Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Akčný
  • Animovaný

Recenzie (84)

plagát

Homár (2015) 

V prvej tretine filmu som sa velmi dobre bavil. Vtipne zobrazeny spolocensky natlak na zivot v pare, na zhananie partnera za kazdu cenu (aj sebaklamu), absurdne scenky v hoteli, dovre herecke vykony a dialogy, trocha tajomna. Zvysok filmu ale napatie pozvolna klesalo a az na par peknych momentov ci zaberov (plameniak ci tava v pozadi) to uz bolo trochu nudne a zdlhave. Skoda. Plus za originalny a neosuchany namet!!

plagát

Amy (2015) 

Tvorba Amy sa mi začala páčiť zhruba v tom čase, kedy zomrela. Bohužiaľ, bolo to najmä kvôli tomu, čo sa z médií ku mne o jej osobe dostávalo, kým ešte žila. Sadol som tomu na lep a bez znalosti širších súvislostí som si ju zaradil k Petovi Dohertymu, Lindsay Lohan, Olsenkám... (Vlastne ktovie či aj oni sú takí, ako ich médiá prezentujú..) Cez mainstream prenikal šokujúci image pod obraz spitej a zdrogovanej trosky, ktorá na pódiu nezvládne odspievať pieseň. Tento film odokrýva premenu talentovanej mladej speváčky na celosvetovú celebritu a obeť paparazziov, drog, čudného manžela a ešte čudnejšieho fotríka. Keďže niektoré zábery sú natočené priamo z prostriedku takýchto svoriek, je na nich dobre vidno tú neuveriteľnú poľovačku, ktorej bola stredobodom. Keď hodnotím dokument ako taký... Hm. V porovnaní s Montage of heck o Kurtovi je to určite o úroveň nižšie spracovanie. Nevyhrali sa tak s grafikou textov, rukopisov, chýbalo tomu trochu vizuálneho umenia (keď je to o umelkyni). Dúfam, že výťažok z filmu nejde jej fotrovi a najbližšie na jej pamiatku v stánku ovrarciam Nový Čas a Plus 1 Deň...

plagát

Pri mne stoj! (1986) 

"I'm never gonna get out of this town am I, Gordie?" Geniálna sonda do chlapčenských duší, do duše zapadákova, do malomeštiakov, ktorí chcú váš osud napísať podła chýb či úspechov vašich rodičov a blízkych. Od začiatku do konca nenudí a nezkĺza do gýču a trápnosti. Toto je detstvo! Nie Ratatuj a Ako podojiť draka, ale strašidelné príbehy a mŕtvoly, tajomstvá, strach, smútok, šikana a smiech. Je to výborné, lebo je to tak blízke pravde, ako to len dospelák vie spraviť.

plagát

Muž z Ria (1964) 

Neviem ako uchopiť tento film. Ohromne rýchly sled záberov, strihov, čudných dejových zvratov, nových a nových postáv, zvláštnych dialógov a akási iritujúca detinská femme fatale, ktorá nevydrží 10 minút čakať na jednom mieste. Dám tomu ešte šancu o 5-10 rokov, lebo Belmonda mám rád.

plagát

Osem hrozných (2015) 

Dlhšie som nevidel žiadny Tarantinov film, no po zhliadnutí osmičky môžem povedať, že rukopis tohto šialenca sa nemení. A tým myslím, že už nevie prekročiť svoj tieň. Myslí si o sebe zrejme, že môže natočiť hocičo, lebo je Tarantino... Ukecané pasáže (á la AUTO ZABIJAK) sú miestami fakt nudné, predvídateľné a nasilu provokujúce. Celý scenár je niečo medzi epizódou Poirota, logickou hádankou a absurdnými vymyslenými historkami od piva. Násilné scénky ujdú a nechýba im čierny (v tomto filme doslova) humor, ALE je to zbytočne dlhé, Morriconeho hudba sa v celku stráca a film vo mne zanechal málo...

plagát

Všetky cesty vedú do hrobu (2014) 

