domceek

Výborná hudba, skvelý obraz, dej sa ako obvykle trochu vlečie. Justine rozumiem jej rozpoloženie, i keď je v prvej časti zobrazenie jej melanchólie povrchné a v druhej (o Clarie) je metaforicky prenesené do planéty Melanchólia extra loptičky na oblohe, ktorá zahájila svoj "tanec smrti" a smeruje priamo do extra 19stej jamky na golfovom ihrisku. Takto si vysvetľujem prítomnosť tej 19stej jamky, ako žart, ďalšie inotaje v tom filme nevidím, holt, asi ma neosvietilo. A odmietam konšpirácie o tom, že štandardný počet jamiek pri golfe: 18 = Adolf Hitler. Schválne som si pozrela, čo spôsobilo ten humbuk, že Von Trier je vraj nacista a na tej tlačovej konferencii som len videla nepodarený sarkastický vtip, ktorý vznikol zrejme kvôli rečovej bariére, na ktorý prehnane reagovali usporiadatelia festivalu.

Kľudne ma ukameňujte, ale nerozumiem dôvodu popularity tejto trápnej, tuctovej sračky. Vykrádačka ako hrom, všetky primitívne shit-comové klišé prítomné, nesympatické charaktery, neprirodzení herci a vrcholne umelý humor. Ľudia, toto naozaj sledujete dobrovoľne?

Ak som sa dokázala vžiť do postavy rozvedeného chlapa v stredných rokoch s tak ohavným účesom, ktorý navyše zastrelil jeleňa, tak v tom musela byť mágia so skomolenými severskými menami. Srdce mi vyskočilo do hrdla, následne spadlo do žalúdka a odstavilo sa trávenie na niekoľko hodín po skončení filmu. Silné.

Oceňujem fakt, že film sa mi nesnaží vnútiť nejaký postoj voči závažným témam, ktorým sa venuje, namiesto toho len tak spontánne plynie a skrz surovosť a chladnosť ako severskej krajiny, vystupujúcich postáv, tamojších mravov a danej doby, tak aj formy podania dramatického príbehu pre silné povahy, dokáže vyvolať smršť emócií. Vyžaduje však aktívne zapojenie sa diváka do situácie, snahu pochopiť a vcítiť sa do rozdielnych postáv, čo je ale uľahčené mrazivo živým herectvom, najmä Emily Watson. Hlboko veriaca Bess mala jednoznačne poruchu osobnosti a Jan zdieľal po svojej nehode unáhlené nápady, ktoré ani tak neboli výplodom chorej mysle, či vplyvom sedatív, ako proces spracovávania svojej vlastnej a zcela pochopiteľnej frustrácie z osudu, kedy si vlastne ani neuvedomil, aký dopad to bude mať na ženu, ktorá ho miluje príliš a nadradí ho Bohu, čo je pre ňu vyjadrením nepodmienečnej lásky a obety. Ako vidíme, nielen v tejto veci si náboženstvo protirečí a jedincov postihnutých "dobrotou" nemilosrdne pošle do pekla.

Nuž neviem, ako by som to vysvetlila, ale mám v sebe pocity, na ktoré ľudská rasa ešte nevymyslela vhodné slová. Chcem sa o tom porozprávať s pánom Freudom, Jobsom a Scarlett Johansson. Bolo by to možné?Je to taká zmes trápnosti, nudy a znechutenia. Mala by to byť skôr paródia na súčasnosť, ako romantická dráma o blízkej budúcnosti. PS: Čakala som, že Scarlett sa tam zjaví aspoň v podobe hologramu, ale ona nie, celý čas len ufňukaný pribratý Choakým Fénix s neslušivými fúzami v ultra hipsterskom odeve, ktorý si leští bambus pod perinou.

Ak sprostý humor, tak od Kevina Smitha.

Británia rules! Fakt dosť pecka. Každý diel má v sebe hlbšiu pointu a poukazuje na tú zvrátenú a nebezpečnú stránku veci. Resp. vecí, ktoré sú tie najväčšie vychytávky súčasnej konzumnej spoločnosti, alebo blízkej budúcnosti. Dosť varovné, nápadité, prepracované, šokujúce. Konečne niekto na plnú hubu kritizuje to, čo je takou samozrejmosťou, že sa to doteraz azda každý bál seriózne kritizovať vo filmovom/serálovom spracovaní, alebo to spravil nerealistickým štýlom. Black Mirror pôsobí až desivo skutočne.

Ja som na tom vyrastala, takže neviem, či mám dostatočný nadhľad, ale 4* musím dať už len kvôli tým hláškam, na ktoré dodnes spomínam, napríklad o mentolovom cukríku po záruke, ktorý chutil, ako kľúče:D Štve ma len to, že ten seriál hrozne prvoplánovo atakuje ženy každého veku a život hlavných predstaviteliek je tak nechutne ideálny a ony sú za každých okolností tak hnusne dokonalé, že to má od reality fakt ďaleko. Síce ma baví absurdita ich dialógov, ale miestami sú až neprirodzene vychytralé. A dosť ma ruší, že každá postava má úplne rovnaké vyjadrovanie a humor. To potom vidno, že to napísal jeden a ten istý človek. Najviac ma ale pobavili tie negatívne komentáre tu na CFSD, to je fakt prča, ako niekoho môže vytáčať len to, že sa tam priveľa rozpráva.

Patetické charaktery (všetky do jedného), sexistický humor, nahraný smiech za každou vetou a pekný interiér plážovej vily Charlieho Harpera, v ktorom sa strieda jedna silikónová kráska za druhou. Američanom už na preventívny výplach mozgu stačí fakt málo. Morálny odpad a stále a dokola sa opakujúci ten istý vtip v každej scéne. Po neviemkoľkých sériach klesne úroveň ešte nižšie, čo síce neviem ako je možné, ale keď nahradí Sheena Ašton Káčer, ktorý bol za svoju históriu dobrý jedine v úlohe poloretardovaného Kelsa v Tých rokoch sedemdesiatych, tak pre istotu majte po ruke kýbel na zvratky.

David Brent vo svojej kancelárií: Nedívam sa na toto ako na konečnú. Dívam sa na to, akože sa to posúva...viete. Je to akoby moja práca tu bola takmer dokončená. Neviem si predstaviť Ježiša akože „Och, povedal som pár ľuďom v Betleheme, že som Boží syn, môžem tu teraz ostať s mamou a otcom?“ Nie. Musíš sa posúvať. Musíš šíriť slovo. Musíš ísť do Nazaretu, prosím. A to je presne ako.... Ja. Môj svet nekončí medzi štyrmi stenami, Slough je veľké mesto. A keď skončím v Slough, je tu Reading, Aldersot, Bracknell, viete, máme tu...Didcott, Yately. Viete. Moje...Winersh, Taplow. Pretože ja som svoj vlastný šéf, môžem...Burfield. Môžem sa v jedno ráno zobudiť akože „Ooh necítim sa dnes na pracovanie, môžem zostať v posteli?“ „Ohh, neviem, radšej sa spýtaj šéfa“ „David, môžem zostať v posteli?“ „Áno môžeš, David“. (pauza). Oboje som ja, nie ja s ďalším chlapom s menom David.