Duby

Mám taký pocit, že v treťom pokračovaní (ak bude) sa stretneme s hovoriacou Blue a potom môžme očakávať spin-off remake super namakaného kresleného alebo hraného seriálu Dinosaur Superheroes.

Film by mal potenciál, keby to nebolo len vykrádačkou scén z toľkých filmov (prípadne hry - Witcher), že menej času by trvalo vymenovať filmy, ktoré nevykradol. Prenášanie historických motívov do súčasného sveta je už pomerne dosť ohraná pieseň a očakávať, že to zachráni chabosť scenáru a réžie, chcelo dosť veľké nadelenie v dolných partiách. Keby dej ostal zasadený do doby minulej, rozhodne by mu to prispelo. To už bol lepší The Sorcerer's Apprentice. Možno by tomu nabudúce pomohlo menej hviezdne obsadenie. Vinovi predsa len ide lepšie to šoférovanie športiakov ako oháňať sa mečom.

Charlie McDowell a Justin Lader sa pustili do interpretácie tej najťažšej otázky a odpovedali na ňu tak subjektívne ako sa len dalo. Melancholicko-romanitcko-filozofické ťažkopádne sci-fi, ktoré si získa skôr milovníka alternatívneho žánru a určite nenadchne komerčného diváka. V diele cítiť inšpiráciu z Eternal Sunshine of the Spotless Mind a z filmuTranscendence, čo nie je myslené v negatívnom slova zmysle. Jason Segel a Rooney Mara vynikajúci.

Sci-fi deketívka s kvalitnou atmosférou 20. rokov 20. storočia presunutá do súčasnosti, kt. sa odohrá najskôr o 100 až 200 rokov so soundtrackom, aký by si prialo mnoho filmov. Kto čaká množstvo efektov a akciu za akciou sa asi nedočká. Zavŕšenie gradácie deja potešilo.

Introvertný človek žijúci jednoduchý život s nádhernou ženou skladajúci poéziu akurát tak pre seba. Poéziu všedného dňa. Pretože život nie je len o tých chvíľkových raritných zážitkoch, ktoré potrebujú byť zachytené, ale skôr o tých rutinných maličkostiach, ktoré sú tu aj mimo ne ...dážď, čaj... Chuť čaju pomaly utonujúca sa v chuťových pohárikoch či čerstvosť čerstvosť vzduchu po daždi. To by nás malo napĺňať. Nie len úspech, bohatstvo... zaťažko. Neprítomná gradácia deja? Prítomná, no utilitárna. Utilitárnosťou markantná. Človek môže prísť o materialitu vo svojom živote no ak si ju nesie v pozitívných spomienkach aj tie zahrejú a keď vymiznú, vymizne aj to zrnko smútku zasadené do nás. Vtedy je čas pokračovať. Užívať si ďalšie prchavé momenty tak, že ich prchavosť sa stane asymptotou nášho bytia. Tu a teraz.

Veriť či neveriť svojim inštinktom ? To je otázka.

Človek (ako ja) často sa zamýšľajúci nad otázkami druhu kto som, kam smerujem, má to zmysel a čo má vlastne zmysel čakajúci, že odpoveď na ne mu z ničoho nič zaznie v hlave sa jej v tomto filme nedočká. (Možno sa vyderú na povrch nejasné jemné kontúry, ale nič konkrétne - skôr sa dozvieme čo nie sme ako čo sme.) Divák dostane ľadovú sprchu prostredníctvom úvah, ktorá prebudí jeho "prispatú" myseľ. Naše role, naše každodenné role...tlak spoločnosti, potláčanie identity jedinca... aj také veci je možno vydedukovať interpretáciou jednotlivých myšlienok. Zaujímavosťou, už vyššie spomínanou, je fakt, že hlavná postava Andre svojím vystupovaním pôsobí teatrálne, pokrytecky až imidžom brouka Pytlíka, čím sa paradoxne dostáva do popredia miestami Wallace, s ktorým sa dokáže divák skôr stotožniť. (Je to aj môj prípad.) Jednoznačne jedno z top filozofických diel, ktoré som doposiaľ videl. 90%.

Poněvadž tento komentár upadne do zabudnutia (ak si ho vôbec niekto prečíta) ako novoročné predsavzatia 2. januára, pojmem ho bez zbytočného verbálneho pátosu. Jednoznačne za mňa jedna neskutočne skvele poňatá interpretácia konca sveta. Moja psychika zažila pri filme taký útok, že som sa neubránil pocitom akoby to všetko prebiehalo vonku za oknom. (Možno to bude tým, že každý rok tu máme nejaký ten skorokoniec sveta.) Strach, beznádej, úzkosť,rezignácia... a finálne ešte raz ten strach. Umelečno, hudobno... atmosféra na 100%. ...Dunstová to na nás vybalila. :O

Film rozhodne neurčený pre milovníkov blockbusterov. Námet je takou zmeskou námetov minulých. Rozhodne tam cítim inšpi z Proyasovho Knowing a Abramsovho Super 8. Hudobný sprievod na slušnej úrovni. Osobne mám rád filmy daného charakteru no s otvorenou nezaujatou mysľou 65 %.