Silviaxx

Kanibalizmus je pre mňa vrámci hororu asi to najzaujímavejšie, čo môže byť. Škoda, že sa tejto tématike nevenuje väčšia pozornosť, hoci uznávam, že je to poriadne nechutné, ale na druhej strane parádne fascinujúce. Zo súčasnosti si na takúto tému spomínam už iba na We are what we are, a preto som vďačná aj za Omnívoros. V niektorých pasážach to bolo skôr nelogickejšie, zháňanie potravy nebolo bohvieako prepracované a príprava kulinárskeho prekvapenia mohla byť vyobrazená aspoň o trochu viac, ale aj tak finálny efekt priniesol presne to, čo mal. K dobru sa pridáva samozrejme aj fakt, že sa jedná o španielskú produkciu.

Potenciál filmu spočíva najmä v inovatívnosti v oblasti deja, toto vidím ako hlavné plus. Ďalším nepopierateľným plusom je samotná atmosféra, ktorá by sa v mnohých momentoch dala krájať. Po dlhej dobe opäť kúsok, ktorý diváka nenechá len tak ľahko vydýchnuť a umožňuje sa mu reálne vžiť do popisovanej situácie, a tá rozhodne nie je dvakrát príjemná. Aj samotný príbeh ušiel, hoci mi celá zápletka bola jasná pomerne dosť skoro. Ďalšia vec, čo stojí za zmienku sú samotné zábery "zoči-voči", ktorých som sa nebola schopná nabažiť. Film určite stojí za povšimnutie.

Niečo poviedkovité na štýl VHS, takéto spracovanie mi vôbec nepripadá na škodu, pretože človek si môže za hodinku a pól pozrieť viacero subžánrov naraz. V rámci Scary or die sa striedali slabšie poviedky s o niečo silnejšími, aj keď tiež to nebolo bohviečo, hlavne mi prekážali efekty. Najlepšie aj napriek tomu zapôsobila Crossing, hoci sa mi pri tých "zombie" otváral nožík vo vrecku, ale aspoň ukázali trošku "žúža". Ďalšia, ktorá ešte stojí za zmienku a mne sa páčila úplne najviac je Clowned. Tá bola aj najviac prepracovaná z hľadiska príbehu, vývoja, vyvrcholenia a samozrejme masiek, súčasne naháňala hrôzu a bez toho aby ukázala lietajúce črevá dokázala pôsobiť nechutne. Ostatné vsadili skôr na takú mystery atmosféru, no napriek tomu neboli pre mňa to pravé orechové a ako celok vytvárajú plus-mínus priemer.

Film nemá nejakú príliš špecifickú, resp. výraznú zápletku, ale aj tak je v ňom niečo, čo ma odrovnalo a v mnohých momentoch mi to opakovane tislo slzy do očí. Postupne prostredníctvom retrospektívnych a hlavne plynulých prechodov do minulosti poskytuje divákovi pozliepanie čriepok do úplného obrazu. V podstate sledujeme génia, ktorého vlastná genialita bola súčasne prekliatím a aj tí, ktorí k nemu vzhliadali sa odmlčali. Jediný kto ostal aj v najťažších chvíľach a dokázal prehltnúť svoj obrovský dôkaz pre jeho vlastné dobro bola jeho dcéra. Fakt boli všetky vzťahy, najmä bolesť po smrti otca, veľmi dojemné a prístup k tomuto snímku ako aj odovzdanie divákovi je citlivé. Aspoň na mňa to takto fungovalo. Samozrejme trojka Paltrow, Hopkins, Gyllenhaal bola skvelá.

Myslím, že komédia šmrcnutá prvkami akčného filmu nikdy nie je na škodu. Na oddych po ťažkom dni sa skvele hodí a úprimného smiechu z mojej strany bolo v tomto prípade až neúrekom. Carell si s prehľadom celý čas držal svoju pózu s výrazom "bez emócií", čo tiež dodávalo filmu na atraktivite. Línia samotného príbehu pre mňa nebola zaujímavou, až by som povedala nepodstatnou, skôr som mala záujem sa trochu pobaviť. Účel splnený, spokojnosť sa dostavila.

