Recenzie (32)
Oblasť 51: Pravda alebo fikcia ? (2003)
Len taký malý, príjemný výlet starých, konšpiráciami ošľahaných pardálov.
Act Da Fool (2010)
Mix nádherného - zastreného vizuálu a voice overu vytvára intímnu a pôsobívú atmosféru.
Rebel (2011)
strelený vtip, v ktorom je James Franco súčasťou... no nechcem vyzradiť pointu :D
Sépia a veľryba (2005)
Film sa takmer výhradne sústreďuje na neustále vykreslovanie/dokreslovanie/vyfarbovanie charakterov svojich postavičiek. Dialógy sú pokrútené rôznym zaujiímavým spôsobom, len aby vyzneli inak, ako sa vo filmoch bežne hovorí, ale v zásade brnkajú na civilnú, melo-dramatickú strunu, s ktorou sa je, na základe vykreslenej komplexnosti postáv , jednoduché stotožniť. Kurva, dúfam, že mi nejebe, ale snažím sa to podať normálne a zároveň úprimne, aby som nevypadal ako debil. V záberoch je veľa pohybu a akcie - sú náročnejšie na pozornosť- preto je aj tých 80 minút naozaj slušne vyčerpávajúcich. Podobné štýlu Wesa Andersona, akurát menej štylizované. V podstate, odštylizovaný Anderson. Ak by ste se pýtali, čo mi to pripomína, povedal by som: najmenej štylizovaného, alebo odštylizovaný film Wesa Andersona.
La Sirène (1904)
Strhujúca, čarovná cesta od primitívneho kúzlenia na začiatku k veľkolepému, epickému finále.
Kørsel med grønlandske hunde (1897)
Fíha. Riadna pecka.
Všechno musí pryč (2010)
Pokojný film. Scenár je veľmi prirodzený a postavy sa rozprávajú tak, ako by sa rozprávali aj v skutočnosti, ale treba sa naladiť na vzniknutú situáciu. A keďže Nick je aj veľmi vtipný človek, človek sa pobaví. Speje to tam, kde v podstate človek očakáva, že to dospeje, ale príjemným spôsobom. On je tak trochu "dobrodruh" : žije v prírode v záhrade a na trávniku pred domom, načo sa pozerá fakt fajn lebo aj počasie je stále letné, cez deň svieti iba Slnko a noc je rovnako pokojná, len je tma a nie svetlo. Will Ferrell je úžasný, charizmatický herec a opäť je výborný, ťahá to pozoruhodným spôsobom.
Nocturne (1998)
Depresívne videjko experimentálnej video filmárky Peggy Ahwesh je pochmúrne ako tmavý les alebo prasknuté čiernobiele oko. Pripomína Lynchove depresívne pičovinky ešte z jeho ranno-depresívno-hravej, čiernobielej éry. Rovnako sa podobá aj na rovnomenný film Larsa von Triera - pohráva sa s tmou a zvukmi či hlasmi, ktoré v tme počujeme. Obsahuje zástupy tieňov, takže každý, kto sa tieňov bojí, nech nechodí do lesa... alebo chodí, ale bude sa báť. bu bu. Nedokážem však vysvetliť, o čom film bol. Ale ochotne som sa výjavmi Peggy nechal viesť.
Sedem samurajov (1954)
"Čo je to?" "Môj kôň pane." "Myslel som, že je to tlstá myš."_ Davové scény úžasné, ale v tých komorných to škrípalo a ak aj k niečomu viedli, tak až priveľmi pomaly. Hoci záverečná mrazivá múdrosť ich predsalen prehbuje_Opäť raz film, v ktorom som si uvedomil, ake sú čísla dôležité ( banditov 30, zabili troch - už len 27 - zabili ďalšieho, 26 atď) a aká dôležitá je poctivá stratégia a plánovanie. A že krása je v detailoch . To je najzábavnejšia časť, postavená na jednoduchom precvičovaní si matematiky a odčítavaní živých banditov. Survival masaker, v ktorom sa režisér hrá s tým, akým spôsobom banditov zabije a ako nám to vyrozpráva. Takto som viacej stotožnený s pocitmi postáv v dedine a s tým, ako oni vnímajú aktuálnu situáciu, keď som si vedomý toho, koľko banditov ich tam vonku ešte čaká, akú eufóriu prežívaju pri zabití každého jedného nepriateľa a naopak aký prežívajú obrovský strach a neistotu, keď sa im nie všetko vydarí a sami umierajú. Dedinčania sú však tupé svine, ktorých životy mi boli ukradnuté. Narozdiel od samurajov, ktorí predstavovali tie skutočnejšie ľudské hodnoty - a bolo mi ľúto smrti každého z nich, čo je obrovské plus (Takže tie komorné scény predsalen k niečomu viedli, ale stále až priveľmi pomaly)_ Hoci je to čiernobiely film, prírodu je cítiť na každom kroku. Je nádherná.
Faust aux enfers (1903)
Choreografia viac roztomilá ako nepodarená ;)) ... zjedol by som ju.