denulik

Formálne takmer dokonalý film, ktorý pôsobí až kruto realisticky (Fassbender kraľuje, kde sa na jeho hladovku hrabe McConaughey, ten bol Dallas Buyers Club oproti nemu riadne tlstý), zanecháva tie správne otázky- čo je hodné obetovania, kam sme schopní zájsť v boji za naše ideály a za akú cenu ich vieme dosiahnuť, ale úplne mi nesadol ten minimalistický štýl, keď sa hovoriť a konať začalo až po hodine. A k Bobbymu a problémom Sevrného Írska som nepocítila pochopenie ani sympatie. Je to škoda vzhľadom na sľubný námet a technickú kvalitu fimu.

Mám len dve otázky: Bola tam pointa? Lebo mňe ten film vyšumel do prázdna. A prečo sa nevolal studeno namiesto hlboko?

Poslušne priznávam, že som nepochopila. Poslušne dodávam, že je to hlavne moja chyba. To ale nič nemení na fakte, že som si tých 80 minút odtrpela asi viac ako šialený Sydowov maliar.

Z toho holuba mohli radšej uvariť dobrú polievku. Malo by to väčší zmysel ako tento divotvorný film, ktorý chce mať hlboký význam, ale je o ničom. To nebol artový film, ale snobárňa pre tých, ktorí si chcú pripadať ako intelektuáli a viesť nekonečné debaty o nesmrteľnosti chrústa.

Prvá séria je vynikajúca, o tom niet pochýb. Podvratná hra s divákom, ktorý spočiatku netuší, kto je tu zlý - hrdina Brody alebo mešuge agentka Carrie- si dokázala udžať napätie. Rovnováha medzi "zábavou", ktorá je cieľom televíznej produkcie, kvalitou prevedenia a realističnosťou deja ma udržala v pozore až do konca. Druhá séria jednoznačne prekonala prvú. Myslela som si, že po otvorení hry na konci tej prvej seriál nedokáže vykryť neistotu,s ktorou dovtedy pracoval a kvalitou pôjde dole. Opak bol pravdou. Druhá séria má úplne odlišnú dynamiku a atmosféru ako tá prvá, je miestami temnejšia a z môjho pohľadu oveľa napínavejšia. Záverečný twist ma dostal do kolien a ja sa nedokážem dočkať tej tretej.

Luxusný začiatok, ktorý sa ale v polovici zvrhol na trápnu vyvražďovačku. A to som sa už začínala tešiť. Mám pocit, že scenárista nezvládol koniec a nevedel vykorčuľovať zo zápletky. Aspoň mne rozuzlenie veľmi logické neprišlo a už vôbec som nepochopila konanie a motiváciu doktora Weira. Ako vravím, koniec bol už skutočným utrpením- s pribúdajúcimi litrami krvi sa môj záujem o film zmenšoval, až sa úplne stratil.

Film určený všetkým, ktorým je ľúto za časmi, keď mlieko stálo dve koruny. Aby si uvedomili, čo nás to dvojkorunové mlieko skutočne stálo.

V súvislosti s týmto filmom mi ako prvý napadne termín Očistec- miesto mimo normálny časopriestor, kde sa duša/ duch/ energia na hranici medzi životom a smrťou snaží dopracovať k odpusteniu, aby mohla pokračovať ďalej. Do neba, alebo možno do pekla. Dimenzia, v ktorej neplatí logika a jediný moment sa môže pretvoriť na paralelný vesmír.

Filmy s označením "rodinné" veľmi nemusím. Očakávam jednoduchý dej, ploché postavy a nudu. Nič z toho som v Hugovi nedostala. Naopak, majster Scorsese ma zobral na dobrodružnú výpravu za pokladom, ktorý by si každý milovník pohyblivých obrázkov mal ceniť najviac- film sám. Hugo je vlastne film o filme, o všetkých, ktorí ho tvoria, "konzumujú" a predovšetkým zo srdca milujú. Pocta priekopníkom pred aj za kamerou. A jedno z najlepšícj 3D vôbec nám tak približuje úplné začiatky filmu vrátane kultovej Lumiérovej lokomotívy:-). Tomu vravím spojenie starého s novým. Som rada, že sa filmu ujal práve cinefil Scorsese, lebo jeho lásku k fimu cítiť v tomto diele z každého záberu.

Štvali ma tie pseudoumelecké tmavé zábery. Polovicu filmu som len hádala, kto je v obraze a čo robí, lebo všetko bolo čierne. Atmosféra vcelku fajn.