (napr. scena s krmiacim sa financnikom, kedy som cakal uz len na to, ze si objekt v tom lepsom pripade grgne, ci scena pri casi vina s objektom v zjavne povznesenej nalade a pod.). Kamera, strih uplna katastrofa, nedosahujuca uroven ani rocnikovej prace studenta VSMU. Je az trivialna chyba, ked kameraman absolutne nezvlada svoju pracu. Nemozem si pomoct, ale to ironizovanie nesie rukopis Z. Piussi, do ktoreho sa mozno autor chtiac-nechtiac nechal vmanipulovat. Akekolvek, aj vzdialene porovnanie s D. Hanakom je scestne, aj ked mozno chcene (prepac Blumental). Dnes uz chapem, preco projekt neziskal financnu podporu a jednu hviezdicku mu preto davam len za sestrocny entuziazmus autora, pre mna vsak nepochopeny. Pre koho bol tento dokument urceny? Aky bol jeho ciel? Autor chcel pravdepodobne ukazat verejnosti fenomen, ktory mozno s nadsaskou prirovnat az k nabozenstvu. Ale akej verejnosti? UFO bigotne veriacim ludom? Alebo bol film urceny UFO liberalnejsiemu publiku? Preco by sa ale toto publikum malo o film zaujimat? Akokolvek, nech si uz film pozrie hocikto, pravdepodobne bude sklamany.

Jeden z dôvodov, prečo je svet v chaose je ten, že ľudia sa používajú a veci sa milujú… Pekný dokument, obsah aj forma. Pozor však na falošný humanizmus, chestertonovsky poňaté, cnosť lásky k človeku, ktorá sa odtrhla z reťazí. V súvislosti s načrtnutou tématikou utečeneckej krízy som si spomenul na jednu scénu z filmu o donovi Quijotovi v hlavnej úlohe s Fernandom Reyom. Statočný rytier Don Quijote spolu so svojím verným sluhom Sanchom Panzom putoval po krajine, aby naprával krivdy, keď narazil na policajnú eskortu, ktorá v okovách viedla skupinu zločincov. Don Quijote ako dobrý človek, vždy na strane slabých a utláčaných, uveril, že tí ľudia v okovách sú statoční ľudia, ktorých tí policajti neprávom väznia. Zaútočil teda na policajtov a pomohol zločincom dostať sa z okovov. Lenže odmenou za jeho šľachetný čin mu nebola vďaka, ale poriadna bitka a výsmech zo strany tých, ktorých oslobodil, lebo to neboli statoční ľudia, ako si vo svojom ušľachtilom poblúznení myslel, lež ťažkí zločinci - vrahovia a zlodeji. Don Quijote bol skvelý chlap, vždy na strane dobra, len to mal v hlave trochu popletené. Z nezriadenej túžby po konaní dobra pomohol na slobodu ťažkým zločincom. Zaútočil na policajtov, ktorí predstavovali zákon a poriadok, a pomohol tým, ktorí zákony porušovali. Ale úmysel mal dobrý. Nech nám je príbeh Dona Quijota poučením. Žijeme totiž vo svete, ktorý vyznáva dva póly. Plus a mínus. Biela a čierna. Dobro a zlo. Boh a diabol. Západ a východ. To, že vo svete existujú protiklady, nám zjednodušuje jeho chápanie. Bohužiaľ, to zjednodušenie býva zároveň aj zavádzajúce. My sme dobrí a oni sú zlí… Ako ľahko človek prijme zjednodušené stanovisko.

