Khalesi

Veľmi autenticky natočené. Dokument- zatiaľ najviac vystihujúci atmosféru bitúnkov. Nárek porážanej zveri a zábery na pohľady ich očí- horor a agónia v priamom prenose, končiaca kusom mŕtvoly na vašom tanieri!

Pozrime sa do zrkadla. Tak aký je vlastne v realite vzťah ľudí k zvieratám. Dokážeme im upierať slobodu a to aj po celý ich krátky život, oddeliť od matiek hneď po narodení, trápiť ich hladom a nedostatkom vody, tej najpodstatnejšej a ešte stále najprístupnejšej látky, ktorú všetci potrebujeme k životu. Sme schopní ich vláčiť celé dni v nekonečných a nezmyselných transportoch, aplikovať im do očí a do krvi, či iných častí tela chemikálie, čistiace prostriedky a kozmetiku. Sťahovať ich za živa z kože, alebo do nich rezať bez akejkoľvek anestézie a ešte s úsmevom na tvári. Vieme ich vraždiť vo vzduchu, na zemi aj vo vode. Sme skutočne nekonečne vynaliezaví ak sa jedná o týranie bezbranných bytostí. Prečo to robíme? Pre naše pobavenie predsa, alebo pre naplnenie našich žalúdkov ich zmrzačenými a chorými telami, pre módu, kozmetiku, či v mene akejsi pochybnej vedy! Vojenské výskumy, operácie, testy radiácie a najhoršia a najbeštiálnejšia vivisekcia! V akom to žijeme nenormálnom a pochybnom svete, ak tí, ktorí vraždia a týrajú-chodia vysmiati a s odkrytými tvárami bez akéhokoľvek strachu, a tí, ktorí zachraňujú a pomáhajú sa musia maskovať a sú prenasledovaní, označovaní za teroristov a trestne stíhaní... Tak toto je naše maximum? Bravo, človek inteligentný! Toto všetko si dokázal!

Zvláštny životný štýl, akoby na pokraji civilizácie, ale stále s ňou v akejsi symbióze. Páčila sa mi sloboda, ktorú si uchovali. Páčil sa mi aj ich spôsob života, pretože je o mnoho bližší skutočnej ľudskej prirodzenosti než ten, ktorý teraz vedieme. Viem si predstaviť podobne žiť, ale musela by som byť aj prospešná:) Len žiť, aj keď skutočne, by ma nenaplňovalo.

Toto sú továrne na utrpenie a na smrť! Toto je pohľad do skutočnej tváre človeka. Do tváre s pevne zavretými očami a zapchatými ušami, aby nebolo počuť žalostné nariekanie za živa rezaných bytostí, trpiacich v agónii, ktorú si ani nedokážeme predstaviť! Realita vs. falošné videnie sveta, plyšové zvieratká v náručiach našich detí, kým živé sú utýrané a zabíjané na bitúnkoch a vo veľkochovoch! Nemáme nárok na prežitie.. Prečo by sme mali? Vo vnútri sme už dávno mŕtvi!

Dokáže si niekto z vás predstaviť, že by váš život trval len pár týždňov počas ktorých by ste boli uzavretý v miestnosti, kde sa neviete ani narovnať, bez vody, bez poriadnej stravy, medzi svojimi výkalmi, bez akejkoľvek stimulácie. Trpeli by ste infekciami, stresom, zlomeninami a kožnými chorobami. Možno by ste čakali aspoň milosrdnú smrť, ale to by bol len ďalší omyl-nemali by ste na ňu nárok, milosrdná, by bola totiž príliš drahá a tak by vás reálne, najpravdepodobnejšie ešte za živa stiahli z kože. Nie toto nie je krutý vtip. Toto je naozaj každodenná mizéria "kožušinových" zvierat ! Chcete vedieť prečo tieto nevinné bytosti a ich mláďatká musia takto trpieť? Chcete počuť nejaké rozumné vysvetlenie? Neexistuje-nie rozumné. Ja vidím len siluety bezcitných, nechutných ľudských kreatúr, oblečených do kožuchov, ktoré aj tak nezakryjú ich ohyzdné duše!

Domestifikovať si celý živočíšny druh, naučiť ho žiť preto, aby nám bol spoločníkom a potom ho ignorovať a zúriť, ak sa odváži aspoň minimálne prejaviť svoju povahu a prirodzenosť, dokonca ho preto nechať zaplatiť životom-to dokáže naozaj len najnižší tvor na Zemi-človek. Prebuďte sa už konečne!

Krkonoše sú prekrásne. Viem to z vlastnej skúsenosti, posledné tri roky som tam trávila týždeň pravidelne každú zimu a minulý rok aj týždeň v lete v horskej chate. Podľa dokumentu zisťujem, že je ešte stále nespočetne miest, ktoré som v Krkonošskom parku nenavštívila, snáď to raz aspoň čiastočne napravím.

Holy shit ! Netuším, čo ste všetci hulili, ale ak sa tak dívam na vaše komentáre a hodnotenia, musel to byť hodne dobrý matroš. Inak si totiž neviem vysvetliť, že takáto sračka zožala viac ako 60%. Neskutočne ma iritovala rozkývaná kamera a blikajúce svetlá, nehovoriac o tom, že nič nesúviselo s ničím a než som sa aspoň čiastočne zžila s jedným príbehom, už bol ten tam a šupli tam ďalší, takže to na mňa pôsobilo, len ako veľmi podpriemerná zlátanina. Nepomohol tomu ani drak s hlavou capa, ani mimozemšťania a korunu tomu nasadil záber na zakrvácaného umierajúceho psa ! Potom, že nám mládež degeneruje. Niet divu, ak jej servírujeme úchylné hovädiny tohoto druhu. Pre mňa čistokrvný ODPAD !

Veľmi roztomilá sonda do života psích kamarátov. Dokument pútavou a vtipnou formou informuje o tajnom živote psov, ktorý človek mnohokrát nepostrehne. Ja som sa v ňom našla, pretože psov vášnivo milujem, od mala ich pozorujem a sú pre mňa neustálym zdrojom úžasu a milých prekvapení. Obzvlášť pasáže o šteniatkach, alebo o fenke, ktorá z kojeneckej fľaše kŕmi mliekom jahniatko, sú prekrásne. Určite sa nebojím doporučiť.

Po dlhej dobe som znovu skutočne žasla. Prekrásne a veľmi profesionálne natočený dokument z prostredia, kde ešte ľudská ruka nestihla napáchať nenapraviteľné škody. Preto uvedie do úplne iného sveta divočiny a lesov, než na aký sme bežne zvyknutý. Do sveta, ktorý bol kedysi normálny a bežný, ale dnes je krehkou vzácnosťou, ktorú musíme veľmi úzkostlivo chrániť a ctiť. Nádherné zábery sprevádza veľmi príjemný hlas komentátora s o nič menej zmysluplným textom. Len mňa zabolelo srdiečko pri predstave, že ak neotvoríme oči, bude aj táto dychberúca krajina čoskoro len akousi mlhavou spomienkou v našich vyprahnutých dušiach.