ProfiDivak

Zdeněk Svěrák fantáziu veru ešte nestráca, skôr naopak, stále hlbšie načiera aj do životných skúseností. Snové "erotické" scény sú urobené s vtipom, nadhľadom a ľahko horkou príchuťou a podľa mňa sú pre film a to, čo chce povedať, dôležité. O nejaké porovnávanie alebo "meranie kvality" by tu nemalo ísť, je to opäť a ešte stále (duo:) Svěrák.

Film z inej galaxie: humor, gagy, hlášky, hudba, nápady, jemne naznačená, ale skvostná výpovedná a pocitová linka. Seriózna filmová obsluha medzi stovkami falošných.

Hlavný hrdina si opäť so všetkým poradí, ale zaujímavo je vymyslené rámcovanie, ktoré naznačuje, že sa ide z jednej skúšky do druhej a tým je happyend, ktorý ma vždy irituje, šikovne zmiernený. U mňa však zmiernený aj zážitok z filmu, tentoraz to príliš neklapalo. Dôvodom je zhubná choroba s názvom vyššie nároky, ktorá ma akútne postihla pred premietaním. Napätie fungovalo, ale po celý čas som čakal, že z nejakého kúta labyrintu vycerí svoje tesáky Niečo viac.

Filmári si môžu dovoliť skutočne všetko a ak sú pre niekoho samoúčelní, ten istý film môže inému naplno otvoriť oči. Mierne "rammsteinovsky" ladený hudobný motív vystihuje zobrazenú temnotu, ale rovnako aj nadhľad a tvorivosť filmu.

Príliš neprekračuje úroveň lunaparkových siení hrôzy, hlavná hrdinka obdivuhodne fackuje nebožtíkov a hororová verzia bozku pravej lásky tiež zaujímavá ( tentokrát bez Draculu), celkovo nie príliš seriózny horor, ale pozerateľný a celkom podnetný.

Na druhé pozretie si ma získala človečina príbehu, aj jeho kvalitné spracovanie.

Tvrdý pohľad, aký panny mávajú...a na opačnej strane barikády ženy oveľa ostrieľanejšie a tým pádom aj citlivejšie. Almodóvar nás vyvádza z omylu, že je to opačne. A to bez ambície brať niečo, vrátane seba, vážne.

Minimalistická puszta, ktorá poskytuje more podnetov.

Spomínanú "podbízivost" badať vo filme hlavne u rodičov, ale dá sa aj zamyslieť podľa vlastných skúseností: nie sú aj v reále rodičia, čo sa týka školy, podobní? Čo sa týka detí, ich hlášky sa mi páčili a tí dvaja malí to tou Amerikou fakt zabili. Tým aj vystihli podstatu záverečných preslovov: "Amerika" niekde v diaľke....čiže veľké a odvážne detské sny, ktoré sú sami o sebe obdivuhodné, aj keď sa nesplnia. Nemyslím si, že zvlášť deťom musí niekto ich sny alebo vtipné hlášky diktovať.

Na jednej strane mierna slaboduchosť scenára a dialógov, na druhej, a oveľa pre mňa výraznejšej, nostalgia a kúzlo príbehu (v pohodlí mého oblíbeného kina).