BoKo_CzT

Pre mňa jasný dôkaz toho, že aj akčný film môže byť skvelý, resp. že aj medzi tým množstvom hovadín, ktoré sa každý rok natočia sa nájdu perly. A scéna s Al Pacinom a jeho televízorom patrí určite medzi najlepšie v histórii kinematografie. Určite to tak cíti mnoho chlapov :-) .

Tak tento film si u mňa koleduje asi na jeden z najväčších prepadákov roka 2015. Plochý scenár plný amerických patetických stereotypov zrealizovaný zle po režisérskej a ešte horšie po hereckej stránke (mimochodom hlavný hrdina je natoľko nesympatický, že som si musel celý film vravieť: "no, no, no, to sa nepatrí, želať niekomu smrť".). Scenár už je v Holywoode natoľko zrecyklovaný, až sa človeku nechce veriť, že sa o to pokúsili znova. Mimochodom Sly má byť vraj za túto rolu ocenený a to je pre mňa asi najväčším prekvapením. Hrať sa totižto ešte stále nenaučil, ale tak - sto ľudí, sto chutí ... A na záver by som rád odcitoval: "Kluci co sem chodí musí bojovat o svúj život" - choďte už do prdele s patetickými rečami o ťažkom živote v gete. Poznám to kurva naspamäť! Väčšie klišé si už ani neviem predstaviť. Majú to fakt ťažké chudáci dealeri a kriminálnici z geta. Kde by som im prosím mohol odoslať svoju gigantickú stredoeurópsku výplatu?

Do mojej verzie sa museli vkradnúť hackeri a prepísať mi niektoré scény. To je jediný spôsob, ako si viem vysvetliť, že tento lacný škvár plný komicky nereálnych postáv jednajúcich ako chovanci z uzavretého oddelenia z liečebne v Pezinku mohol dostať viac ako dve hviezdičky. Budem si hold musieť nainštalovať lepší firewall. Dúfam, že potom sa prepracujem k pôvodnej verzii, ktorú evidentne videlo tunajšie osadenstvo.

Nemám čo dodať. Sorrentino sa pre mňa každým filmom stáva ešte väčším géniom psychológie, znalcom života a hlavne ešte väčším Umelcom.

Milé prekvapenie od Spielberga, v ktorom prekonáva aj sám seba. Príjemne ma prekvapil relatívna neprítomnosť stereotypov a klišé, rovnako ako propagandistických prvkov ako takých. Povedal by som, že sa americký tvorcovia v tomto prípade skutočne prekonali. Po umeleckej stránke však filmu značne uškodila pridaná záverečná scéna, v ktorej ide Hanks nadzemkou ponad Brooklyn sledujúc priepastný rozdiel medzi šedým mestom svetlých zajtrajškov a farebnou slobodnou prítomnosťou. Scénou v Hanksovej spálni sa malo v tomto prípade skončiť. Záverečná scéna v nadzemke už iba filmu vzala nenásilnú a umelecky hodnotnejšiu pointu. Americký tvorcovia by si mohli občas uvedomiť, že divák nie je úplne blbý a nechať tak trochu práce aj jeho fantázii. Avšak usmernenie "správnym" smerom, aby z toho náhodou tí druhí nevyšli príliš dobre sa tak nejak v týchto filmoch očakáva. Napriek tomu mi to však celkový dobrý dojem z filmu nevzalo a musím vyzdvihnúť ešte raz na holywoodske pomery nezvyčajnú mieru nadhľadu. To spolu s kvalitnými hereckými výkonmi a dobre zvládnutou remeselnou a dokumentačnou stránkou filmu je v dnešnej dobe veľká devíza. Napriek tomu však musím dodať, že tú piatu hviezdičku som dal iba preto, že studená vojna a špionáž sú jednoducho moje obľúbené témy. Film samotný tak siaha približne na tých 80 %.

Povedal by som, že tento film je podhodnotený. Vytýkať mu "dokumentárnosť" je pre mňa nepochopiteľné, práve to je to, čo ma k takýmto filmom láka. Mňa film vtiahol od samého začiatku a chvalabohu ma nepustil, ako koniec koncov väčšina filmov s Johnym Deppom. Priznávam však, že téma patrí medzi moje koníčky. Myslím, že nejakých 70 % by si však film určite zaslúžil, ale proti gustu žiaden ...

