Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Animovaný
  • Komédia
  • Sci-Fi
  • Dobrodružný

Recenzie (123)

plagát

Kubo a kúzelný meč (2016) 

Na tento film som sa tešil skoro rok a mal som vysoké očakávania. Skvelá animácia od Laiky bola takmer povinnosť (dostavila sa), k tomu som dúfal v slušný soundtrack dotvárajuci spojenie západu a východu (aj ten sa dostavil a je viac než len slušný). Rozumný kompromis s východnou atmosférou, ktorá je síce ťažnou silou snímku, ale pre zapadniara je rozumne dávkovaná (i to sa podarilo). Fajn príbeh, nejaká tá filozofia a humor, pri ktorom sa nebudem cítiť trápne (všetko trefy). Toto som chcel, toto som aj dostal a v pohode by to stačilo na dobrú známku a pochvalnú recenziu. Kubo však toho pribalil viac, oveľa viac. Pribalil skvelú fantasy jazdu napumpovanú zaujímavými motívmi, ohraničenými len kreativitou tvorcov. Pribalil hororové prvky, situačnú komédiu, fantastickú chémiu medzi ústrednú trojicu postáv, zopár (i keď očakávaných) zvratov, záver trocha mimo nalainovanych osnov a hlavne, zhliadnutie filmu povýšil na úžasný zážitok. A za to ďakujem. IMO asi naj animak roka (poráža i Zootopiu) a člen top10 snímkov tohto roka.

plagát

Black Lagoon (2006) (seriál) 

(Komentár k prvej sérii). Človek by povedal, že takýto svet snáď ani neexistuje. Svet, v ktorom sa druhá šanca neudeľuje, lebo sa jej nedozijete. Svet, kde ženské sú maniakálne vrahyne, kde každé rozhodnutie, môže byť tým posledným. Black lagoon je založený čisto na akcii, hektolitroch krvi a coolovosti postáv, čo by bola sama o sebe dostatočne lákavá ponuka, lenže seriál z jednotlivých aspektov nedokáže vyťažiť maximum. Akcia samotná je svižná, pomerne výrazne komiksova a celkove moc fajn. Animácia, i keď trocha statická, spolu so soundtrackom funguje. Prúdov krvi je taktiež dostatok, po prestrelku sa nechodí ďaleko, ale na absurdnosť či amorálnosť sa netlačí tak, ako by sa mohlo. A najhoršie je to s tými postavami, šablónovité, nevýrazné a nezaujímavé. Vzájomná interakcia je o ničom, kvalitných hlások je pomenej a skutočne cool scény napočítam na prstoch jednej ruky. Navyše príbeh neexistuje, takže záleží od samotnej "pracičky", ktorú zamestnanci Lagoon company práve riešia. Seriál vie niekedy prekvapiť a zaujať (Rosalinda a jej odkazy na Desperada a Terminatora, Mr. Chang a jeho krátka akcia s Revy, takmer celá dvanasta epka), ale z celkového hľadiska je to často nuda. Vo výsledku slušné 3*.

plagát

Godzilla (2014) 

Edwards odsabotoval Emmerichovu Godzillu a radšej než cestou veľkého, hlučného veľkofilmu sa vydal trocha okľukou, rovno cez Japonsko. A ja osobne som tomu veľmi rád. Skvelá hra s atmosférou a diváckym očakávaním, podtrhnutá i slušným soundtrackom od Desplata. Namiesto prvoplánových chválenia sa hlavnou atrakciou, postupné (a žiaľ trocha zdĺhavé) tlačenie na filozofickú nôtu. Priam až nádherné ukážky neschopnosti ľudstva vyrovnať sa so silou prírody, držiac sa odkazu pôvodných sérii, kde keď si "príroda" niečo zmyslí, človek skrátka nemá šancu. Z toho taktiež vyplýva, že postavy sú až druhoradé (i keď trojka Cranston, Taylor-Johnson, Olsen si svoje odohrala s prehľadom), ich osobné problémy sú nedôležité. A samozrejme, samotná Big G, ktorá sa síce v celej svojej kráse ukázala možno trikrát (MUTOS sú na obraze o dosť častejšie), ale stojí to za to, v človeku to vyvolá príjemné pocity a záverečné zúčtovanie bolo milo japonské. Celkove, veľké prekvapenie a film, ktorý som si naozaj užil, i keď zopár vecí zostalo nedotiahnutých, ale pokračovanie to snáď napraví.

