kaliakra

Pokračovanie klasiky vzniklo v produkcii USA, ale v lacných kanadských štúdiách, ako propagačný videofilm wrestlingovej federácie, určený len do videodistribúcie. Pre toho, kto pozná wrestlerské hviezdy, to môže byť celkom fajn zábava. Kto ich nepozná, čumí ako puk. U nás distributér nasadil propagačné video za plné vstupné do kín ako riadny film. Nuž, riadny, štandardný film to nie je, ale ani sa tak netvári. Najzábavnejší je slovenský dabing, ktorý vyrobili v Česku českí herci. To nie je slovenčina, ale nefalšovaná "slovenština" akú sme v kinách nepočuli už roky! Takže vlastne milý návrat do praveku filmovej distribúcie.

Pri nakrúcaní sa čosi škaredo pokazilo, nasledoval vyhadzov scenáristu a režiséra, prepisovanie, "vylepšovanie" preobsadzovanie hlasov. Výsledok je smutný. Cez tuctový príbeh so zle animovaným a hlúpo výtvarne riešeným hrdinom presvitajú momenty naznačujúce, že pôvodný (nerealizovaný) projekt mal vysoké ambície a krásne kráčal za ich naplnením. Výsledok je smutnou a nevyváženou zmesou rôznorodých foriem, príbehov, výtvarných koncepcií, animátorských rukopisov i myšlienkových posolstiev. Všetko prebíja zúfalá snaha zachrániť z miliónových investícií čo sa dá. Nie, toto mal radšej Pixar odpískať ako stratu a nepúšťať do kín...

Zúfalá snaha získať divákov viedla distributéra k tomu, aby tento film naprosto klamlivo označil nálepkou "Thriller / Krimi". Krátkozraké rozhodnutie vedie ku sklamaniu a nedôvere voči Film Europe, čo je škoda, lebo distributérov, ktorí privážajú kvalitné európske filmy, nie je u nás veľa. Dokonalý pacient je slušná psychologická dráma s prvkami drámy novinárskej, nemá kriminálnu zápletku ani žánrové znaky thrilleru.

Po prečítaní trilógie som si hovoril, že to predsa nemôže sfilmovať nikto iný ako Burton. Po pozretí filmu si vravím, že ktokoľvek iný (nezaťažený a neopojený svojím renomé) by to dokázal lepšie. Burton vôbec neťaží z Riggsových malebných nápadov. Naopak - potláča ich, zráža na zem. Úplne najlepší by asi bol nejaký no name režisér - ak by šlo o desaťdielny televízny seriál v štýle Stranger Things...

Ten film - okrem toho, že vykráda Simpsonovcov - je taký blbý a zle napísaný, zahraný, sfilmovaný aj postrihaný, že na vysokom hodnotení (aktuálne 54) sa zreteľne odráža, ako naši producenti a distributéri dokážu manipulovať hodnoteniami na CSFD cez fejkové profily. Druhá možnosť je, že ľudstvo blbne rýchlejšie, ako sme si mysleli...

Everest, ktorý otvoril tohtoročný benátsky festival, je viac vizuálna atrakcia, ponúkajúca divákovi silný vizuálny zážitok, bezprostredné vtiahnutie do dramatického deja na najvyššej hore sveta, menej už originálna zábava, tobôž umelecky ambiciózna výpoveď. Režisér priznal, že chcel „ponúknuť divákom najautentickejší možný zážitok, zobrať ich na vrchol Everestu a ukázať im hory, ako ich ešte nepoznali – a to všetko spolu so zaujímavými postavami, podrobne vykreslenými vzťahmi a silným filmovým príbehom.“ To prvé sa mu podarilo. Obraz pôsobí pravdivo, presvedčivo a sugestívne. Veľkofilmový príbeh v podaní hollywoodskych hviezd mu však vôbec nesvedčí, ba je voči nemu v kontraste a uberá mu na presvedčivosti. Postavy nevyznievajú sympaticky a nevzbudzujú súcit či záujem. Film spája aktuálne obrazové možnosti modernej filmovej techniky so staromódne poňatými postavami, neinovatívnym ťažkopádnym rozprávaním a otrepaným príbehom.

Sci-fi rozprávka o tom, ako robotická Líza Doolittleová obabrala profesora Higginsa aj plukovníka Pickeringa. Shawov Pygmalion, ako by ho napísal Čapek, keby žil v 21. storočí. Ženy sú rovnaké bez ohľadu na to, či ich stvoril Boh, darwinizmus alebo Nathan Bateman: idú si svoje, nikdy netušíte čo si myslia, neváhajú vás obetovať - a vám sa to ešte aj bude páčiť, lebo si nahovárate, že láska.

Ako škandinávska prerábka nesmrteľnej klasiky Jacqua Tatiho Mon oncle celkom uchádzajúce. No ak to mala byť pôvodná fínska komédia, zlyhala na prehnane, až do absurdnosti štylizovaných charakteroch, neuveriteľných východiskách, čudnom správaní sa postáv a aj veľmi prostoduchom prízemnom "humore", ktorý vlastne nie je humorom, ale iba sériou smutných trapasov a nedorozumení.

Čím pestrofarebnejšie a naleštenejšie na povrchu, tým prázdnejšie vo vnútri. Oživené hračky v štýle Toy Story, lenže napokon bez zmysluplného odôvodnenia. Zloduch, kráska a outsider. Dynamický začiatok aj koniec, medzi tým bezradnosť a nuda odnikiaľ nikam. Fajn, takže už aj Latinoameričania vedia robiť digitálne animáky ako Belgičania, Španieli, Juhoafričania, Juhokórejci, Rusi, Česi a Indonézania. Ešte tak vedieť o čom a ako to porozprávať...

Iste, v IMAXE je to skvelá zábava bez hluchých miest, ale tento film je tak trochu ako jeho hlavný hrdina: v génoch má okrem Jurského parku aj Godzillu, Indiana Jonesa, vojnové filmy, videohry a fúru kadečoho iného. Mutant, ktorý musí byť väčší a zubatejší, aby zaujal znudené publikum. Uznávam, darí sa mu to. Ale všetkých, ktorí mu dávajú plný počet hviezdičiek, by som sa rád opýtal, čo prináša nového, prelomového, revolučného?