brumbrum

Toto nie je zjavne moj styl.. ani Svejk.. ten typ absurdnej komedie, akoze inteligentnej kedze tak nablblej.. Rozhodne exceloval mlady Abrham, ako tolkym filmom, aj tuna vykluzlil daku tu hviezdicku v podstate z nicoho. Hrusinsky usiel tiez, blba typy Svejk hral prakticky rovnako: uprimne a nablblo. Bolo to take volake priruske - krasna Inna Gulaja, s xichtikom babiky a pohotovym revolverom, raz zjapuc porusky a raz sa stratene usmievajuc na Abrhama. Podarena trojica, len pre nich sa to dalo dopozerat, hoci posledna polhodina sla v style "este kolko? VLC: "t": este 27 minut. Boze moj, nejdeme spat radsej?" - ale zvladli sme to. Obsahovo: spisovatel Hasek s kumpanom Straslipkom sa presuvaju medzi basou, frontom za/proti/s/od/do Rakusho-Uhorsko/Rusko/Ceskoslovensko, az clovek nevie, kde prave su a z koho si robia prdel. Dost neprehladne, cele sa to toci skor okolo uvah a pozorvani Haseka/Abrhama, dej je len tak ledabolo naplacany k tomu. Inna obcas ako cervena komsomolka a raz ako zvodna deva. Styl Hasek: gulas, prdel, vysmech, slabomyselny dej, komedia z hruz vojny. Cenit sa da azda pokus zobrazit cele tie boje ako hodne nezmyselne. Spolu s Abrhamom/Hrusinskym/Gulajovou to vychadza na 2*. Cest praci.

Velmi dobre natoceny, zahrany a zostrihany, velmi brutalny, animalny a drasticky pribeh, zo zivota, z beznadeje, boju krehkej duse proti sadistovi. Mama nam ho odporucila, kedze jej to pripominalo nasu situaciu spred 30 rokov. Asi len preto som to bol schopny dopozerat.. - a rozvirilo to vo mne velmi tazive spomienky.. Kto dacim podobnym presiel, bude mu pri tom behat mraz po chrbte. Nic pre pohodovy vecer alebo zivotom neobuchane duse.. Raz neviem, ci maju taketo filmy dobry zmysel a ci nie.. - ale azda ako vykricnik pre tipkov, co radi koketuju s predstavou "silaka", sa to vari zide. A aj pre zeny, aby ich vynuchali na sto honov skor, nez ich co i len v najhorsom sne napadne, spojit svoj zivot s nechlapom, co ma sklony k nasiliu a chlastu. Ako mi za mladi prizvukoval knaz a ci skor nahradny otec, ked som chodil spavat s kladivom: kto premoze nepriatela, je silny; kto sam seba, je mocny (vraj to vravievali Rimski bojovnici). Tak davam 4* po zrelej uvahe; dal by som aj pat, ale tu poslednu proste neprenesiem cez srdce volako..

No.. hmm.. takto to vypada, ked amici poooraju klasicke pole, ako napr. v tomto pripade, greckych povesti. A tak nam tragicky i slavnostne, napinavo i bolestne, trubia trubky, kvilia huslicky, cinkaju cinely - a divak ani chvilu nema priestor premyslat alebo nebodaj pochybovat kto je kto - hoci vdaka viacerym hereckym vykonom to veru nie je vzdy hned jasne. Tak napriklad ten dedko z amfiteatru, co sa tam furt moce a sklabi, vypada zvacsa jak hodne bez seba, utecuc z osetrovne, a raz nevie, kde je a co tam robi.. A hlavny hrdina Perzeus tomu tiez nepridal: sice vzdy velkolepo napne bicepsy este aj ked si skrabe divoku hrivu, zial ale posobi, ze ho vytiahli na zaskok z tisicprveho dielu Navzdy Maria. Celkom sa k tomu rymuje, ze ked zapichne dakoho kuzelnym mecom, cepel sa mu furt leskne jak z pribornika, hoci dotycny krvaca jak prasa. Specialne efekty zodpovedaju svojej dobe, za to asi nik nemoze; elektrinu uz vtedy poznali, takze to natocili, no ale jako makovo.. - trhane, sekane, kostrbato.. No ale snazili sa: ved Andromeda celkom usla, aj sa tam nezabudla verejne vykupat, takze par hviezdiciek si to nakoniec zasluzilo. Ale tie retardovane sceny s doprovodom grotesknej holyvudskej akoze-hudby, navrasnene do vitaznych ovacii, davoveho potlesku, rucajucich sa skal skameneleho Krakona - a do toho ta sova padne na hlavu, hudba sa meni na zabavnu aby sme sa celkom urcite prave teraz smiali, zakruti ocami, no neudrbavat sa akoze fakt neda.. Radsej ten suboj mohli poamerictit, natiahnut, zvyraznit - takto tipek vytiahne z kapsy makovicu, namieri na obra a ten ma hned vymalovane - no cojaviem.. Dve hodiny v cudu, som ohucany a doplietli mi este aj to malo, co mi zvysilo zo skoly z greckych povesti; budem musiet kuknut wikipediu, jak to vlastne malo byt. Moja na tomto poli studovanejsia manzelka to komentovala, ze zmaglajsili viacere pribehy aj mena a doplnili podla fantazie, co tam Greci zabudli napisat; no esteze mame ten holyvud, nesklamali ani tento raz.