Tak na tento film som samozrejme podobne ako iní Tarantinovi fanúšikovia čakal veľmi dlho. Toto čakanie mi na moje šťastie (a Quentinovu smolu) skrátil jeden z userov nemenovaného zahraničného torrent trackeru, ktorý bez štipky zodpovednosti vyniesol novinársky DVD Screener ešte pred vianocami, čiže pred samotným uvedením filmu do kín. Nebudem však v tejto chvíli súdiť, od toho sú iní, ako to dokazuje aj práve tento nový Tarantino. Ako je to preňho typické, v priebehu filmu nám nelineárne postupne predstavuje celé pan optikum postavičiek ako vystrihnutých zo zlého sna holywoodskeho režiséra. Postavičiek, ktoré sú výzorom a svojou osobnosťou maximálne preexponované, ako koniec koncov všetko v jeho filmoch. Toto všetko podtrhuje absolútne divadelné, necivilné herectvo hlavných protagonistov, ktorí nás ani na chvíľu nenechajú na pochybách, že sme sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Práve toto pre Tarantina typické divadelné poňatie charakterov na jeho filmoch milujem, dáva totižto skvelým hercom možnosť ešte viac vyniknúť. Tak ako Fellini, či Sorrentino maľujú na plátna kín preexponovanými žiarivými farbami, maľujú Tarantinové postavičky preexponovanými osobnosťami, čo však najmä jednoduchších a mladších divákov pri jeho filmoch často mätie a spôsobuje, že ich považujú za akčné krváky. Pre mňa je Q.T. jedným z najväčších majstrov satiry, irónie, preháňania a divadelne nabubralého prístupu. Ostávam však pri štyroch hviezdach, pretože filmu predsa len niečo chýbalo. To "niečo" neviem presne definovať, ale je to to, čo robí niektoré z jeho filmov tak skvelými. A tu som to nenašiel. Tak snáď nabudúce ...

Neviem, čím presne to bude, alebo na akú strunu vo mne tento film zabrnkal, no chytil ma o čosi viac, ako Stratené dievča (ktoré sa mi zas veľmi páčilo v knižnej podobe). Moje vysoké hodnotenie je samozrejme podmienené aj tým, že mám rád old schoolový žáner thrilleru, no film bol pravdupovediac dobre zvládnutý aj remeselne a najmä - emocionálne. Nízke hodnotenia ma preto do istej miery prekvapujú. Ale ako vravím, pokiaľ ide o trilery, možno nie som úplne objektívny. Hold, sto ľudí, sto chutí. Apropo, keď POMO píše o Á-čkových filmoch končiacich na optických médiách, tak v tomto prípade to podľa mňa nie je filmom, ale žánrom samotným. Áno, klasický triler dnes je odsúdený na disky. Ľudia proste podľahli súčasnému americkému main-streamu a ak sa vo filme nevyskytujú muži v pláštenkách, či lietajúci hlodavci a iný űbermensch-i, má už film v takom prípade šancu iba do TV produkcie. Výnimku tvoria možno trilery točené na jeden dlhý záber (Victoria), ale to už je zas vec módnej vlny.

Na film natočený na jeden záber som ostal prekvapivo vo vnútri deja. Minimalistické, no čo je hlavné - pútavé. Film ma prekvapil najmä svojou realistickosťou, keď som bol stále nútený premýšľať, či som sa aktérom podobného príbehu mohol v jednej fáze života stať aj ja. Nočný Berlín svojou komornosťou pripomínal nočnú Bratislavu a stal som sa tak vlastne jedným z aktérov filmu. Prispelo k tomu aj civilné herectvo hlavných protagonistov. Zaujímavá skúsenosť a zaujímavý film.

Hodnotím plným počtom, pričom pripúšťam, že téma bola pre mňa natoľko zaujímavá, že moje hodnotenie do veľkej miery ovplyvnila. Nie je však práve odpútaním sa od technickej stránky veci definovaný dobrý film? Pri tomto filme som si celý čas želal, aby nebol taký krátky. Dobrovoľne sa však priznávam, že experimenty Milgrama, Zimbarda a iných teoretických psychológov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sú pre mňa veľmi blízkou a zaujímavou záležitosťou. Podobne ako som si kúpil Zimbarda, tak po vzhliadnutí tohto filmu som si kúpil aj hlavnú Milgramovu knihu (už sa teším na to "počteníčko").