plagát

Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (2016) 

Film, ktorý ma okúzlil, no až opätovné zhliadnutie ukáže, či z toho bude dlhoročný vzťah, alebo len smutné vytriezvenie. V tejto chvíli si zatiaľ stále vychutnávam pocity, ktoré vo mne zanechal. Dobrá práca s atmosférou, nádherný soundtrack a Burtonovský punc pre detail dávajú snímku osobitný a veľmi prívetivý vzhľad. Herecky to taktiež funguje, Eva Green si každú scénu kradne pre seba a Samuel po dobrú hlášku nejde ďaleko. Z omladiny si svoje zastal Asa, a mňa osobne dostala Ella Purnell a jej britský prízvuk, čo je kombinácia dodávajúca scénam istý punc rozprávkovosti. (Ten film treba vidieť v originálnom znení, hlasový prejav Evy a Elly vrámci dabingu len ťažko prežije) Treba však povedať, že i zvyšok osadenstva domova bol celkom príjemný. Film sa navyše každou minútou stáva stále viac filmom Tima Burtona a niekde od polovice stopáže ide už o regulárnu creepy prehliadku. Celé to dokopy dáva chutný fantasy mix. Nad týmto všetkým však stojí jedno obrovské ale. Film je natočený podľa tej najotrepanejšej a najtrápnejšej šablóny,, ktorá doslova definuje tento žáner. Prakticky v ktoromkoľvek momente si divák môže tipnúť, čo sa stane o päť minúť a pravdepodobne sa trafí. Mnoho dialógov šuští papierom, postavy konajú na základe nevysvetlených pohnútok, niektoré linky sa nedočkajú akéhokoľvek zakončenia a zostanú len visieť v minutáži. Zaporáci sa správajú ako totálni idioti, o tom, prečo sa Ymbrynes pustili do tvorby slučiek nie je ani zmienka a celkove sa o fungovaní tohto "sveta" divák nič nedozvie. A na paradoxy spôsobené cestovaním časom radšej zabudnem. Vo finále je to teda o tom, či je divák ochotný hrať podľa pravidiel tohto filmu. Ak áno, užije si čarovnú jazdu, ak nie, bude to dvojhodinové utrpenie.

plagát

Krycie meno U.N.C.L.E. (2015) 

Toto je tá kombinácia, ktorú fakt nemám rád. Snímok, na pohľad tak parádny, no obsahovo hluchý a absolútne o ničom. Guy Ritchie proste natočíl Sherlocka 2,5. Ten film má naozaj slušný atmosféru, skvelý soundtrack, pohodové obsadenie (Cavillovi stále neverím, že vie hrať, ale tu mal k tomu najbližšie) a celkom fungujúca akcia (úvodná scéna v Berlíne, či vlámanie sa do fabriky sú moc fajn). Ale keď mi je v polovici stopáže úplne jedno čo sa na plátne deje, niekde sa skrátka stala chyba. Príbeh je o ničom, chémia medzi postavami zafunguje len niekedy a väčšina scén asi vyzerala lepšie na papieri, než na kamere. Celkove slušné tri, ale pre mňa je to sklamanie.

plagát

Let číslo 93 (2006) 