Podarená westernová komédia s pár výbornými scénkami a málom hluchých pasáží. Ideálne na víkendové prežraté hov(n)enie. Veta "Musím na sebe pracovať..." je top :)

plagát

Diabol v tele (2012) 

Ak porovnáme tento film z originálnym Exorcistom, môžme si všimnúť ako veľmi sa horrorový žáner za 40 rokov vyvinul. Navrhujem experiment. Zobrať stroj času, zamieriť si to do 1973 a odchytiť pár ľudí vychádzajúcich z kinosály po premiére Exorcistu. Nenechať im ani zaliezť husiu kožu a rovno im pustiť tento film. Ak sa predtým pohoršovali na troche čúraničky na dlážke, tak pri tomto filme by ich vykrútilo ako jednu z obetí posadnutia. Film má dusivú komornú atmosféru, sú tam miestami aj dobré herecké výkony (mamina v cvokárni je TOP) a po čase považujem otvorený koniec (ktorý bežne nemám rád) za lepšiu alternatívu k nejakému ružovému happy endu. Ešte story na záver. Mali sme v práci jedno milé dievča. Bola to maximálna katolíčka od vizáže, cez vystupovanie, spieva v kostole v zbore atď... A niekto z jej kamarátov mal nápad ju zobrať na tento film ("Malo to byť o viere, Bohu..."). Dievčina to rozdýchavala asi mesiac a prežehnávala sa pri tej spomienke. Poučenie č.1 : Milé filmové spoločnosti, robte JASNEJŠIE popisky k filmom. Poučenie č.2 : Horror si musíte pustit pod kožu a zmieriť sa s jeho základnou myšlienkou. Bez toho budete len pindať...

plagát

Star Wars: Sila sa prebúdza (2015) 

Ach jaj. Sněženky a machři po 30-ti letech. Pozitívom je (kupodivu) nový robot či Chewbacca, ktorý svojou výrečnosťou opäť nesklame. Taktiež Hanove hlody účinkujú aj po rokoch... Ale... Všetko je to stávka na nostalgiu, ktorá miestami príjemne pohladí, no inde priam uráža. Sú tu povyvárané celé scény (most či zničenie novej prerastenej death star zase raz zabudnutou hajzlovou šachtou). Sú tu logické lapsusy, fyzikálne bláboly (Electrolux vysávač na hviezdy, čo ich energiu ukladá v "palivových článkoch") a pár hnusných CGI postáv. A potom hollywoodský must be v podobe afro-vesmírneho stormtroopera a prejav generála v čiernej uniforme pod červenočiernou vlajkou á la NSDAP s heilujúcim davom. Posolstvo obdržané. Inak celkom zábava :)

plagát

Ostrovy menom Kim (2009) 

Pre mňa osobne jeden z najlepších ázijských filmov, čo som doteraz mal možnosť zhliadnuť. Človeku zrejme musí sadnúť, no ja som sa do Kimovej situácie, kedy vám "ide karta" a serú vás všetci od zamestnávateľa cez banku po partnera, vedel dokonale vžiť. Jeho robinsonovský zápas o vytúžené rezance, ktorý dobojoval poctivo až do konca, miesto toho, že by sa bol nechal zlákať k jednoduchému riešeniu problému, bol naozaj "mravoučný" :D Tuším som si potom spravil aj vifonku :)

plagát

Þú og ég (2014) 

Zaujímavý krátky film o spolužití ženy a muža, ktorý má psychické problémy a z ničoho nič si len tak odíde domov na Island. Žena to ide riešiť, konfrontuje sa s jeho rodinou a jeho problémami. Film má otvorený koniec, ktorý naznačuje, že hoci láskou vieme mnohé veci prekonať, to "kam ideme" sa v širšom zmysle predpovedať zrejme nedá. Páčili sa mi zábery islandskej prírody počas polárneho dňa a pekne zobrazené tabu psychických problémov, ktoré si vyrábame a udržujeme najmä my sami.