jongo

K filmu rampa som bol spočiatku skeptický. Po prečítaní krátkých recenzií a komentárov na internete som nevedel čo mám čakať. Neustále porovnávanie s filmom 12 opíc mi taktiež nedoplnilo predstavu, kedže som tento film videl ešte ako veľmi malý a nepamatám si ho. (pozriem si ho určite znova, ale až po dopísaní recenzie, pretože sa chcem vyhnúť porovnávaniu). Príbeh veľmi zaujímavý, na tú dobu určite veľmi strhujúci, ale v dnešnej dobe už by pravdepodobne nezaujal. Čo by však mňa určite zaujalo, je forma. Od 26 minútového sledu fotografií s rozprávačom by som nečakal ani zďaleka toľkú dynamiku. Marker to dokázal. Rampa vo mne dokázala stupňovať napätie rovnako ako vyvolať sentiment a smútok. Čo treba zdôrazniť, je naozaj úžasná práca s obrazom. Keďže je film zložený z fotiek, tvorca musel zvoliť trochu iný postup a obrazový sled ako s kamerou, ale očividne to zvládol veľmi skvele. Fotografia mu umožnila voľnejšiu hru s obrazom. Pomocou malej hĺbky ostrosti, nefilmovej fotografickej kompozície, krásneho a výrazného kontrastu, ktorý miestami pripomínal nemecký expresionizmus dvadsiatych rokov, dokázal navodiť naozaj mystickú ale miestami aj romantickú atmosféru. Napriek všetkej svojej originálnosti, zvolená forma však priniesla aj niekoľko nevýhod. Postavy vo filme boli príliš strnulé. Malá psychologizácia postáv veľmi škodila žánru. Rovnako aj zrejme malý rozpočeť, pretože bielej látke s napichnutými šnúrkami som neuveril, že je prístroj na cestovanie v čase. Rovnako som neuveril ani okuliarom experimentátorov, a priam lacne na mna zapôsobili tzv. “pilotky” hlavnej postavy.

Klasická krásna Andersonovská poézia, skvelá kamera aj scénografia, hlavne čo sa týka pohybu kamery, kompozície a farebnosť priam rozprávková. Záver filmu trochu chaotický a na rýchlo ukončený dej.

odpad odpadov.