Čistá filmárska a dokumentárna robota. Greengrassa nezaujímajú teórie a konšpiracie, divákov nechce presviedčať o svojej pravde, nehrá na veľké herecké mená a netlačí na patriotickú strunu. Skrátka len rozpráva príbeh, sled udalostí. A robí to triezvo a vzhľadom na tému i surovo reálne, čiže presne tak, ako to má vo zvyku. Výborná práca s ručnou kamerou, výkony (ne)hercov a vedomie toho, ako to celé nakoniec skončí postupne zvyšujú tlak na diváka. A je jedno ako dobre sa človek pripraví na záver, či koľkokrát videl ten osudný náraz lietadla do dvojičiek, posledných desať minút z neho aj tak vytrieska emócie. Je mi ľúto, že som zatiaľ nemal šancu vidieť film na veľkom plátne v prítmí kinosály, musí to byť zničujúci zážitok.

plagát

Star Trek: Do neznáma (2016) 

Asi najseriálovejší Star Trek. Taká piata epka tretej série. Čo je skutočnosť, ktorá prináša svoje plusy i mínusy. Na jednej strane osvedčený casting, ktorý má na plátne úžasnú chémiu. Veľmi fajn scenár ponúkajúci niekoľko milých momentov. A typický Star Trek slovník v najvypetejších situáciách, v ktorých nakoniec všetko vyrieši Scotty. Na druhú stranu, film absolútne kašle na nejaké vzťahy a nové postavy sú po vzore epizódnej štruktury trocha nedotiahnuté. Ale hlavne, žiadne obavy o kohokoľvek z posádky sa skrátka nedostavia. A práve to je najväčší problém filmu. Ten totižto dobre vyzerá, celkom dobre znie a má minimálne jednu skvelú scénu, ale je len ďalším z radu, vďaka čomu už stratil punc veľkej udalosti. A to je škoda. P.S.: koho sakra napadlo, aby Idris Elba dve tretiny filmu nosil masku a rozprával lámanou angličtinou?

plagát

Súboj titanov (1981) 

Nádherná princezná, nebojácny hrdina, champtiví bohovia, hovoriaca kamenná hlava a bájne monštrá v neopakovateľnom prevedení. Ten film je skrátka masaker v tom najlepšom slova zmysle. Popravde, keď som bol malý, tak Titáni vo mne budili rešpekt a strach, ale dnes je to parádna jazda, na ktorú sa nechytá ani novodobý remake.

plagát

Jednotka samovrahov (2016) 

Zlepenec krásne nastrihaných videoklipov, ktorý drží pokope len cool Will Smith a sexepeal Margot Robbie. Príbeh ako taký neexistuje, a dôvod, pre ktorý sa Deadshot a spol. dostali do ulíc je jedno obrovské WTF. Sakra, i reklamy pred premietaním obsahovali viac náznakov deja. Našťastie, všetko ostatné sa v tomto filme podarilo (teda, až na Jokera, ale o tom trocha neskôr). Casting na jednotku, a teraz nehovorím len o už spomínanej dvojici, prakticky každý prítomný dostal zaujímavú postavu a podal ju obstojným spôsobom. Navyše, i vzájomná chémia fungovala, Ayera treba pochváliť i za dialógy. K tomu dobrý vizuál, pomerne prehľadná kamera a strih, a skvele našlapaný soundtrack. Pokiaľ sa človek vykašle na akukoľvek elementárnu logiku, tak z toho Suicide Squad vychádza celkom dobre. Celkove za slabšie 4*. A teraz ten Joker: Čo to kurva malo byť?! P.S: Neviem kto vymyslel potitulkovú scénu, ale zaslúžil by si nejaké ocenenie. V priebehu minúty urobiť z Waynea väčšieho neschopáka, než to zvládol Schumacher za dva filmy je skrátka umenie.

plagát

Proboha! (2008) 

Prečo sa toto nepúšťa sa školách? Bill obletel svet, stretol pár ľudí, položil im pár jednoduchých, niekedy možno uštipačných otázok a v priebehu pár minút ukázal náboženstvo ako také v celej jeho nahote. A tá je šialená, bizarná, absurdná a nebezpečná. Záverečný preslov je až strašidelne pravdivý.