Skeksis

Niekedy by trebalo zájsť do stredovekej lekárne, kde by vám dali vývar z maku a indického konope, čo je vraj dobré na všetko. Ďalšia variácia na Meno ruže, zase opletačky s knihou a skôr rozmýšľanie, kto je vrah, ako naháňanie sa za ním. Pekné zábery na krky bez hláv a hlavy bez krkov a rýpanie sa v nich špinavými stredovekými prstami. Ale mne to nestačilo. Proste stredoveká nuda! A priveľa postáv, teda aj mien, v ktorých som sa strácala, možno aj preto, lebo mi to už bolo ľahostajné. Ale ako televízny film, pri ktorom si možno aj dvakrát zdriemnete, to bolo dobré.

Dievčatko s vlasmi ako niečo medzi čiernou cukrovou vatou a hajzlovou kefou má lepší čuch ako lovecký pes. Naučila by som ju hľadať hľuzovky. Okrem iného čarodejnica. Neznáša otcovu sestru a nie je spokojná s tým, že maminka je lesba. Takže usilovne varí havrany a ští do lektvárov. Pomocou toho vidí do minulosti, takže sa dozvie, čo za motanica sa tam diala. Nakoniec vysvitne, že zatiaľ čo ona vidí do minulosti, jej teta videla do budúcnosti, proste taká motanica. Ale celkom fajn a hudba k tomu sadla, ale bolo jej tam na môj vkus priveľa.

Nejaká priveľmi jednoduchá baba sa zabije, lebo ju podviedol frajer a najlepšia kamarátka jej nezdvíhala telefón. Lenže jej kamarátka je mongoloidný autistický hromotĺk so škaredou parochňou, ktorý má potrebu pomstiť sa za jej smrť, a zabiť aj všetkých, ktorí znevažujú jej modlu - nejakú drbnutú speváčku. Celkom sa jej darí, čo je najvtipnejšie. Dobrá kritika spoločnosti, aj keď nadnesená a prehnaná až cez karikatúru.

Usilovná pracovníčka v sexuálnych službách klofne bohatého chlapa, ktorý je síce milionár, ale je sprostý ako poleno. Typický americký príbeh. Vlastne aj slovenský. Kto uverí, že žena, ktorá sa živí sexom s cudzími chlapmi (a samozrejme neodvádza dane), je milá, nevinná a inteligentná? Pokiaľ by už nemala vymrdaný mozog z hlavy, tak by namiesto neho mala heroín alebo pervitín, v prípade luxusnejšej štetky kokaín. Alebo proste iba sračky. Takže nijaká Pretty Woman. A uvádzať tento film za "ikonický", čo som zaregistrovala z viacerých zdrojov je odporné. Nič, čo normalizuje prácu prostitútky, dokonca to hádže do žánru romantiky, nie je hodné triezveho uvažovania.

Škaredý Brit s nosom ako zemiak a s účesom ako z pomocnej školy každému iba nadáva a machruje pred kamerou. Som zvedavá, či by mal guráž takto vykrikovať mimo kamery. A kto by mal nervy nechať si to. Aj keby som mala tridsať kíl a výšku meter, aj tak by som mu minimálne prijebala bejzbolkou do rozkroku. Hajzel jeden! Na tomto zarába? Hanba!

Práca debilná, kolegovia debilní, rodičia debilní, susedia debilní... jednému aby z toho jeblo! Niet sa čo čudovať, keď z každodenných nezmyselných a nekončiacich sa nespravodlivostí človek dostane niekoľkodňovú maniakálnu epizódu, vykradne zopár bánk a konečne si robí, čo chce. Ben Whishaw si zase zahral magora, čo mu ide veľmi dobre. Celkom by ma zaujímalo, čo to povedal tomu svedkovi so skvostným príhovorom na svadbe. Inak napriek tomu, že to bolo natáčané ručnou kamerou, mi to trasenie vôbec nevadilo.

Juhokórejci si asi predstavovali, že masakrujú Severokórejcov na čele s Kim Čurákom Unom. Preto toľko supernásilia v tomto nezmyselnom a bezdejovom filme. Bolo to ako pozerať sa na vydarený, násilný, stodvadsaťjeden minútový videoklip. Ja mám supernásilie a krv vo FILMOCH rada, niekedy mi to pripadá komické, ale keď sa dej dá zmestiť nielen na jednu stránku, ale do jednej vety: masaker na lodi, tak mi je jedno, aký žáner to je. Proste sek, sek, sek, bum, bum, bum, rez rez rez, krv, krv, krv, a bla, bla bla... Keby ASPOŇ natočili film o tom, ako zabijú toho kokota na severe, tak by som im dala sto hviezd a iba čakala, čo sa stane.

Koniec osemdesiatych rokov 20. storočia – učiteľka telesnej výchovy je lesba a bojí sa o tom hovoriť, a chrápe s tučnou mongoloidnou megerou, ktorá zase všade hrdo vykrikuje, že je lesba. A príde nová žiačka, ktorá vyzerá byť tiež mongoloidná piča. A piče sú tam vlastne všetky – jedno či hetero, či lesby, aj chlapi. Nechápem, na čo bol dobrý tento film, keď dej mal úplne o ničom a navyše je už táto dookola opakovaná téma trápna.

Keď má niekto päťsekundovú pamäť ako ryba, patrí do ústavu a nie k normálnym ľuďom. Ak si niekto pamätá iba veci spred pätnástich rokov a nespoznáva, kto ste, lebo ste zostarli, tak tiež patrí do ústavu. A jedna kača a jeden panák v ňom aj skončili, lebo ich blbí príbuzní si konečne uvedomili, že ich tam mali priviazať už dávno. Panák si ani nepamätal, že si pred piatimi sekundami zapálil cigaretu, tak si zapálil ďalšiu. A kača sa každý deň skoro posrala od strachu z vlastnej ženy, lebo ju nespoznávala. Najlepšie by bolo stratiť pamäť na Vianoce, lebo to by ste mali Vianoce každý deň.

Je mi jedno, že to bolo podľa skutočných udalostí, s touto blbosťou nemám súcit. Že ma znásilnil Duch Svätý, alebo Satan, by som neverila, ani keby ma napumpovali litrom ketamínu či čoho. Ani že je normálne, že ma muž mláti, mláti aj moje deti, a že treba držať hubu a poslúchať. Na to, že boli zvyknuté držať hubu, v tomto filme kvákali až toľko, že som mala radšej chuť počúvať rádio. Celý čas tam vo volákej drevárni iba uvažujú a hádajú sa, či majú zostať a byť ticho, či zostať a brániť sa, alebo odísť z kolónie. Sory, ale toto bolo skôr smiešne ako smutné. A hlavne NUDNÉ!