Celkom dobra krimi, aj ked krimi neoblubujem. Celkom sranda sledovat pokus vycarit USA atmosku v ceskych pomeroch :-D. Ten socialisticky telefon zeleny a debata pretkana "George volal do bridzoveho klubu"; no ale inak celkom vydarene. Len sa mi to zdalo trocha priroztahane a tak trocha viac divadlo ako film; Abrham hra trocha krcovito na moj vkus, stale krici v hadkach, az sme stahovali na MacAir (cize: ozaj nie velke repraky..) zvuk. Na tri hviezdicky to rozhodne stacilo.

Zlatanina. Citit z toho sice Kusturicu chvilami, ale len tak jemne - inak tuctovy holyvudsky otaznik nad vsetkym. Vela kecov bez hlbsieho zmyslu a zbytocne umelecke pozy, ktore maju vyludit dojem intelektualskeho zazitku - rychly strih, spad prechodov, pozy.. Skoda, lebo herci su fakt dobri, hudba tiez dobra. Aj to zacalo velmi slubne, az sme sa fakt tesili na fajny filmovy vecer. Velke sklamanie zial. Postpubertiak Johnny Depp hlada sam seba, poskuluje po zaletoch svojho bratranca a stryka a dako sa do toho vzdy tak trocha zamotava. Auta, zenske, americke prasenie o americkom sne, kadilaky, lacny biznis, no a hlavne stale tie sny a uvahy o tom vsetkom bez vychodiska a naoko to ma davat zmysel vsetko. A dobra hudba. A dobry strih. A dobri herci. A cele je to beztak nanic, ako dobre ohriata kuchta s dobrou vonou, ked je clovek fajne hladny - ale nenaje sa, hoci kuchta krasne rozvoniava, ale je komplet prazdna, len ta smakova para vsade. Jednu hviezdicku davam predsa, pre neholyvudsku muziku a snazivych hercov, ktori to zial nevytrhli. Za ten duty scenar si viac ale nezasluzia.

Velmi hlbavy a smutne krasny film. Labuznikom samopalovych nahanackiek, detonujucich agentov CIA a invalidnych vykonov odpadu v style holyvud, odporucam hodne iny zaner. Toto je pre fajnsmekrov schopnych empatie, co im nieco hovoria Traja kamarati a Vitazny obluk. Z vsednej talafatky nieco krasne, co stracame prave vtedy, ked si s prekvapenim vsimneme, ze co drzime v ruke, je nezasluzeny dar a nie brak. Trocha mohli rozpracovat dej a osudy postav, amici by to uspesne natiahli na dvojnasobok; pribeh mal asi viac potencialu, ale takto asi viac utkveje, ponechava priestor fantazii. K deju: dvaja "frcaci" (vid: Kto chyta v zite) z Ciech pracuju (a hlavne smejdia) v nemeckom pristave na lodi a snazia si urvat aspon to malo, co im vojna umozni - kradnut tabak a dievcenske iluzie. Ako inak, jeden z nich sa pocas smejdenia zalubi do sympatickej Nemky, ktora svojou detskou naivitou postupne prekonava nanos jeho laxneho cynizmu, az sa s nou planuje napriek vojnovej nekompatibilite vziat.. Perlickou je, ze hodne obdarena Marketa Hrubesova mala pri natacani 16 rokov a vnadne scenky konzultoval reziser s jej rodicmi.

Taky zvlastny gulas zanrovy: zacina to (a trva asi do polovice..) ako klasicka amicka debilina; lacne sceny, lacne sex narazky, lacne vykony.. Potom (od polovice) to ma odrazu myslienku a ta to aspon trocha spasila: uponahlany zivot plny biznisu je slepa ulicka, rodina ma prioritu; zda sa, ze hoci tato stara pravda je vseobecne znama, vzdy zas sa ju pokusi niekto sfilmovat (vid Family Man, ma napadlo ako prve, ale to sa mi hodne viac pozdavalo). No a obcas sa to nie az tak podari, ako v tomto pripade. David Hasselhoff tu hra blba, takze mu rola kupodivu sekla. Parkrat sme sa schuti zasmiali, takze 3* sa mi zdaju zasluzene ;-).

Film zacina veselo, Benigni dokaze cloveka bez problemov rozosmiat. Scenka s motorovou pilou v garazi fakt nema chybu :-). Dej sa zial rychlo zvrhne na tazko uveritelnu a prehnanu grotesknost, postavy prehanaju, humor je krcovity, skor taliansky nez francuzsky. Jedna hviezdicka za tu motorovu pilu.

Asi do polovice som nevedel, o com to je, taziva atmosfera, ludska bieda, ponure prostredie. Herci naozaj skvele zapaduju do toho bezvychodiskoveho prostredia. Asi od polovice nabera film spad, zivoty znacne odlisnych protagonistov sa prelinaju a nakoniec sa splet vztahov podari prijatelne ludsky rozpliect. Cenim si vykreslenie postav, kde nie je jasne, kto je dobry a kto zly, kto skaredy a kto pekny. Zaujimava studia o hladani vlastneho povodu a identity, riskovani zranenia z pravdy a vyrovnavania sa s nou. Tazke otazky okolo adopcie a odhalovani roky zamlcovanych osudovych rozhodnuti. Kto tento film oznaci 'komedia', mal by skumat, comu sa zvykne v zivote smiat; smiesne boli asi len grimasy Hortenz na rozveselenie Cindy.

Docenili sme netradicny namet a uprimny pohlad na dramaticnost prazdnoty samoty hlavnych hrdinov. Vrhac nozov a jeho stastena. Nezrealizovana sebevrazda, kopu bleskovych vztahov, nekonecna pustota nenaplnenej ludskej tuzby po laske.. - to vsetko vo mne nedvojak evokovalo spomienku na klasiku "La Strada" (1954) - taziva molodramaticnost road-movie s dobrym obsadenim; zarobit na pobavenom publiku a prezit den tak, ako prichadza.