Ramiraa

Vcelku príjemné filmové spracovanie, ktoré na 2 hodiny zabaví a nestíha ani chvíľu nudiť. Na druhej strane neponúka ani nič prevratné. Mám pocit, že diváci neznalí predlohy musia byť z Mesta kostí trochu zmätení, pretože veľa vecí sa tu deje tak nejak automaticky bez vysvetlenia, resp. príliš chaoticky. Scéna zo skleníka s ostrekovačmi a Demi Lovato v pozadí ma bude mátať ešte dlho. Spolu s upratovacou runou zo záveru. Ale to je daň filmu miereného na tínedžerov. A stále nemám rada Lily Collins, aj keď hrá Clary verne podľa knihy - teda je rovnako otravná. :)

Brave tak trochu klame telom. Za nádherným vizuálom škótskej vysočiny a prísľubom keltskej mystiky sa skrýva tuctový rodinný príbeh, ktorý ledva utiahne stopáž celovečerného filmu. Stratil sa odzbrojujúci, nenásilný humor a úprimné rozprávanie, ktoré boli typické pre predchádzajúce Pixarovky. Ostali len nútené (a nie príliš vtipné) gagy, otravné moralizovanie a pocit premrhanej šance. A pritom to malo potenciál na jedinečné magické dobrodružstvo.

Asi som ešte nedospela do veku, kedy by som naplno docenila ťažkotonážnu špionážnu drámu. Dokážem oceniť vynikajúcu réžiu, dokonalo vykreslenú atmosféru 70. rokov a bravúrnu hereckú zostavu. Príbeh o hľadaní zradcu v radoch britskej špionážnej služby ma však nedokázal strhnúť. Chýba mu potrebná gradácia, moment prekvapenia alebo nejaká výraznejšia scéna, ktorá by sa mi vryla do pamäte. Niekto v tom nájde vnútornú dynamiku, pre mňa sa film viezol na jednej monotónnej vlne. Zachránil to aspoň záver za zvukov La Mer, ktorý hral viac na emocionálnu notu. Keby sa celý film niesol v podobnom duchu, ľahšie by som si k nemu našla cestu.

Čert ber priehľadnosť zápletky! This Means War je už od úvodnej akčnej scény neskutočná zábava a drží si skvelé tempo až do konca. Sledovať Chrisa Pina a Toma Hardyho, ako sa predháňajú v tom, kto skôr získa srdce Reese, je na nezaplatenie. Tí dvaja by to so svojou charizmou utiahli aj bez nej. A vôbec by som sa nehnevala, keby si dali repete.

Stačí pár nočných prechádzok po dome, šikovná práca s kamerou, kakofónia desivých zvukov, mŕtve deti za chrbtom a scény vygradované na maximum a zaručene sa vám zrýchli tep. Sinister zvláda byť desivý aj napriek tomu, že hlavný bubák sa vo filme prakticky nevyskytuje. Príbeh síce neprináša nič objavné, ale z tých brutálnych videonahrávok a záverečného rozuzlenia ma mrazí doteraz.

Monumentálny, hĺbavý, chladný aj opantávajúci všetky zmysly. Superman je iný. Nevtipkuje ako Marvelovskí hrdinovia ani si nesiahne na úplné dno ako Batman. Paradoxne pripomína najviac nového Bonda. Rezignuje na známu hravosť a nadhľad a predstavuje zádumčivého "muža", ktorý sa najprv musí popasovať s vnútornou dilemou, aby sa mohol stať tým rozverným hrdinom, akého poznáme. Práve na konci najviac vynikne presné obsadenie Henryho Cavilla. Jeho záverečný odzbrojujúci úsmev musel presvedčiť aj pár odporcov. Len tá Lois je tu trochu navyše a nie najšťastnejšie obsadená (a to mám Amy rada). Nebyť prepáleného finále, bol by to prvotriedny origin. Snyderovi v závere zabudli pritiahnuť uzdu alebo si chceli pozrieť, čo všetko stihne rozmlátiť. Viac sa asi ani nedalo. To, čo predvádza vo finále, je megalomanské a vo filmovom svete nevídané, ale zároveň monotónne a bez nápadu. Po pár zbúraných mrakodrapoch som to nestíhala vnímať, aj keď som si tú deštrukciu v podstate užila. Mužovi z ocele by však svedčal mierne skromnejší záver.

Takto má vyzerať pravý blockbuster! J. J. Abrams ma už druhý raz vzal na strhujúci výlet vesmírom, pri ktorom musí zaplesať srdce snáď každého geeka. Star Trek pre mňa predstavuje vzácne spojenie nablýskaného vizuálu, hravosti, živelnej energie a poctivého príbehu, ktoré ma nikdy neomrzí. Hneď by som si to najnovšie dobrodružstvo posádky Enterprise dala odznova!

Vlčej svorke došiel dych. Už dvojka išla kvalitou dole, ale stále bola vtipná. Trojka je len vlažným odvarom jednotky, v ktorej si Alan s Chowom robia, čo chcú, a Stu s Philom plnia len úlohu štatistov a nestranných pozorovateľov. Pozerá sa na to dobre, ale na konci si uvedomíte, že vtipné situácie ľahko spočítate na jednej ruke a v hlave vám utkvela nanajvýš jedna hláška. Škoda, táto parta si zaslúžila lepšie finále.

Aj zombie romanca sa dá natočiť s citom. Mohla z toho vzniknúť nechcená paródia či melodramatický gýč, ale namiesto toho som sa dočkala netradičného, zábavného a milého pohľadu na "život" jedného nie úplne obyčajného zombíka. Nikdy by som nečakala, že budem fandiť zombíkovi, aby získal dievča svojich snov. Ale Nicholasovi Houltovi a jeho creepy pohľadu nejde odolať. Jeho ironické vnútorné rozpravy sú neskutočne zábavné, aj napriek tomu, že väčšina z nich už odznela v traileri. Len ma presvedčili o tom, že R je aj v zombie stave veľký sympaťák. Warm Bodies je krásnym príkladom toho, že adaptácie populárnych YA románov sa dajú točiť aj inak - nie prvoplánovo pre veľké masy, ale aj komorne a s veľkým srdcom.

Pri Janíčkovi a Marienke je najlepšie ešte pred začiatkom vypnúť mozog, neriešiť slaboduchý dej a užívať si strelenú béčkovú jazdu. V záplave guľometov, odstrelených hláv a nahláškovaných súbojov sa stratí aj to, že súrodenci nespoznajú vlastný dom! Obzvlášť pobavilo svätenie zbraní, Janíčkova cukrovka a trol menom Edward.