Shaman1135

Oproti predchádzajúcemu snímku veľká trojka (Leona, Eastwood, Morricone) dokázala posunúť svoje umenie ešte o level vyššie. Hlavne u Leoneho bolo cítiť, že mal možnosť sa viac vyhrať, film bol ucelenejší, v krízových okamihoch atmosferickejší a vďaka téme pre mňa osobne i prístupnejší. Hlavnou hviezdou sa však nakoniec nestal ani on, ani Eastwoodov "Bounty Hunter", ani Morriconeho varhany, všetku slávu si v mojich očiach ukradol Van Cleef a jeho plukovník. Posledná, a inak po všetkých stránkach skvelá scéna, bola skrátka jeho predstavením. Len trocha škoda, že minúty pred ňou sú trocha nudné a možno zbytočne natahované.

Film o troch veľkých menách. Leone redefinoval hranice westernu, Eastwood dal život novému typu hrdinu a Morricone, no to je skrátka Morricone, treba k tomu niečo dodať? Svojský, drsný, atmosferický, v správnych momentoch vybušný, pre mňa len niekedy trocha "pomalší", ale i tak v takmer každom ohľade skvelý snímok.

Pravdu povediac, sklamanie. Black spísal fajn postavy, vložil ich do zaujímavej doby, rozohral medzi nimi zopár slovných prestreliek a hlavne, herci to slušne zahrali (Goslingov March je doslova prototypom totálneho loosera a Ryan ho podal neskutočným spôsobom). Ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že všetky tieto činnosti Black mohol, mal a v minulosti i dokázal zvládnuť lepšie. Samotná krimi zápletka bola ohraná, niektoré momenty hluché, iné dokonca nudné (Marchova dcéra bola postupom času stále viac otravná, dialógy s ňou väčšinou nikam neviedli). Áno, film má pár skutočne fajn miest a dobrých gagov, väčšina sa však objavila v traileroch, kde boli i lepšie zapracované. Pár krát i pekne zapasoval soundtrack. A to je asi tak všetko, čo k tomu napísať, priamo po zhliadnutí ma totiž nič pozitívnejšie nenapadá. Absolútne nevidím dôvod vidieť to znovu. A to som sa fakt tešil.

Technicky zdatné, hudobne trýznivé, herecky exibicionistické, momentovo nevyrovnané, niekedy silné, niekedy mĺkve. Základnú pointu som mal po dvadsiatich minútach, ale záver aj tak fungoval, jazero bolo odzbrojujúce. Celkove som spokojný a príde na rad aj druhé zhliadnutie.

Na Princovi som vyrastal a pôvodnú hernú trilógiu milujem, má skvelú atmosféru, hlavného hrdinu s úžasným príbehom a celkove má nezameniteľný ksicht. Film z tohto nemá nič. Atmosféra je len načrtnutá, postavy sú priezračne čitateľné a ploché, dej je plný klišé a v istých momentoch bolestivo hluchý (pštrosy, ako fakt pštrosy?) a vizuál niekedy až moc digitálny (pri prvom vrátení času mi skoro vytiekli oči z jamiek). Herecké obsadenie zaujímavé, reálne však nevyužité (Kingsley a Molina museli pri čítaní scenára prevracať oči). A k tomu Newell a jeho hrozná akcia, ktorá boli každou sekundou stále viac a viac. Tak prečo tie dobré 3*? Kvôli pár spomienkovým herným momentom, úžasnému soundtracku a hlavne, fantastickej chémii medzi Jakom a Gemmou, ktorej pomoholi i skvele napísané spoločné scény. Kľudne by som dokázal sledovať dve hodiny ich partnerskej hádky, mohlo by to byť zaujímavejšie než celý tento film. Celkove, PoP je vo filmovej podobe v rámci možností dobrý, ale mohol a mal byť lepší, oveľa lepší.

V prvom rade, hnusné športové klišé o chalanovi, ktorý sa z ničoho prebojoval až k možnosti získať nesmrteľnosť. A možno i niečo viac. Je to opozerané a v horších rukách by to bolo neznesiteľné. Našťastie, Cannon to zvladol, z príbehu dokázal vytrieskať maximum, a i klišoidné scény dokázal podať ako tak s vlastnou krvou. Slušné herecké výkony, na slušne napísaných postavách (vlastne celý film stojí hlavne na charakteroch, mentorské postavy managera a scouta stáli nad ostatnými) , fajn vizuál, veľmi dobrý soundtrack. Film, v ktorom som sa reálne zamiloval do Anny Friel. Veľmi dobre natočené zápasy. Milé, i keď neškodné cameá skutočných hráčov tiež potešili. Samozrejme, v reále to takto nefunguje, ale reklama na Premier League funguje. Celkove priemerný motivačný film, v ktorom však každý futbalový fanúšik cíti niečo viac, niečo z rodinnej atmosféry, niečo magické.