Konečne jeden kvalitný kúsok, u ktorého na 100% platí staré známe "za málo peňazí, veľa muziky". Preťažená všetkou tou technológiou, dokonalým vizuálom a komplikovanými trikmi som si priam božsky oddýchla pri filmarine založenej na absolútnych základoch. Napriek tomu vyzeral film profesionálne a keby som nečítala zaujímavosti, tak mi to ani nedopne. Po vizuále teda skvelé. Samotný príbeh je pre mňa veľmi zaujímavý, kedže som o podrobnostiach liečby nič netušila, a vďaka tomuto kúsku som mala možnosť sledovať odhodlaného chlapa v boji s AIDS. Tento boj bol pri tom sprevádzaný sklamaniami, radosťami, hlbším vývojom postavy (čo kvitujem všetkými 10timi), a to všetko v podaní skvelého McConaugheyho. Ten bol v tejto úlohe maximálne brilantný. Som šťastná za tento filmový zážitok.

Nešla som do tohto s nejakým prehnaným očakávaním (aj napriek hodnoteniam), akurát ma zaujímalo akým štýlom sa s tým Švédi popasujú. Nebolo to zlé, ale v rámci upírov je na scéne toho už toľko, že človek má širokú škálu pre porovnanie. Vzťah 12 ročnej upírky a chlapca ma nijak extrémne nepohltil, nevzbudil vo mne žiadne emócie, akurát som čakala ako to dopadne s tou šikanou, a teda som sa na záver aj dočkala, čo bol jeden z tých relatívne fajn momentov. Samotné upírčenie mi prišlo vo väčšine prípadov skôr vtipné, ale vzhľadom na vek dievčaťa pravdepodobne ani nebolo možné zrealizovať to inak (uznávam však, že vo svojej roly bola skvelá). Nelogické momenty prehliadam s tým, že zámer bol práve vývoj vzťahu medzi upírkou a chlapcom. Vyzdvihujem veľmi vtipný moment - napadnutie mačkami. Toto sa mi asi páčilo úplne najviac!

Postapo s doposiaľ najdojímavejším príbehom, ktorý upriamuje pozornosť skôr na ľudskú stránku veci než na to, že sa stala akási prírodná katastrofa. 90% obrazov bolo úžasne precítených a neustále viac a viac približovali vzťah otca a syna. Otca, ktorý stál nespočetne veľakrát pred rozhodnutím ako najefektívnejšie ochrániť syna, ale nikdy to nedokázal urobiť ani na konci ich spoločnej cesty. A syna, ktorý bol úplnou "tabulou rasou" nepoškvrnenou spoločnosťou a neskutočne čistou. On v sebe niesol ten oheň, on udržal aj otca pri ľudskosti. Už len táto stránka filmu je za 5*, ďalej tam boli ešte bonusy ako skvelé zruinované prostredie v neuveriteľne depresívnych, pochmúrnych, žltých záberoch. Toto vytvorilo zmes, z ktorej nenachádzam slov.

To, čo začína ako obyčajný výletík za pamiatkami, pokračuje ako prepináky u chlapa, hoci on je už raz taký, ale toto čo sa tam deje s tou ženou je masaker. Úplné totálne psycho, hnusné, šialené, z ktorého mi ostal neskutočne čudný pocit vo vnútri. To všetko šmyknuté suchárskym britským humorom, ktorý k tomu sadol doslova ako riť na šerbeľ. Násilia tu bolo přiměřeně, aj keď s efektmi to trochu pokulhávalo, ale nič hrozné. Ku koncu som z tej ženskej dostala snáď všetky syndrómy hnusu a odporu. Záverečná scéna s doprovodom "The power of love" to už len dorazila a ja stále nejak nechápem ako sa toto podarilo Britom!

Keďže som vďaka hodnoteniam veľa nečakala nebola som sklamaná. Priebeh ušiel, hlavne gore scény a tí mutanti, aj keď by som si ich prosila viac, škoda. Postavy boli sympatické, záverečná hudba super. Väčším problémom bola hlavná myšlienka, ktorá skôr ako sa o nej začalo nejak dopodrobna rozprávať ešte pôsobila celkom zaujímavo. To hlboké, prešpekulované rozoberanie pôvodcu nákazy mi už ale prišlo vtipné a poriadne "sci-fi" spolu so záverečným vrtákom v ruke Sam. Extrémny prúser to nebol, ale ani extrémne prekvapeníčko.