Zmiesane pocity. Vykon Dominiky Zelenikovej als Martina (Shakira) excelentny, bez ohladu na jej fyziologicke prednosti, ktore nebolo treba tak casto pripominat. Rola Martiny bola skutocne narocna a Dominika si za jej zvladnutie zasluzi velky respekt. Film je postaveny vylucne a len na pribehu Martiny, vdaka comu Dominka mala moznost vyniknut, ale toto je zaroven aj slaba stranka filmu. Divak sa nedozveda absolutne nic o dalsich osudoch vedlajsich postav, mozno s vynimkou Romana. Druhe pozitivum je tema, akokolvek nechutna, drsna, poburujuca. Mam rad provokativne temy vyvolavajuce otazky. Tento film by mohol mat potencial vyvolat spolocensku a snad aj odbornu diskusiu o otazkach, ktore jednoducho su sucastou systemu. A tu pre mna pozitiva koncia, zial. Tvorcovia podla mna zdaleka nevyuzili potencial, ktory sa im v podobe tak vaznej temy ponukal. Svoju snahu obmedzili takmer vylucne na snahu vyvolat v divakovi znechutenie. Zbytocne predlzovane zabery svojou dlzkou miestami uz tyrali. Priam krcovita snaha udrzat divaka v stave znechutenia taktiez. Aj preto sa ponuka otazka: S cim pridu dalsie generacie tvorcov, ak tento pokus o sokovanie a znechutenie za kazdu cenu, bude mat vacsi uspech? Nechutnych tem ponuka system neurekom. Urcite sa bude dat coho chytit, ked najblizsie nejaky "tvorivy fajnsmeker" bude potrebovat dejovu barlicku v podobe hovna mimo toaletnu misu. Btw. postava Bolka Polivku je tak trosku smutny obraz toho, kam by herci jeho formatu klesnut nemali. Ale preco sa tam, kua, objavil Kemka? O com bol jeho "vstup"? Total trapny ulet tvorcov bez akehokolvek zmyslu, ktory akurat nastve, sorry. Kratke vstupy off topic hviezd a "hviezd", ktore ozivia dej napr. vtipom, film pozna nejake to desatrocie. Ale toto? RESUME: Palec hore, Dominika! Jedna hviezda za herecky vykon v hlavnej postave, kde vsak umelecky prinos tohto filmu konci, jedna hviezda za uchopenie sa zaujimavej temy.

Film nemožno vnímať mimo kontext jeho najvyšších ambícii. Netrpezlivo očakávaný film, ktorý ma do seba vtiahol od akčného začiatku, avšak len po scénu s grizlym. Od tejto scény, ktorá bola vďaka interpretácii rozdielov v inštinktoch zvieraťa a človeka možno najvydarenejšou scénou filmu, to bolo takmer utrpenie. Napr. početné dejové náhody, malátne prestávky, ťažkopádne dialógy, divadelné mejkapy a nadprirodzená samoliečebná schopnosť hlavného hrdinu, vo filme s ambíciami Revenanta nemajú čo hľadať. Spojenie perfektnej kamery, majestátnej prírody a širokouhlých snímkov v tomto prípade zafungovalo ako liek proti bolesti.

Film je natočený ako vydarené stop-motion, ktoré však poznáme už od Tima Burtona a jeho Mŕtvej nevesty. Téma vôbec nie nezaujímavá, ale vo filme nezvládnutá a nezachránili to ani posledné minúty, v ktorých sa tvorcovia surovo pokúšajú o únik z priam ubíjajúcej, plytkej melanchólie. Keď je niečo zlé, je to zlé, akékoľvek meno je pod tým podpísané.

Skvelý príklad podstaty umenia, jeho zmyslu, vplyvu, poslania. Dôkaz toho, že aj v súčasnosti možno realizovať skvelé umelecké dielo za necelých štyri milióny dolárov. Ak tvorcovia chcú niečo povedať, ak chcú nastoliť nie jeden ale mnoho problémov a najmä ak tieto problémy dokážu dostať aj na plátno, tak divák má sviatok. Nie každý, no, treba veriť, že mnohí. Tvorcovia prakticky nič neponechali na náhodu. Skoro všetko má svoj zmysel, svoje opodstatnenie, svoje miesto, príčinu i dôvod. Komorné prostredie, štandardné vzťahy, prirodzené ľudské reakcie sa jemnou a nenápadnou anomáliou dostávajú do natoľko vypätej situácie, že vyvrcholenie filmu je akoby nezvratným logickým vyústením ťažkého stavu, ktorý sa v tejto úzkej spoločenskej komunite postupne vytvára. Dielo „Jagten" nie je iba filmom, ono je skutočným umeleckým dielom, ktoré diváka každým vzhliadnutím urobí o niečo lepším. A v tom je jeho nespochybniteľná sila, odkaz i poslanie pre každého z nás. Možno teda pokojne a s radosťou konštatovať, že „Filmové umenie ešte žije."