Je neskutočne raritné, keď sa pri natáčaní filmu podarí absolútne všetko, keď vám jednotlivé diely skladačky do seba tak perfektne sedia a vytvárajú nezabudnuteľný celok, ktorý je niečo viac, než len film. K takýmto snímkom patrí i L. A. Confidential. Pravdu povediac, neviem, čo skôr chváliť, či réžiu a scenár, vychádzajúci zo skvelej predlohy, alebo samotné znázornenie doby a herecký ansábel v plnej polnej, ktorému prekvapivo kraľuje Guy Pearce. Konečne po dlhšom čase film, ktorý ma bavil od začiatku až do konca a pri ktorom sa teším na opätovné zhliadnutia.

Recyklovat iných je z trochou umu celkom jednoduché. Recyklovat sám seba, to je už ťažší oriešok. A Singer si na ňom škaredo vylamal zuby. Apocalypse nepriniesol prakticky nič nové, väčšinou len vršil už známe obrazy (namatkovo napr. QS a jeho sólo, Magnetove obrátenie sa na temnú stranu Nightcrawler a jeho modlenie sa, súboj v klietke, Xavierovie vyučovanie, priehrada...je toho skrátka príliš). Toto všetko, len v horšom prevedení, na menšom priestore a s menej výraznými hercami. James, Michael a Nicholas vlastne nemajú čo hrať. Oscar je namaľovaný na modro a neustále opakuje tie isté repliky. JL a Sophie Turner sú na zabitie. A taká Olivia Munn mala len jedinú úlohu, vyzerať dobre na plagátoch, vo filme mala jednu jedinú vetu. K tomu úžasný scenár, kde sa 70 minút regrutujú nový členovia (a to hneď do dvoch tímov) a pol hodiny sa behá po priehrade pod Strykorovym vedením (kde som to len videl?). V celom filme je vlastne len jedna nová a čerstvá linka a to samotný Apocalypse. Len keby mi tak extrémne nepripominal filmového Ultrona. Pri tom všetkom sa nestihne žiadna postava posunúť čo i len o krok dopredu, novi herci len odrozpravaju najznámejšie repliky a sú radi, že sa vôbec stihnú zaradiť do zaužívaných stereotypov. A to býval Singer v práci s postavami tak dobrý. Žiaľ, býval. Film sklamal, nebol zlý, len nudný a absolútne ničím zaujímavý. Len dúfam, že podobne ako DoFP i Apocalypse mi čo najskôr vyšumí z hlavy.

Jednotku mám rád, nie že by som si ju musel pravidelne opakovať, ale niečo vo mne zanechala a to sa ráta. Dvojka sľubovala nálož toho istého. A to vlastne aj dodala. Film stojí na zrecyklovanom vizuale od Burtona, veľmi slušnom soundtracku a zaujímavej hereckej posádke. Z nej opäť vyčnieva Mia Wasikowska, ktorej Alica je stále tak strašne fajn baba od vedľa (joj, týždenná platonicka láska sa opäť dostavila). Zo zvyšku crew jej skvele sekunduje Sacha, jeho Tíme je tiež pekný týpek, a Depp nemá toľko priestoru na svoje opičinky, takže pozitívum. Celkove teda film dobre vyzerá, znie a má zaujímavé charaktery, problém je však, že mi je ukradnuté, čo sa v ňom deje. Príbeh je nudný, scenár až príliš detinský, dialógy prakticky na zabitie (lebo niekto si myslel, že 113 minút pomenúvať zjavné veci je dobrý nápad) a vzhľadom k tomu celému ide aj záverečné poučenie trocha mimo. Celkove film zanechal pozitívny dojem, na viac než slušne tri * to jednoducho nemá.

Ten film má 140 minút. To je dosť času na to, aby sa priemerne inteligentný jedinec v pohode zamyslel nad nelogickostou sveta Divergencie. A kľudne si môže dať na čas, v samotnom filme sa totiž absolutne nič nestane. Scenár ide od nuly nikam a okrem linky s odhalením divergencie hlavnej hrdinky (ktorá však musí prísť, lebo inak by to idiocii nasadilo klobúk) film nemá žiadnu dramatickú linku. Vlastne okrem toho nemá vôbec nič. I celá rebélia proti systému a starsim, na ktorej stojí základný konflikt, dostáva ku koncu na frak. Tak o čom to teda celé bolo? Tá jedna hviezda za celkom fešnú Shailene Woodley a OST od Junkie XL, všetko ostatné je však slaboduché a vlastne zbytočné.