Všetko vo filme sa podriaďuje vysokej štylizácii, jemnému humoru, láskavej empatii až fatalizmu. Je to skrátka kúzelná feéria, ktorá diváka dokáže unášať vo svojom svete fantázie a ľahkosti ako dopredu, tak i dozadu. Neraz sa pritom divák pozastaví pri akýchsi dávnych obrazoch, ktoré sa mu vynárajú v spomienkach, pričom v ňom vyvolávajú neprekonateľnú nostalgiu. Po detstve, snehu, voňavých koláčoch, hrubých teplých ponožkách, horúcom čaji, štolverkách. Mnohí si možno spomenú na Karla Zemana, na jeho Baróna Prášila, Bláznovu kroniku či Vynález skazy... S „Grandhotelom Budapešť" ich totiž spája rovnaká čarovná atmosféra bezpečnosti a hravosti, ktorá zo všetkých divákov, bez rozdielu veku, robí deti. Už za tento pocit si tvorcovia zaslúžia absolutórium!

Ak by film nebol kriminálnou komédiou, ak by nemal v sebe mnoho smiechu a odľahčených scén, ak by v ňom nebolo veľa dobrej a príjemnej muziky, ak by všetko skutočne vážne a problematické bolo spracované skutočne vážne a dôsledne, mali by sme možnosť sa zamyslieť nad množstvom problémov, ktoré nie iba americkú spoločnosť trápili, trápia i budú trápiť. Pochopiteľne, že David O. Russsell by také dielo nikdy nerežíroval. On chce totiž pokoj, konformitu, vtip, bezpečnosť, príjemnosť a pohodu, nie naopak. A to je pravdepodobne najväčší problém jeho tvorivého potenciálu, jeho umeleckého sveta, v ktorom žije a v ktorom si bahní ako hroch v teplom letnom bahne. Možno prisilné hodnotenie pre tvorcu, ktorý nakrútil nemálo filmov. Žiaľ, ak si niekto zoberie takú tému, akou je bezbrehé klamstvo každého živého tvora, kde niet hranice, kam sa už nesmie ísť, kde niet protiváhy tomuto všeobecnému a obludnému klamstvu, tak tam niet pomoci. Ak si niekto myslí, že komediálny žáner všetko odľahčí a všetko stmelí, je na omyle. Dôkazom veľkého omylu je teda aj film American Hustle (špinavý trik). Robert De Niro asi vedel prečo požiadal o vyškrtnutie svojho mena z titulkov filmu. Z hľadiska profesionality pritom filmu nemožno nič vyčítať. Akcie idú plynulo, dynamicky, s množstvom dobrej hudby. Jennifer Lawrence v postave Rosalyn Rosenfeldovej exceluje a očaruje, vyvolávajúc srdečné úsmevy. Jej priam geniálna tuposť je zahraná tak dokonale, až sa nechce veriť, že tento človek to nemá vo svojej prirodzenosti. A práve tuposť väčšiny protagonistov filmu priam nemá hraníc. Desať nominácii na Oskarov tohto filmu nie je omyl, to je čistý úlet.

Tvorcovia filmu urobili fatálnu chybu, keď do titulnej úlohy obsadili priam antického krásavca, s naivnými a dôverčivými gestami – výrazmi – prejavmi. Ak by totiž povahovo takto vytvoreného mladíka pustili na vlnu Mavericks, ten by sa k nej ani len nepriblížil, nie aby ju "osedlal". Tomuto Adonisovi tak nebolo možné nijakým spôsobom pomôcť. Trochu živočíšneho pachu do filmu dostával iba namrzený Frosty Hesson (Gerard Butler). Tvorcovia sa najviac pohrali s vlnami, so surfovaním... To bola skutočná vizuálna eufória. Ak by bolo viac surfovania a menej zbytočných a banálnych zápletiek či melodramatických scén (konflikty s rovesníkmi; utrpenie neúspešnej matky, ktorá si od syna požičiava drobné na prežitie; pozorovanie rodiny Frostyho vyhladovaného Jaya pri likvidácii večere...), film by zaujal viac.